KSKE 5 Co 307/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/307/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109218538 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109218538.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikove a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľky X. M., S. S. X, XXX XX I., zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice proti odporcovi Hotel Bankov, a.s. , so sídlom Dolný Bankov 2, 040 01 Košice, IČO: 31 701 931 v konaní o určenie, že úraz navrhovateľky zo dňa 5.8.2007 je pracovným úrazom, o odvolaní oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 38C/335/2009-211 zo 17.júna 2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 130,73 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ing. Ľubomíra Niedelského, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) určil, že úraz, ktorý sa stal navrhovateľke dňa 5.8.2007 je pracovným úrazom a odporcovi ukladá povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni a.s. vznik pracovného úrazu navrhovateľky ku dňu dňu 5.8.2007 v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že odporca je povinný nahradiť trovy konania vo výške 437,8 EUR právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Ing. Ľubomírovi Niedelskému do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Posledným výrokom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice I. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 31.7.2009 domáhala voči odporcovi určenia, že úraz, ktorý sa jej stal na pracovisku dňa 7.8.2007 (neskôr tento údaj opravila na 5.8.2007s tým, že si pamätala zlý dátum) je pracovným úrazom s odôvodnením, že dňa 5.8.2007 v priestoroch Relax Centra sa konala spoločenská udalosť - oslava 50-tych narodenín jednej z klientiek hotela, a táto sa konala v v priestoroch Relax Centra, kde bolo jej miesto výkonu práce, lebo jej povinnosťou bolo dozerať na bezchybný priebeh akcie a sprostredkovať plnenie prípadných požiadaviek účastníkov oslavy, preto pomáhala aj pri príprave miestnosti na oslavu, na základe čoho pri zapaľovaní sviečok sa udrela do dreveného lehátka tak, že toto jej udrelo do chrbta, vyrazilo jej dych. Následne z úderu jej bolo nevoľno, ostala sedieť schúlená až do ukončenia akcie v neskorých nočných hodinách a keďže bolesť neustupovala, požiadala šoféra rozvážajúceho zamestnancov po ukončení zmeny domov, aby ju odniesol na pohotovosť, kde absolvovala viacero lekárskych vyšetrení. Po ošetrení jej lekár nariadil požiť analgetiká a v prípade ťažkostí sa dostaviť na opätovné vyšetrenie, preto nasledujúci deň kvôli pretrvávajúcim bolestiam opätovne navštívila lekára, ktorý jej predpísal ďalšie medikamenty, podal jej injekciu proti bolesti. Dňa

14.8.2007 opätovne vyhľadala lekársku pomoc, pretože bolesti neustávali. Navrhovateľka uviedla, že pre odporcu začala pracovať v marci v roku 2007 ako živnostníčka, poskytujúca masérske služby v Relax Centre Hotela Bankov a od 1.8.2007 s ňou bol uzavretý riadny pracovný pomer na dobu neurčitú na pozíciu pracovník Relaxu, ktorej hlavnou pracovnou náplňou bolo poskytovanie masérskych služieb v Relax Centre pre hotelových hostí a klientov Relax Centra ako aj iné práce a to upratovanie, dezinfekcia priestoru Relax Centra, natieranie stien centra a vykonávanie rôznych administratívnych prác, ktoré spočívali v zapisovaní klientov a vedení evidencie dodržiavania hygieny. V júni 2008 sa jej zdravotné problémy vystupňovali natoľko, že musela nastúpiť na práceneschopnosť, ktorý však zamestnávateľ odmietol uznať ako pracovný úraz, preto žiadosť o platenie úrazového príplatku z titulu poistenia zamestnávateľa bola sociálnou poisťovňou zamietnutá. Od 30.6.2008 bola nepretržite práceneschopná a v júli 2009 navštívila Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o priznanie čiastočného invalidného dôchodku. Nasledujúce dni po úraze nebola práceneschopná, ale o úraze povedala viacerým kolegom aj priamej nadriadenej pani X. N., ale záznam o úraze spísaný v tom čase nebol, keď nevedela, aké nepriaznivé zdravotné následky jej to spôsobí. V marci 2008 údajne v dôsledku udalosti jej pracovného úrazu odporca zorganizoval bezpečnostné školenie pre zamestnancov, na ktorom sa navrhovateľka zúčastnila a kedy došlo aj k dodatočnému spísaniu záznamu o pracovnom úraze zo dňa 7.8.2007 bezpečnostnou techničkou pani D., kópia tohto zoznamu jej poskytnutá nebola.

