KSKE 5 Co 27/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 5 Co 27/2012

KS v Košiciach, dátum 30.01.2012, sp.zn. KSKE 5 Co 27/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111231723 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111231723.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky: K.. S. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom Č. O. XX, J., proti odporcovi: S.. K. H., R.. XX.X.XXXX, bytom K. X, J., o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. č.k. 36C/351/2011-18 zo 2.12.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a rozhodol, že navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 €, na účet Okresného súdu Košice I. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenia predbežného opatrenia domáhala, aby súd do právoplatného rozhodnutia o veci samej dočasne upravil práva k bytu a to tak, aby určil, že navrhovateľka je výlučnou užívateľkou bytu č.18 (správne 19 - pozn. súdu) , nachádzajúceho sa na 4. poschodí obytného domu v Košiciach na Československej armády 10, J..Ú.. H., bytový dom zapísaný v LV Č..XXXXX a zároveň, aby zaviazal predbežne odporcu k povinnosti zdržať sa konania, ktorým by navrhovateľke bránil v pokojnom užívaní uvedenej nehnuteľnosti, návrh na nariadenie predbežného opatrenia podala navrhovateľka spolu s návrhom na začatie konania o výlučnej užívateľke bytu, ktorým sa domáha úpravy práv a povinností k nehnuteľností - bytu č. 18 (správne 19 - pozn. súdu) , nachádzajúceho sa na 4. Poschodí obytného domu v J. R. Č. O. XX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania tak, že do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. 37C/269/2009.

Súd citujúc § 75, § 76 ods.1 písm.g/, ods.9, § 102 O.s.p. dôvodil, že predpoklady nariadenia predbežného opatrenia sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax. Nariadenie predbežného opatrenia (ďalej len PO) prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený a je osvedčený záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Ďalej navrhované PO musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným vydaným rozhodnutí na základe žaloby) .Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku PO nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov (ujma žalovanému nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa žalobca) , ďalej predbežné opatrenie nie je

možné vydať tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by sa predbežným opatrením vytvoril nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že obsah predbežného opatrenia by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že predbežným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu ale dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Preto PO nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením PO žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru PO vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Navrhovateľkou navrhované PO sleduje dočasnú predbežnú ochranu účastníkov konania spočívajúcu v tom, aby súd dočasne upravil užívacie práva k bytu č.19, nachádzajúci sa na 4. poschodí obytného domu v Košiciach na Československej armády 10 tak, aby navrhovateľku určil za výlučnú užívateľku bytu a to až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. V návrhu na PO musí navrhovateľka osvedčiť svoj nárok voči odporcovi alebo porušovanie práva odporcom a potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu o ohrozenie výkonu rozhodnutia. Navrhovateľka návrhom na PO doposiaľ nepreukázala, aby bolo potrebné čo i len dočasne upraviť pomery účastníkov a nepreukázala v danom prípade konkrétne konanie odporcu, ktoré by privodilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a taktiež navrhované PO nemá ani vzťah k právnemu vzťahu, ktorého sa navrhovateľka mieni žalobou na súde domáhať. Navrhovateľka v danom prípade neosvedčila potrebnosť nariadenia PO, a preto zhrnúc zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je odôvodnené nariadiť predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods.1 písm.g/ O.s.p., nakoľko navrhovateľka neosvedčila základné predpoklady pre PO, neosvedčila najmä, že je tu hrozba vzniku bezprostrednej ujmy ako aj neosvedčila samotnú naliehavosť nariadiť predbežné opatrenie a tým aj naliehavosť upraviť dočasné pomery účastníkov. Nariadenie PO totiž predpokladá bezprostredné a konkrétne ohrozenie nároku a reálnu hrozbu zmarenia možného výkonu rozhodnutia. Obava z ohrozenia je objektívny stav, základom ktorého je ohrozenie, tvrdenie o hrozbe ujmy. Súd dôvodil, že navrhovateľka v danom prípade neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie PO, súd preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

O trovách PO súd rozhodne v súlade s § 145 O.s.p. a účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov v konaní a rozhodnutí vo veci samej, prizná aj náhradu trov PO.

Podľa § 2 ods.1 písm.a/ zák.č. 71/1992 Z.z., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu, a preto je povinná zaplatiť súdny poplatok navrhovateľka.

