KSKE 5 Co 358/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/358/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210204268 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210204268.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Stavebné bytové družstvo II. Košice, Košice, Bardejovská 3, IČO: 00 171 204, proti žalovaným 1) J. P. a 2) P. P., obom K., G. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku 45C/32/2010-53 z 20.9.2011 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spolu s tými, ktorí v tomto byte s nimi bývajú vypratať byt č.X, nachádzajúci sa v K. N. G. XX, pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a prísl., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady a povinnosť nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania 99,50 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zistil, že žalovaní sa na základe Výmeru zo 17.6.1986 stali nájomcami družstevného bytu č.4, nachádzajúceho sa v K., G. XX, pozostávajúceho z kuchyne, 3 izieb a prísl., ktorý sa prenajíma na dobu neurčitú, že žalobca písomným oznámením označeným ako výpoveď z nájmu bytu z 31.8.2009 im oznámil výpoveď z nájmu družstevného bytu č.4, podľa § 711 ods.1 písm. d) O. z. a zároveň ich vyzval, aby predmetný byt vypratali a odovzdali mu ihneď po skončení 3 mesačnej výpovednej lehoty, že ich poučil podľa § 711 ods.5 O. z., že ak nájomca pre uplynutím výpovednej lehoty zaplatí dlžné nájomné, rozumie sa tým, že výpovedný dôvod zanikol, že výpoveď bola žalovanému v 1.rade doručená 7.9.2009 a žalovanej v 2.rade 9.10.2009, čo potvrdili vlastnoručným podpisom a keďže žalobca sa i napriek výzve na vypratanie bytu, adresovanej žalovaným, neúspešne domáhal svojho nároku, neostávalo mu iné, ako si svoj nárok uplatniť súdnou cestou. Vychádzajúc z § 123,§ 126 ods.1,§ 685 ods.1,§ 710 ods.2,3,§ 711 ods.1 písm. d) ,ods.5 a § 712a ods.3 O. z. (ich znenie citoval) , z výmeru predloženého žalobcom zistil, že medzi účastníkmi konania bol 17.6.1986 založený nájomný vzťah na dobu neurčitú. Z výpovede z nájmu bytu zistil, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania sa skončil písomnou výpoveďou žalobcu z nájmu bytu z 31.8.2009, ktorá bola žalovanému v 1.rade doručená 7.9.2009 a žalovanej v 2.rade 9.10.2009 a, že výpovedná lehota uplynula 31.1.2011. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaní nepodali na súde žalobu na určenie neplatnosti výpovede a ani žalobcovi nepreukázali existenciu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, resp., nedošlo medzi nimi a žalobcom k uzatvoreniu dohody o spôsobe úhrady nedoplatku. Doloženými listinnými dôkazmi mal zároveň za preukázané, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy a teda, že žalovaní bývajú spolu so svojou rodinou v predmetnom byte bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho ho užívajú protiprávne. Dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná, pričom žalovaní nevyužili svoje právo a neuplatnili ho podaním žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods.6 O. z., preto s poukazom na uvedené žalobe vyhovel. Zároveň poukázal

na skutočnosť, že žalovaní sa relevantným spôsobom nesnažili o vyriešenie vzniknutej situácie, ani pred podaním žaloby na vypratanie a dokonca ani potom, čo im opakovane poskytol časový priestor na splnenie ich povinností, že iba slovne prezentovali svoju snahu vyplatiť dlžnú sumu, avšak nielenže neuhradili ani časť dlhu, ale dokonca si ani neplnili svoju povinnosť uhrádzať bežné zálohové platby, aby sa ich dlh týmto spôsobom nenavyšoval, že aj keď poukazovali na dôvod, pre ktorý prestali plniť svoje povinnosti - a to stratu zamestnania žalovaného v 1.rade, mal za to, že ani takéto zhoršenie zárobkových a majetkových pomerov rodiny neopodstatňuje uvádzané konanie žalovaných, ktorí si prestali úplne plniť svoje povinnosti (neplnili ich ani čiastočne) . Ďalej poukázal na to, že pomery v rodine, kde je nezamestnaným iba 1 z členov domácnosti, pričom druhý je zamestnaný a jeho príjem je cca 800 € mesačne, keď aj ďalší 2 plnoletí členovia domácnosti, ktorí majú trvalý pobyt v predmetnom byte (deti žalovaných) , sú zamestnaní a majú pravidelný príjem, nie je možné posudzovať ako stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov a ani ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov - uviedol ďalej - nebolo možné rozhodnúť o povinnosti žalovaných vypratať predmetný byt až po zabezpečení bytovej náhrady, keďže im nevznikol nárok ani na zabezpečenie náhradného ubytovania ani prístrešia. Napokon poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný v 1.rade sa aj po strate zamestnania nesprával zodpovedne a nevyužil všetky možnosti na zlepšenie svojich zárobkových pomerov, keďže sa neevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, ktorá skutočnosť tiež potvrdzuje úvahy (súdu) o nesplnení podmienok na vznik nároku žalovaných na zabezpečenie bytovej náhrady, že rovnako nebolo možné v prospech žalovaných pričítať ani nimi prezentované tvrdenia o exekúciách realizovaných z príjmu žalovanej v 2.rade, keďže predchádzajúce neplnenie si svojich povinností z ich strany, v dôsledku ktorých došlo k exekúciám, nemožno zohľadniť, naopak uvedené skutočnosti môžu poukázať na to, že žalovaní si už dlhodobo neplnia ani svoje iné povinnosti dobrovoľne a teda aj ich súčasné opakované prísľuby na úhradu dlhu nepovažoval za dôveryhodné. Mal zato, že nie je možné požadovať od žalobcu, aby aj naďalej trpel doterajšie správanie žalovaných (neplnenie povinností) , čo by ho neprimerane zaťažovalo a bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. rozhodol o trovách konania, spočívajúcich v náhrade trov za zaplatený súdny poplatok 99,50 € za žalobu.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní a uviedli, že sú si vedomí nedoplatku na nájomnom a snažia sa to uhradiť a ostať členmi družstva, že žijú v usporiadanej rodine a pokiaľ žalovaný v 1.rade pracoval, s úhradou neboli problémy, že situácia v ich rodine je v terajšom období zlá, ale pevne dúfajú a snažia sa, aby sa to všetko napravilo a život v ich rodine bol ako v predchádzajúce roky, že žalovaný v 1.rade dlhodobo nepracuje a v posledných 10 rokoch pracuje s prestávkami, že deti doštudovali na študentské pôžičky, nakoľko boli presvedčení, že po úspešnom ukončení školy budú pracovať, ale situácia je taká, že veľmi ťažko hľadali prácu a tak sú teraz obidvaja v zahraničí a sú ochotní im pomôcť a pevne dúfajú, že sa ich ťažká situácia vyrieši, že žalovaná v 2.rade bola ako ručiteľka na ich pôžičky a nakoľko nemali prácu, tak dlžné čiastky začali zrážať jej a z výplaty jej ostalo maximálne od 280-330 €, že vyžiť z toho je veľmi ťažké, výplata elekt. 42 €, že nakoľko syn je v zahraničí a je tam ako nový zamestnanec, nedostal dovolenku, ale pevne dúfa, že v najbližšej dobe ju dostane a pomôže im z tejto ťažkej situácie, tým že si úver zoberie on. Prosili o zváženie ich požiadavky a o odklad, aby mohli svoje dlhy vyrovnať, lebo nemajú kde ísť.