Z dôkazu - Smernice súd zistil, že postup pri vzniku úrazu a nebezpečnej udalosti účinnej od 1.11.2006, ktorú vypracovala A. D., autorizovaný bezpečnostný technik a podpisom schválila p. N. je smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov Hotela Bankov, s.r.o. a vedúci zamestnanci sú povinní oboznámiť s touto smernicou všetkých svojich podriadených zamestnancov, v čl. 1 Zodpovednosti a právomoci smernice je uvedené, že všetci zamestnanci sú povinní preukázateľne oboznámiť sa s touto smernicou a dodržiavať jej ustanovenia. Táto smernica je záväzná pre každého zamestnanca spoločnosti Bankov dňom, kedy bol s ňou oboznámený, uvádza sa, že technik BOZP, autorizovaný technik s touto smernicou oboznamuje vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov v intervale jeden krát ročne a vedúci zamestnanci sú povinní umiestniť túto smernicu na takom mieste, aby bola zamestnancom verejne prístupná. V čl. 1 Základné ustanovenie sa uvádza, že každý zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť svojmu najbližšiemu nadriadenému vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav a túto povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik týchto udalosti má aj zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti, v časti Pracovné úrazy sa za pracovný úraz považuje poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh, alebo pri priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle s krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Súd zistil, že podľa Rozpisu akcií sa v objekte odporcu, v priestoroch bazéna dňa 5.8.2007 v nedeľu konala akcia pri príležitosti 50-tky, s počtom osôb 2, zaevidovaná bola platba v hotovosti v sume 4.600,- Sk a z lekárskej správy zo dňa 5.8.2007 podpísanej ošetrujúcim lekárom B.. Š., lekárom traumatológie a pohybového ústrojenstva Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Tr. SNP 1, Košice vyplýva, že podľa anamnézy v práci na chrbát navrhovateľke spadla skriňa , sťažovala sa na bolesti v driekovej oblasti, bolo jej urobené RTG vyšetrenie chrbtice, driekovej oblasti, panvy, ďalej USG vyšetrenie brucha s tým, že podľa záverov bez zistených traumatických zmien bola pacientke odporúčaná medikamentózna liečba analgetikami, odporúčané šetrenie a kontrola o tri dni, v prípade ťažkostí ihneď, a z lekárskej správy B.. Ľ. O., oddelenie úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Tr. SNP 1, Košice zo dňa 8.8.2007 v rámci kontrolného vyšetrenia bolo zistené, že u navrhovateľky naďalej pretrvávali bolesti v ľavej driekovej oblasti, bola jej predpísaná medikamentózna liečba a lokálne ošetrenie postihnutých miest gélom proti bolesti a podľa lekárskej správy B.. H. O., oddelenie úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Tr. SNP 1, Košice zo dňa 14.8.2007 subjektívne bolesti u navrhovateľky pretrvávajú.

Podľa predložených listín : 1, evidenčných listov (novoprijatého zamestnanca) , 2,písomného testu, 3,záznamu zo vstupného oboznamovania novoprijatého zamestnanca a 4,prehlásenia o oboznámení o poučení pred zaradením na pracovné miesto a tiež zo 1,záznamu z opakovaného školenia vedúcich zamestnancov a zamestnancov 2, prezenčnej listiny, odporca pre zamestnancov a vedúcich zamestnancov v priebehu roka 2007 a 2008 zorganizoval vstupné a opakované školenia z predpisov o BOZP takto :

-dňa 15.8.2007 - individuálne vstupné školenie pre novoprijatého zamestnanca (W.) ,

-dňa 15.9.2007 - opakované školenie pre zamestnancov, prítomných 7 zamestnancov, bez prítomnosti navrhovateľky,

-dňa 18.9.2007 - opakované školenie pre zamestnancov, prítomných 21 zamestnancov, bez prítomnosti navrhovateľky,

-dňa 19.9.2007 - individuálne vstupné školenia pre novoprijatého zamestnanca (X.) ,

-dňa 1.10.2007 - individuálne vstupné školenie pre novoprijatých zamestnancov (T., S.) . Dňa 25.4.2088 sa navrhovateľka zúčastnila preventívnej lekárskej prehliadky v súvislosti s prácou, ktorú vykonala B.. I.U. S., klinické a pracovné lekárstvo, Ergomed ProCare, s.r.o. so záverom, že zdravotný stav navrhovateľky umožňuje výkon konkrétnej činnosti a súd zistil listom zo dňa 30.4.2008, že dal odporca navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru podľa §63 ods.1 písm.e) Zákonníka práce pre opakované porušovanie pracovného poriadku s tým, že dvojmesačná výpovedná lehota mala začať plynúť od 1.5.2008 a uplynúť mala 30.6.2008. Z listu právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 28.10.2008 adresovaného Sociálnej poisťovni, a.s. vyplýva, že iniciatíva k spísaniu záznamu o pracovnom úraze nevyšla od navrhovateľky preto, že išlo o jej nové zamestnanie, úraz sa stal hneď prvý týždeň po nástupe do práce a preto bolo pre ňu prirodzené, že si nepriala byť práceneschopná hneď od začiatku pracovného pomeru, preto aj naďalej chodila do práce aj napriek tomu, že na pracovisku bolo všeobecne známe, čo sa jej stalo ale k spísaniu záznamu o pracovnom úraze v krátkom období po úraze nedošlo, nechcela spôsobovať zamestnávateľovi nepríjemnosti, preto pričom ale netušila, aké následky na jej zdravie bude tento úraz neskôr mať. Striktne odmietla tvrdenie odporcu, že jej práceneschopnosť bola vykonštruovaná a účelová a že nastúpila na PN až posledný deň dvojmesačnej výpovednej lehoty a keďže bola doručená 2.5.2008 mala uplynúť až 31.7.2008, ale plynutie výpovednej lehoty bolo prerušené a teda ani nie je pravdou, že pracovný pomer bol ukončený 1.7.2008, a ďalej podľa lekárskej správy - nálezu zo dňa 4.11.2008 B.. A. Š., MPH, neurologickej poradne EMG Leteckej vojenskej nemocnice, a.s. navrhovateľka udávala bolesti v drieku s vyžarovaním do podkolenia, pri vyšetrení VEP zachytený vpravo patologický záznam, pre ktoré odporúčané NMR mozgu, toto s normálnym nálezom dňa 27.10.2008, diagnostikovaná porucha bedrových a krížových koreňov, nariadená liečba analgetikami s odporúčaním na neurochirurgické vyšetrenie s NMR.

