KSKE 5 Co 79/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211211102 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211211102.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobcu EX CREDIT, a.s., Košice, Werferova 3, IČO: 36 572 586, proti žalovaným 1) H. P., S.H., R. XX U. X) Q. X., S., Z. 1, oboch zast. opatrovníkom Mgr. Štefanom Juhásom, zamestnancom Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 460,74 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C/131/2011-49 zo 14.12.2011, Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd ) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z kópie zmluvy o finančnom prenájme - zmluvy o predaji na splátky č. 9017080007 z 29.4.2008, ku ktorému dňu malo dôjsť k podpisu uvedenej zmluvy, mu vyplynulo, že na účely úhrady ceny predmetu predaja VITA SANITAS Q 10" v kúpnej cene 398,33 eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť zálohu 33,19 eur, že vo zvyšku mal hradiť cenu tovaru v splátkach, keď bolo dohodnutých 24 splátok 21,94 eur mesačne (v úhrne tak suma uhradená kupujúcim mala byť 559,75 eur) , že do vopred predtlačeného vzoru zmluvy boli doplnené osobné údaje kupujúceho, predmet kúpy a jeho cena, výška a počet splátok kúpnej ceny, hodnota ročnej priemernej miery nákladov (RPMN) 55,51%. Poukázal na to, že na jeho výzvu, aby žalobca uviedol spôsob stanovenia RPMN, náklady a poplatky, ktoré boli spojené s uzavretím zmluvy, tento reagoval oznámením, že v zmluve uvedená RPMN nie je správna, že táto zodpovedá len hodnote 32,27% a v sume, ktorú mal kupujúci uhradiť, neboli zahrnuté žiadne ďalšie poplatky ani úroky, keďže cena veci zodpovedala súčtu zálohy, ktorú kupujúci uhradil a sume splátok, že prevzatie tovaru kupujúci potvrdil podpisom zmluvy, ako to vyplývalo zo znenia bodu 42. zmluvy, a že iné doklady o odovzdaní predmetu kúpy kupujúcemu predložené neboli. Ďalej uviedol, že podľa bodu 42. zmluvy Y. X., ako kupujúci mal podpisom potvrdiť prevzatie predmetu zmluvy ku dňu začatia prenájmu - predaja na splátky, že v zmluve je uvedený ako deň uzavretia zmluvy 29.4.2008, v ďalších ust. zmluvy je uvedený začiatok prenájmu - predaja na splátky, s ktorým zmluva spája aj odovzdanie veci kupujúcemu 29.5.2008, že ukončenie zmluvy je určené na 29.5.2010, čo zodpovedá dohodnutému počtu splátok. Konštatoval, že osvedčením o dedičstve z 3.7.2009, ktoré nadobudlo v uvedený deň aj právoplatnosť, 24D 59/09, Dnot 33/09, vydaného X.. A. V., notárkou so sídlom v Košiciach, potvrdeného Okresným súdom Košice II, bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva po Y.. X., nar. 13.5.1939, zomr. 7.1.2009, pre jeho deti - žalovanú v 1. rade H. P. a žalovaného v 2. rade Q. X., bez povinnosti výplaty pre tretieho dediča V. X., syna poručiteľa, ktorý sa zriekol svojho podielu z majetku aj nároku na výplatu dedičstva. Z osvedčenia o dedičstve mu tiež vyplynulo, že pohľadávky veriteľov Pohotovosť, s.r.o.

3.119,70 eur s prísl. a Slovenskej sporiteľne, a.s. 578,84 eur uplatnené voči poručiteľovi, dedičia uznali v plnom rozsahu, že čistá hodnota dedičstva bola stanovená na 56.247,13 eur a, že žalovaná v 1. rade nadobudla nehnuteľnosti a podiel k nim v hodnote 60.487,58 eur a žalovaný v 2. rade v hodnote 369,29 eur. Poukázal ďalej na to, že svojim charakterom a predmetom zmluva medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných spadá pod zmluvy spotrebiteľské , založené na úvere s odloženou splatnosťou ceny tovaru, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. O. z. o spotrebiteľských zmluvách. Vychádzajúc z § 54 ods. 2 O. z. konštatoval, že súčasne sa na zmluvu účastníkov vzťahujú ustanovenia § 588 O. z. o kúpnej zmluve a ust. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, že pri posudzovaní dôvodnosti nároku osobitne zohľadňoval, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných Y.. X. je zmluvou spotrebiteľskou, v ktorej zmluvné podmienky boli zadefinované na vopred pripravenom predtlačenom zmluvnom formulári, pričom spotrebiteľom bola osoba vo vyššom veku (v čase podpisu zmluvy mal kupujúci 69 rokov) , čo zvyšuje riziko zneužitia dobromyseľnosti takejto osoby. Vyvodil záver, že v bode 42. zmluvy bolo uvedené, že nájomca - kupujúci podpisom potvrdzuje prevzatie predmetu zmluvy ku dňu začatia predmetu predaja na splátky, že zmluva bola podpísaná kupujúcim 29.4.2008, že dátum začatia predaja však bol označený na 29.5.2008 