Žalobca v stanovisku (vyjadrení) k odvolaniu uviedol, že výpoveď z nájmu bytu z 31.8.2009 bola žalovanému v 1.rade doručená 7.9.2009 a žalovanej v 2.rade 9.10.2009, že jej neplatnosť môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa jej doručenia, že žalovaní toto právo nevyužili, nepreukázali existenciu hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, resp. nedošlo k uzatvoreniu dohody o spôsobe úhrady dlhu a tak výpovedná lehota uplynula 31.1.2010, že od podania žaloby o vypratanie bytu (1.3.2010) ho žalovaní nekontaktovali ani pred jej podaním, ani po tom, čo im súd opakovane poskytol časový priestor na splnenie si povinností voči nemu a, že iba slovne prezentovali svoju snahu uhradiť dlžnú sumu, ktorú nesplatili ani čiastočne, dokonca si neplnili ani povinnosť uhrádzať mesačné zálohové platby, aby sa ich dlh takto nenavyšoval. Zdôraznil, že žalovaný v 1.rade si po strate zamestnania nesplnil povinnosť evidencie na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a tak zmaril možnosť uchádzať sa o ponúknutú prácu, že toto jeho správanie považuje za nezodpovedné a týmto sa tvrdenie žalovaných uvedené v odvolaní o tom, že uhradia všetky dlhy, stáva bezpredmetným. V nadväznosti na uvedené navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 211 ods.2 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia v konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 101 ods.2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Žalovaní sa napriek riadnemu predvolaniu na odvolacie pojednávanie nedostavili ani nepožiadali o jeho odročenie, preto bola vec prejednaná v ich neprítomnosti.

Odvolací súd po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 211 ods.1,3 O. s. p. rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne.

Žalovaní v odvolaní neuviedli konkrétny odvolací dôvod, avšak skutočnosti v ňom uvedené sa podľa jeho obsahu dajú podradiť pod odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) , preto tento, do úvahy prichádzajúci, odvolací dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že nárok žalobcu na vypratanie bytu je osobitným druhom vlastníckej žaloby podľa § 126 ods.1 O. z., že žalobca, ako vlastník nehnuteľnosti - predmetného bytu, sa tzv. vindikačnou žalobou (žalobou na vypratanie nehnuteľnosti) domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti žalovaným, ktorí byt užívajú bez právneho dôvodu, lebo uplynutím 3 mesačnej výpovednej lehoty, prestali byť jeho nájomcami a oprávnenými užívateľmi a nesvedčí im žiaden právny dôvod na jeho užívanie, preto sa žalobca oprávnene domáha jeho vypratania. Odhliadnuc od uvedeného, nemožno opomenúť, že žalovaní si dlhodobo neplnia povinnosti, vyplývajúce im z užívania predmetného bytu bez právneho dôvodu a dlhujú na platbách spojených s jeho užívaním 8 031,98 € a poplatok z omeškania 9 532,46 €, pričom je potrebné prihliadnuť aj na to, že nemali snahu so žalobcom sa dohodnúť na zaplatení dlžných platieb, vrátane poplatku z omeškania, na odvolacie konanie sa rovnako bezdôvodne nedostavili, čím prezentovali svoj nezáujem v konečnom dôsledku vyriešiť aj potrebu svojho bývania a v prípade uzavretia dohody o úhrade nedoplatkov so žalobcom a jej plnením, možnosť obnoviť si členstvo u žalobcu a následne i nájomný vzťah k predmetnému bytu.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenie o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práv proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania a žalovaní v ňom nemali úspech, preto nemajú právo na ich náhradu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.