Z prepúšťacej správy z neurologického oddelenia NsP v Spišskej Novej Vsi zo dňa 26.2.2009, podpísanej primárom oddelenia B.. B. Q.I., M.. súd zistil, že navrhovateľka bola na toto oddelenie prijatá dňa 16.2.2009 za účelom diagnosticko - terapeutickej hospitalizácie, subjektívne udávala bolesti v drieku s vyžarovaním do oboch dolných končatín po prednej a bočnej strane, výraznejšie vpravo, necíti si nohy, zle sa jej chodí, pri chôdzi ju ťahá do pravej strany, má zápchy, dlhšie trvá, kým sa vymočí. V objektívnom NR náleze zistená porucha chôdze v zmysle ľahkej ataxie, podľa RTG vyšetrenia C chrbtice zistená deformácia spondylózy, podľa MRI vyšetrenia C-chrbtice s nálezom viacetážovej osteochondrózy so sekundárnou redukciou šírky ventrálneho epidurálneho priestoru C3 až C7, na rozhraní hornej cervikálnej spinálnej miechy a predĺženej miechy demyelinizačný plak. Prevedené vyšetrenie evokovaných potenciálov v norme, EMG vyšetrenie svedčí pre incip. polyneuropatický sy na DK. Podaná adekvátna medikamentózna, infúzna a rehabilitačná liečba vrátane infiltračných techník, v subj. a obj. zlepšenom stave prepustená do ambulantnej starostlivosti.

Na pojednávaní dňa 19.3.2010 navrhovateľka vypovedala, že dňa 7.8.2007 sa jej stal úraz, bolo to pri príprave osláv narodenín jednej z klientiek hotela, bolo to 50-te výročie jej narodenín v Relax centre kde pracovala, ktorú organizačne mali pripraviť čašníci a aj to urobili, ale niektoré veci napr. zapaľovanie sviečok, fúkanie balónov nedokončili tak, ako si to klientka objednala, preto keď keďže jej recepčná zatelefonovala, že hostia už prišli a čašníci neprišli dokončiť výzdobu, vypomohla im navrhovateľka tým, že nafúkala okolo 20 balónov a zapaľovala okolo 100 sviečok umiestnených okolo bazéna. Sviečky zapaľovala kľačmo pospiatky, aby sa nepopálila a pritom, ako zapaľovala sviečky, zozadu buchla do veľkého dreveného sklápacieho lôžka, ktoré bolo medzi stolom a palmou a ktoré následne buchlo do umelej palmy a táto padala na už vopred pripravený stôl, pritom navrhovateľka tomu chcela zabrániť, tak chytala padajúcu palmu a drevené lôžko sa sklopilo a udrelo ju do chrbta, v tej chvíli pocítila silnú bolesť ako keby jej roztrhlo ľadviny , o chvíľu na to prišli hostia. Navrhovateľka sa domnieva, že k úrazu