V podanom odvolaní navrhla navrhovateľka zmeniť uznesenie a vyhovieť návrhu tak, že bude vyhovené návrhu na nariadenie PO a obmedzené práva odporcu užívať byt č.18 na 4. poschodí obytného domu v Košiciach až do právoplatného skončenia konania pod sp.zn. 37C/2698/2009, žiadala priznať aj trovy konania.

V odvolaní namietala, že sa s hodnotením súdu prvého stupňa nestotožnila, lebo už v samotnom návrhu dostatočne, podrobne a presvedčivo opísala hroziacu ujmu, ktorá sa môže kedykoľvek zmeniť ujmu reálnu, bez možnosti nápravy. Odporca sa správa k navrhovateľke arogantne, navrhovateľka má z neho strach a od ostatného incidentu nikdy nie je v byte sama, ale v byte s ňou prespávajú striedavo jej rodičia. Navrhovateľka v návrhu pravdivo opísala skutkový stav, odporca voči nej použil okrem hrubej sily všetko, nadávky, búchanie na dvere, vyhrážanie sa , klamanie v prítomnosti polície, obťažovanie častými telefonátmi, keď jej hrubo nadáva a s výsmechom oznámil, že sa do bytu nasťahuje alebo ho prenájme tretej osobe.

Navrhovateľka zo strachu ustúpila odporcovi a pristúpila k jeho návrhu a začala jednať o uzavretí dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a bola ochotná vyplatiť mu na vyrovnanie podielov ním žiadanú sumu 24.865,44 € a má záujem na obmedzení vlastníckych práv odporcu k

bytu č.18 na 4. poschodí obytného domu v J. R. Č. O. XX do času vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v ostatných prípadoch, t.j. v neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., lebo je vecne správne a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

PO je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady nariadenia PO sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax a jeho nariadenie prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby o.i. dočasne boli upravené pomery účastníkov, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený a záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené, ďalej navrhované PO musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie PO (vzťah, ktorý sa PO upraví, bude upravený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby) . Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku PO nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov (ujma žalovanému nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením PO získa žalobca) , ďalej PO nie je možné vydať tam kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by sa PO vytvoril nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že obsah PO by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že PO možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len prechodne tak, aby nariadenie PO nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.

Vychádzajúc z uvedených zásad bol urobený záver, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného PO.

K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení treba dodať, že zo skutkového stavu pre nariadenie PO vyplýva, že navrhovateľka mala mať strach z odporcu a pristúpila k jeho návrhu pri jednaní o uzavretí dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak aj z adresy plynie, že odporca sa už odsťahoval v roku 2007 do iného bytu, a ak odporca jej búchal, vyhrážal sa a klamal v prítomnosti polície, ide o minulé konanie a nie je potom preukázaná naliehavá potreba pre bezprostredne hroziacu ujmu, pretože sama navrhovateľka uvádza v odvolaní, že to vyriešila prespávaním rodičov v jej byte a sama v odvolaní aj dodáva, že odporca sa odsťahoval a neplatí dane. Napokon odporca aj keď sa má správať k navrhovateľke arogantne, nie je to ešte bezprostredne hroziaca ujma, čo by bola splnením podmienky pre nariadenie PO, lebo nariadenie PO prichádza do úvahy, ak očividne by nárok na nariadenie PO nebol vylúčený s tým, že bez okamžitej, i keď bez dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľky ohrozené, so zreteľom na nepreukázanie bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľkou v tomto konaní odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., s ostatnými námietkami v odvolaní sa vyporiadal už súd prvého stupňa. Na dôvažok odvolací súd konštatuje, že až do právoplatného skončenia konania o vyporiadaní BSM má odporca tak ako každý iný právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 Ústavy SR) .

Výklad a uplatňovanie Ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou (čl. 152 ods.4 Ústavy SR, zavedenej zák.č. 460/1992 Zb.) .

Treba uviesť, že odporca stále má ústavné právo vlastniť predmetný byt a keďže sa odsťahoval, nehrozí navrhovateľke bezprostredne hroziaca ujma, pre ktorú by bolo potrebné obmedziť jeho práva.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval s poukazom na § 145 a § 224 O.s.p., o týchto trovách rozhodne vo veci samej súd prvého stupňa.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.