došlo tak, že nohou posunula lôžko, ktoré je vysoké cca 40 cm, široké a pevné a ktoré sa týmto sklopilo a operadlom ju buchlo do chrbta. O tomto ihneď povedala čašníčke pani Kováčovej, ktorá doviedla hostí a odišla do svojej pracovne v Relax centre, pretože sa jej zle dýchalo, bolel ju chrbát ale napriek tomu musela počkať do skočenia celej akcie, ktorá sa skončila medzi 22.00 hod. a 23.00 hod. v noci a až po zatvorení reštaurácie okolo 0,00 hod. mohli odísť zamestnanci preč. Odporcovi tento pracovný úraz písomne neoznámila, iba ústne skoro všetkým kolegom. Jej pracovná náplň bola uvedená iba v pracovnej zmluve, bola prijatá ako masérka do Relax Centra a súčasne mala povinnosť udržiavať Relax centrum v čistote, t.j. jej povinnosťou bolo aj upratovanie, zabezpečovať čisté uteráky, zapnúť a vypnúť saunu, popresúvať lôžka po odchode hostí z Relax Centra, prípadne aj iné činnosti na príkaz odporcu. Zapaľovanie sviečok bežne robili čašníci, avšak keďže v tomto prípade to čašníci nedokončili, tak ako jej recepčná oznámila, že hostia už prišli z vlastnej vôle to dokončila, teda bez príkazu od čašníčky, či recepčnej. Čo sa týka školení o bezpečnosti práce, tak u odporcu pri nástupe do práce nebola poučená vôbec a až po jej problémoch v marci 2008 bolo prvé školenie u odporcu o bezpečnosti práce nielen pre ňu, ale aj pre ostatných zamestnancov, prebehlo v jedálni, rozdali im tlačivá a bezpečnostný technik p. D. čítala otázky a súčasne oznamovala, ktoré odpovede majú zakrúžkovať, bolo to veľmi rýchle a žiadna prednáška nebola. Navrhovateľka sa práceneschopnou v dôsledku úrazu stala od 30.6.2008 pre zhoršovanie zdravotného stavu.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 19.3.2010 uviedol, že navrhovateľka opakovane porušila pracovnú disciplínu v dňoch 24.11.2007, 28.3.2008, 15.3.2008, 28.3.2008 a zakaždým bola odporcom, ako zamestnávateľom riešená finančným postihom vo výške od 500,-Sk do 1.000,-Sk, na základe čoho sa odporca domnieva, že pracovná neschopnosť u navrhovateľky je zámerná a že nastala nie v dôsledku udalosti, ktoré popisuje zo dňa 5.8.2007, ale v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu u navrhovateľky, ktorý vznikol z iných okolností a zároveň na pojednávaní dňa 26.5.2010 právny zástupca odporcu opätovne poprel, že by došlo k spoločenskej udalosti, na ktorej malo dôjsť k úrazu a tiež aj skutočnosť, že došlo k pracovnému úrazu v čase spoločenskej udalosti, pretože žiaden zápis v tento deň o spoločenskej udalosti u odporcu neexistuje.

Svedok M. D. vypovedal, že u odporcu pracuje od roku 1997 ako údržbár a na deň 7.8.2007 si nepamätá, že by sa konala v Relax centre nejaká akcia, ale po skončení smeny niesol zamestnancov domov, navrhovateľku preto, že ho o to požiadala a uviedla, že spadla niekde na pracovisku a udrela si chrbát odviezol na lekárske ošetrenie na pohotovosť na tr. SNP do nemocnice, kde zaparkoval a pani Kováčová ju odprevádzala k lekárovi, ktorá sa potom zhruba o 15 minút vrátila a povedala, že navrhovateľka odkázala, aby ju nečakali, že to potrvá, tak môžu ísť domov, potom porozvážal ostatných zamestnancov domov. V Relax centre svedok nikdy pri príprave akcií nevypomáhal, nebolo to v jeho pracovnej náplni. Potvrdil, že v Relax centre je umiestnená umelá palma a spomína si, že od odporcu dostal príkaz ju premiestniť, alebo vymeniť, ale nie ju upevniť. Odporca síce v podaní doručenom súdu dňa 15.6.2010 uviedol, že navrhovaný dôkaz knihu odkazov v Relax centre viedli vo forme poznámkového zošita, do ktorého si kolegovia pri výmene smien zapisovali odkazy, ale táto nebola odporcom archivovaná.

Súd z dokazovania ustálil, že pre poškodenie zdravia v dôsledku úderu z 5.8.2007 a teda pre pretrvávajúcu bolesť v driekovej oblasti vyrážajúcej do dolných končatín navrhovateľka od 5.8.2007 opakovane navštívila viacerých odborných lekárov a to dňa 5.8.2007 MUDr. Š. (pohotovosť - traumatológia a pohybové ústrojenstvo FN L. Pasteura) , dňa 8.8.2007 MUDr. Ľ. O. (úrazová chirurgia FN L. Pasteura) , dňa 14.8.2007 MUDr. H. O. (úrazová chirurgia FN L. Pasteura) , dňa 4.11.2008 MUDr. Vladimíra Šafčáka, MPH (neurologická poradňa EMG Leteckej vojenskej nemocnice, a.s.) dňa 26.2.2009 bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení NsP Spišská Nová Ves a ošetrená primárom oddelenia MUDr. B. Q., PhD., kde opakovane bolo konštatované poškodenie spinálnej a predĺženej miechy, kde sa v dôsledku hematómu vytvoril demyelinizačný plak spôsobujúci subjektívne potiaže navrhovateľky, a tieto potiaže podľa lekárskej správy zo dňa 14.6.2011 z Leteckej vojenskej nemocnice, a.s., vystavenej ošetrujúcim lekárom MUDr. Vladimírom Š. pretrvávajú až dodnes a prejavujú sa aj v súčasnosti pretrvávajúcimi bolesťami v pravej dolnej končatine, slabosťou oboch dolných končatín a pri chôdzi krívaním vpravo, že dňa 25.4.2008 (8 mesiacov po úraze) sa navrhovateľka zúčastnila preventívnej lekárskej prehliadky na podnet zamestnávateľa, ako odporca uviedol na pojednávaní aby boli krytí pričom bolo zistené, že zdravotný stav navrhovateľky je pre výkon jej práce vyhovujúci, avšak v rámci prehliadky neboli vykonané žiadne neurologické vyšetrenia na zistenie problémov

s nohami aj napriek tomu, že to navrhovateľka uvádzala, a nakoniec bolo preukázané aj to, že odporca prostredníctvom VEO - PREVENT s.r.o. (p. D.) zabezpečoval vstupné a opakované školenia pre svojich vedúcich zamestnancov a zamestnancov o BOZP, avšak podľa predložených listinných dôkazov sa navrhovateľka od vzniku pracovného pomeru, t.j. od 1.8.2007 do vzniku pracovného úrazu dňa 5.8.2007 nezúčastnila žiadneho takéhoto školenia, až po prvýkrát školenie o BOZP absolvovala dňa 4.4.2008 (t.j.8 mesiacov po úraze) už ako opakované školenie o BOZP v rozsahu 4 hodín s absolvovaním záverečného testu 50 otázok, lebo konštatoval súd, že zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania je osobitnou formou zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktorú upravuje Zákonník práce. Zamestnávateľ v zmysle uvedených ustanovení zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz) , zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere. Zodpovednosť zamestnávateľa na rozdiel od zodpovednosti zamestnanca, je zodpovednosťou objektívnou. To znamená, že na vznik zodpovednosti zamestnávateľa za škodu sa nevyžaduje jeho zavinenie, ale len existencia objektívnych skutočností, s ktorými ZP spája jej vznik, teda v našom prípade vznik úrazu. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný nahradiť škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§190 ods. 5 ZP) . Pracovný úraz Zákonník práce vymedzuje ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov mechanických, chemických a pod. (R 20/1969) . Porušením zdravia sa rozumie poškodenie fyzické aj psychické (R 11/1976) . Pričom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú (R 27/1962) , súd konštatoval, že za činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je treba okrem činnosti konanej priamo na príkaz zamestnávateľa považovať tiež činnosť vykonávanú bez vonkajšieho podnetu iných osôb a len na základe vlastného rozhodnutia zamestnanca, pričom rozhodujúcim pre záver, či takto chápanú činnosť zamestnanca je možno považovať za plnenie pracovných úloh, alebo činnosť v priamej súvislosti s ním nie je významný motív, či pohnútka zamestnanca t.j. vzdialenejšie predpoklady, z ktorých konajúca osoba vychádza, ale rozhodujúce je či z hľadiska vecného, miestneho i časového ide objektívne o činnosť konanú pre zamestnávateľa (rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.zn.21Cdo/1148/2002 z 24.2.2003, sp.zn. 21 Cdo 2507/2000 z 20.11.2001) . Pri pracovnom úraze vždy musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom (R 28/1980) , nestačí tu teda len možnosť zhoršenia zdravotného stavu v dôsledku poškodenia zdravia úrazovým dejom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. A aj neskoršie zistenie poškodenia zdravia môže znamenať, že ide o pracovný úraz, je však nevyhnutne potrebné preukázať jeho existenciu (vznik) a tiež príčinnú súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením zdravia, lebo ku dňu 5.8.2007 existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom na pozícii masér v Relax Centre, ďalej, že v uvedený deň nesporne prebiehala v priestoroch Relax Centra od 20,00 hod. akcia označená ako 50-tka , že k fyzickému poškodeniu zdravia u navrhovateľky došlo krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších mechanických vplyvov, t.j. pri sklopení dreveného lôžka a následným nárazom do driekovej časti chrbtice navrhovateľky (a toto poškodenie zdravia trvá dodnes) , ďalej že súd činnosť navrhovateľky, t.j. zapaľovanie sviečok vyhodnotil ako činnosť v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh pre zamestnávateľa , nakoľko z celkovej vtedajšej situácie (čašníci nedokončili svoju prácu pre zamestnávateľa a nezažali sviece podľa objednávky klienta odporcu) vyplynula vhodnosť takéhoto postupu zo strany navrhovateľky a aj keď išlo o činnosť len na základe jej vlastného rozhodnutia, určite z hľadiska vecného, miestneho i časového išlo o činnosť konanú pre zamestnávateľa a v jeho prospech a navrhovateľka nesledovala týmto konaním žiaden iný zámer (napr. konanie proti zamestnávateľovi, resp. prospech svoj vlastný) a tak bola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia navrhovateľky a úrazovým dejom samotným, ktorý bol, ako sa ukázalo jedinou príčinou poškodenia jej zdravia a teda súd dospel k záveru, že úraz, ktorý sa stal navrhovateľke dňa 5.8.2007 je pracovným úrazom a podľa týchto zákonných liberačných dôvodov zamestnávateľ sa (sčasti alebo úplne) zbavuje zodpovednosti z dôvodu porušenia bezpečnostných predpisov alebo pokynov postihnutým zamestnancom. Musí pritom ísť o jeho tzv. kvalifikované zavinenie, teda zavinenie aspoň vo forme vedomej nedbanlivosti. Zbaviť sa zodpovednosti zamestnávateľ nemôže napríklad v prípade, že zamestnanec splní pokyn, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi, a teda vykoná prácu, ktorú by bol oprávnený odmietnuť (R 11/1976) .

Súd citoval § 196 ods. 1, 2 Zák. práce a dôvodil, že v konaní bolo preukázané, keď odporca, ako zamestnávateľ síce nedal navrhovateľke k zapaľovaniu sviečok pokyn a že navrhovateľka túto činnosť vykonala svojvoľne, ale tiež bolo preukázané, že odporca ako zamestnávateľ sám nedodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď navrhovateľku pri nástupe do zamestnania k 1.8.2007 (ani do dňa úrazu 5.8.2007) nepoučil podľa predpisov o BOZP čo je a čo nie je prípustné, pretože nezabezpečil pre navrhovateľku vstupné školenie pre novoprijatého zamestnanca o BOZP (medzi účastníkmi nesporná skutočnosť) a teda navrhovateľka nebola s predpismi o BOZP oboznámená ku dňu pracovného úrazu 5.8.2007, nakoľko sa po prvýkrát školenia o BOZP zúčastnila až 8 mesiacov po úraze, t.j.4.4.2008. V konaní navyše bola spochybnená platnosť a účinnosť interného predpisu - Smernice na určenie postupov pri vzniku úrazu a nebezpečnej udalosti (účinnej od 1.11.2006) , nakoľko túto podpisom (za konateľa, pričom p. N. podľa výpisu z obchodného reg. nikdy nebola konateľkou spoločnosti) schválila p. N. už dňa 1.11.2006 aj napriek tomu, že v pozícii riaditeľ hotela začala pracovať až o tri týždne neskôr (dovtedy bola na pozícii recepčná) , ďalej v konaní bola spochybnená aj skutočná realizácia školenia, t.j. z hľadiska jeho vypovedacej hodnoty pre samotných zamestnancov, pretože bolo preukázané, že tzv. opakované školenie zamestnancov a vedúcich zamestnancov z 15.9.2007 (bez účasti navrhovateľky) sa konalo v deň pracovného pokoja, v sobotu a súčasne aj v cirkevný sviatok, čo odporca nijako presvedčivo nezdôvodnil a p.Terezková, bezpečnostná technička, ktorá tieto školenia viedla, naopak uviedla, že školenia sa vykonávajú výlučne v pracovnom čase a jedine, ak by podľa smennosti zamestnancov bolo potrebné vykonať školenie v čase pracovného voľna, tak by prítomný zamestnanec mal nárok na náhradu mzdy, čo nie je bežné, preto súd konštatoval, že neboli splnené zákonné predpoklady podľa §196 ods.1 a 2 Zákonníka práce pre čiastočné, resp. úplné zbavenie sa zodpovednosti odporcu za pracovný úraz navrhovateľky.

Pri vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má zamestnávateľ povinnosť písomne - na tlačive Sociálnej poisťovne oznámiť SP vznik poistnej udalosti, uviesť údaje potrebné na posúdenie nároku na úrazovú dávku, na jej výplatu a na určenie jej sumy. Týmito údajmi sú najmä vymeriavacie základy z rozhodujúceho obdobia nevyhnutné na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa určuje suma niektorých úrazových dávok (napr. úrazového príplatku, úrazovej renty, jednorazového vyrovnania) a rozsah zodpovednosti zamestnávateľa s ohľadom na mieru zavinenia poškodeného.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a toto zákonné ustanovenia súd uzavrel, že nárok navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný, preto vo výroku tohto rozsudku určil, že úraz, ktorý sa stal navrhovateľke dňa 5.8.2007 je pracovným úrazom a súčasne odporcovi uložil povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni a.s. vznik pracovného úrazu navrhovateľky ku dňu dňu 5.8.2007 lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd citoval §§ 142 ods. 1, 151 ods. 1 O.s.p. a § 14 ods. 1 písm. a) , c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. a priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa §11 ods.1, písm.a.) vyhl. č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu za nasledovné úkony:

1. príprava a prevzatie zastúpenia 27.7.2009 - 53,49 EUR + režijné náklady 6,95 EUR;

2. podanie na súd - žaloba z 29.7.2009 - 53,49 EUR + režijné náklady 6,95 EUR;

3. účasť na pojednávaní dňa 19.3.2010 - 55,49 EUR + režijné náklady 7,21 EUR;

4. účasť na pojednávaní dňa 26.5.2010 - 55,49 EUR + režijné náklady 7,21 EUR;

5. účasť na pojednávaní dňa 5.10.2010 - 55,49 EUR + režijné náklady 7,21 EUR;

6. účasť na pojednávaní dňa 20.1.2011 - 57 EUR + režijné náklady 7,41 EUR;

7. účasť na pojednávaní dňa 17.6.2011 - 57 EUR + režijné náklady 7,41 EUR;

spolu odmena za úkony 387,45 EUR (106,98 + 166,47 + 114) plus odmena za režijný paušál 50,35 EUR (13,9 + 21,63 + 14,82) , t.j. 437,8 EUR. Niektoré úkony, ktoré súd považoval za neúčelne a vynaložené

trovy konania, nepriznal, lebo iniciatívou právneho zástupcu navrhovateľky a bez akéhokoľvek právneho významu pre ďalší priebeh súdneho konania boli vykonané.

Proti výroku o trovách konania podala odvolanie navrhovateľka a žiadala zmeniť tento výrok a priznať trovy 751,71 €, tak ako boli vyčíslené, trovy odvolacieho konania žiadala 35,91 €. Ak neuznal niektoré z porád s klientom zástupcovi navrhovateľky, súd nekonal správne, tieto porady sa reálne uskutočnili, nie sú to neúčelné trovy, plný úspech navrhovateľky v konaní je dostatočným a hmatateľným dôkazom právneho významu ďalších porád. Navrhovateľka plne znášala ťarchu dôkazného bremena, ktoré spočívalo v navrhovaní a zabezpečení dôkazov, vypočúvaní svedkov a v podrobnom zisťovaní okolností úrazu a pomerov na pracovisku. Nešlo o vlastnú iniciatívu právneho zástupcu navrhovateľky.

Odporca v podanom odvolaní žiadal zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať trovy odvolacieho konania, alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a priznať trovy odvolacieho konania.

V odvolaní namietal, že výsledky preventívnej lekárskej prehliadky (8 mesiacov po úraze) ukazujú, že neboli zistené zdravotné problémy 25.4.2008, ktoré by bránili navrhovateľke vo výkone práce. Ona nebola ani raz za obdobie trvania pracovného pomeru s uvedenými zdravotnými ťažkosťami u odporcu. Lekárska správa MUDr. Š. spochybnila navrhovateľkou tvrdený priebeh úrazu, nebolo preukázané v konaní kto preškrtol slovo skriňa a dopísal slovo lôžko. Súd nemal preukázanú ani skutočnosť, či sa navrhovateľkou spomínané drevené lôžko mohlo sklopiť a drevenou rúčkou udrieť navrhovateľku, súd mal vykonať ohliadku na mieste samom, potom by bolo preukázané, že drevené lôžko je nižšie položené ako je chrbát kľačiaceho človeka. Svedkyňa D. na pojednávaní 5.10.2010 uviedla, že tvrdenie navrhovateľky pri vypočúvaní, ktoré svedkyňa vykonávala, boli tak nelogické a zmätené, že nepotvrdil sa pracovný úraz. Okrem toho neskúmal súd ďalšie okolnosti úrazu, pričom tak urobiť mal a preto je rozsudok neurčitý a nepreskúmateľný. Je nepravdepodobné, že by sa úraz tak ako ho opisuje navrhovateľka stal a tvrdia, že sa vôbec nejedná o pracovný úraz, lebo navrhovateľka účelovo konala potom, čo jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru asi 8 mesiacov po čase, keď sa mal podľa nej stať úraz. Súd nesprávne vyhodnotil v rozsudku aj to, že sa stal pracovný úraz, lebo podľa pracovnej náplne navrhovateľky činnosť nesúvisela s plnením jej pracovných úloh (nebola v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh) , túto činnosť konala svojvoľne a na základe vlastného rozhodnutia. Okrem toho súd mal skúmať napr. aj to aká bola objednávka klientov, čo sa týka balónov a sviec, lebo z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že čašníci miestnosť vopred pripravovali, teda zažali niekoľko sviec a nafúkli aj niekoľko balónov, nešlo preto o činnosť súvisiacu s plnením pracovných úloh navrhovateľky a nie je možné konštatovať, či došlo k pracovnému úrazu.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a žiadala priznať trovy odvolacieho konania 64,41 € za vyjadrenie. Vo vyjadrení uviedla, že poukazujúc na výpovede svedkov D. X. I. je jednoznačné, že sa úraz stal a omyl navrhovateľky sa preukázal v kópii originálu lekárskej správy zo dňa 7.2.2011, ktorá bola doložená do súdneho spisu, úrazový dej sa stal tak ako ho popísala navrhovateľka a ona nikdy netvrdila, že ju lehátko malo udrieť drevenou rúčkou ako sa tvrdí v odvolaní, v momente úderu, ktorý nastal s klopením opierky dreveného lehátka vstávala, aby zachytila palmu, teda v momente úderu už nekľačala, ako sa snažia tvrdiť v odvolaní. Večer pri ošetrení lekár napísal v noci z 5.8. vzhľadom na nočnú hodinu nesprávne do lekárskej správy skriňu miesto lehátka. Ak by trval odporca na tom, že treba vykonať ohliadku na mieste, mal tento dôkaz navrhnúť počas konania aspoň na pojednávaní v rámci dokazovania, nenavrhol ani ten dôkaz, že má byť vypočutý B.. Š., lebo v jeho správe sa uvádza, že diagnóza navrhovateľky je následkom úraze po kontúzii miechy úrazom v roku 2007, dokazovanie je dostatočné. Na odvolacom pojednávaní poukázal zástupca navrhovateľky na to, že je daná príčinná súvislosť konania navrhovateľky s úrazom a liberácia odporcu bola vysvetlená aj v rozsudku. Navrhovateľka na odvolacom pojednávaní uviedla, že kárne opatrenie proti nej bolo vykonštruované, mala nadčasy až 320 hodín, bola jediná masérka a na magnetickej rezonancii sa neskôr až ukázalo, že má poškodenú miechu a o skutkovom deji úrazu, keď tieto sviece vyberala a dávala a aranžovala na stôl a bola by spadla na celé slávnostné aranžovanie, palma z umelej hmoty preto sa prekopilo lehátko a prudko ju udrelo do chrbta a tak sa stal pracovný úraz. Žiadali priznať trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd na nariadenom pojednávaní (§ 214 ods.1 O. s. p.) prejednal obe odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vo výroku vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, v podstate ju i správne právne posúdil a odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, obe odvolacie dôvody neboli dané.

Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu zákonného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Z. z. v znení neskorších ústavných zákonov) ,v čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č.23/1991 Zb. a čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) uverejnených v oznámením č.209/92 Zb. a č.102/1999 Z. z.) , je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá všetkým požiadavkám, vyplývajúcim z cit. § 157 ods.2 O. s. p., preto nie je ani nepreskúmateľný, ani nevykonateľný a ani arbitrárny a ani jeden odvolací dôvod nebol preukázaný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami v skutkových zisteniach a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu namietaného v odvolaní podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, lebo ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec) avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkaz účastníkom navrhnutý, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť) , bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

K dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd ešte dodáva:

Podľa ustálenej súdnej praxe pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania má byť preukázaná a základným predpokladom je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a poškodeným zamestnancom, existencia pracovného vzťahu je nevyhnutnou podmienkou toho, aby sa zamestnávateľ vôbec mohol stať zodpovedným podľa ust. § 190 Zák. práce. ďalším rozhodujúcim kritériom pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch je kritérium condicion sine qua non úrazu, t.j. účinkovanie vonkajších vplyvov, tzv. úrazový dej a jeho identita, ktorým sa úraz líši od samostatného ochorenia. Skúmanie a existencia úrazového deja ako príčina poškodenia zdravia predstavuje jednu zo základných podmienok vzniku nároku zamestnanca na odškodnenie pracovného úrazu. Porušením zdravia sa rozumie ako poškodenie fyzické, tak aj psychické. Početnú skupinu prípadov pri úrazoch tvorí posudzovanie poškodenia chrbtice zamestnanca pri rôznych pracovných činnostiach, pričom treba poukázať na významnú okolnosť, že v žiadnom prípade u navrhovateľky nešlo o ľahkomyseľné konanie, ale o pomoc pri plnení pracovných úloh a záver súdu o popísaní skutkového deja a že išlo o činnosť navrhovateľky, ktorá súvisela s pracovnou činnosťou je správny a zákonný (viď rozhodnutie NS SR R11/1978, R 28/1980) . Všeobecne pritom sa uvažuje z hľadiska ľahkomyseľného konania zamestnanca napr. také ako pri požití alkoholu vodičom, ide o také konanie, ktoré vzhľadom ku konkrétnej časovej i miestnej situácii na pracovisku, ak si počína zamestnanec spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziace privodením si ujmy na zdraví pracovným úrazom.

V riešenej veci odvolací súd skúmal prípadné všetky druhy úplnej alebo čiastočnej liberácie zamestnávateľa - odporcu, avšak neboli preukázané a ani neboli tvrdené odporcom v konaní, naopak bola preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia, a to lokálne temporálne a reálne a úrazovým dejom (kauzálny nexus) .

Okrem toho správny a zákonný je záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka nemohla z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany pri práci byť poučená o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, lebo pri nástupe do zamestnania k 1.8.2007, ani zo dňa úrazu do 5.8.2007, nebola poučená podľa týchto predpisov, čo je neprípustné a nezákonné, odporca nezabezpečil pre ňu vstupné školenie pre novoprijatého zamestnanca o BOZP a išlo o nespornú skutočnosť medzi účastníkmi, prvýkrát sa školenia o BOZP zúčastnila až 8 mesiacov po úraze, t.j. 4.4.2008. Realizácia školenia z hľadiska vypovedacej hodnoty samotných zamestnancov ako aj platnosť interného predpisu - Smernice na určenie postupov pri vzniku úrazu a nebezpečnej udalosti, účinnej od 1.11.2006 taktiež bola spochybnená, školenie zamestnancov a vedúcich zamestnancov z 15.9.2007 bez účasti navrhovateľky sa konalo v deň pracovného pokoja v sobotu a súčasne aj v cirkevný sviatok, čo odporca nijako presvedčivo nezdôvodnil.

Preto správny je záver súdu, že po vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný oznámiť na tlačive sociálnej poisťovni vznik poistnej udalosti a uviesť údaje, potrebné na posúdenie nároku na úrazovú dávku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania so zreteľom na § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo úspešnej navrhovateľke patria trovy za vyjadrenie k odvolaniu podľa § 11 vyhl.č. 655/2004 Z.z., za jedenú úkon právnej služby 57 € + režijný paušál 7,41 € a za účasť na pojednávaní dňa 20.3.2012 58,69 € + 7,63 € režijný paušál, spolu 130,73 € na účet právneho zástupcu zaplatí odporca (§ 149 O.s.p.) .

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.