a vzhľadom na rozpornosť údajov vyplývajúcich zo zmluvy vyzýval žalobcu na preukázanie, že skutočne došlo k odovzdaniu predmetu predaja, keď prevzatie tovaru a povinnosť na úhradu jeho ceny spochybňovala aj skutočnosť, že nedochádzalo riadne k úhrade dohodnutej ceny tovaru. Konštatoval, že žalobca odovzdanie tovaru Y.. X. však preukazoval len odkazom na znenie zmluvy. Citujúc znenie § 37 ods. 1, § 4 zák. č. 258/2001 Z. z., z obsahu písomnej zmluvy vyvodil, že zmluvné strany mali v úmysle dohodnúť úhradu kúpnej ceny predmetu kúpy, ktorý mal byť odovzdaný kupujúcemu, splátkami kúpnej ceny tovaru, že suma splátok pritom zjavne prevyšovala v zmluve uvedenú cenu veci, teda obsahovala aj v zmluve neuvedené finančné plnenia, či už titulom úrokov alebo iných poplatkov, že podľa všeobecných ust. zmluvy jedným z jej účelov bolo umožniť užívanie predmetu zmluvy, aj keď kúpna cena nebola v celosti uhradená, že zo zmluvy však nie je zrejmé, či došlo k splneniu povinnosti žalobcu ako predávajúceho odovzdať vec kupujúcemu, podľa § 588 O. z. (jeho znenie citoval) , že predmet kúpy mal byť odovzdaný ku dňu začatia prenájmu - predaja na splátky, čo je podľa zmluvy 29.5.2008, že prevzatie veci mal však kupujúci potvrdiť už podpisom zmluvy predchádzajúci tomuto dátumu a to 29.4.2008, že žiadnym výkladom nie je možné odstrániť nezrozumiteľnosť týchto v zmluve uvedených údajov, a nie je tak možné ani uzavrieť, že došlo k naplneniu jedného z účelov zmluvy - užívanie veci kupujúcim, keď podľa účelu sledovaného zmluvou odovzdanie veci kupujúcemu predpokladá vznik práva žalobcu na úhradu jej ceny. Predloženú zmluvou o finančnom prenájme - zmluvu o predaji na splátky č. 9017080007 vyhotovenú v listinnej podobe považoval za neurčitý nezrozumiteľný právny úkon, a teda za úkon neplatný, z ktorého nevznikli žiadnej zo strán práva a povinnosti zmluvou sledované. Písomné vyhotovenie zmluvy mu nepreukazovalo, že došlo k vzniku právneho vzťahu účastníkov zo zmluvy o kúpe tovaru na splátky a v konaní nezistil ani existenciu ústnej kúpnej zmluvy na základe reálneho plnenia, keďže toto nebolo žalobcom nijako preukázané. Vzhľadom na to, že uvedená zmluva je podľa svojho obsahu aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere založenom na úvere s odloženou splatnosťou kúpnej ceny, absencia údajov v zmluve vyžadovaných § 4 zák. č. 258/01 Z. z. (neuvedené úroky a poplatky, nepodložená RPMN, chýbajúce poučenie o možnosti spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy) , znamenali tiež neplatnosť tejto zmluvy podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/01 Z. z., keďže mu nebolo preukázané odovzdanie tovaru kupujúcemu. Vychádzajúc zo záveru, že nebolo preukázané, aby medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných došlo k vzniku kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, pričom predloženú písomnú zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť; uzavrel, že žalobcovi nevzniklo právo na uplatňovaný finančný nárok. Pre úplnosť dodal, že v prípade, ak by sa preukázala existencia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a kupujúcim, ktorého obsahom by boli práva a povinnosti ako tieto vyplývali z predloženej neplatnej zmluvy, žalobcovi by patrilo len právo na úhradu skutočnej ceny predaného tovaru, že predmetné písomné vyhotovenie zmluvy totiž neobsahuje žiadne údaje o tom, aby žalovaný bol povinný uhrádzať nejaké ďalšie poplatky, či úroky, pričom mu bolo zrejmé podľa sumy splátok (24 mesiacov x 21,94 eur) a určenej zálohy 33,19 eur, že toto finančné plnenie prevyšuje cenu tovaru uvedenú v zmluve 398,33 eur, a teda zahŕňa v sebe aj v zmluve neobsiahnuté úroky , či iné poplatky, že na tieto nemá veriteľ v prípade spotrebiteľských zmlúv nárok, pokiaľ tieto nie sú vyslovené v zmluve uvedené tak, aby spotrebiteľovi bolo zrejmé akú sumu má v skutočnosti veriteľovi zaplatiť a z akého titulu a keďže nebola preukázaná existencia platného záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalovaných, ktorí sú dedičmi žalovaného a žalobcom, z ktorého by žalobcovi vyplývalo právo na uplatňované plnenie, žalobu zamietol. Výrok o trovách konania mu vyplynul z § 142 ods. 1 O.s.p. (jeho znenie citoval) , lebo žalobca bol v konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu

trov konania, a na strane žalovaných žiadne trovy konania nevznikli, preto náhradu trov konania žiadnej sporovej strane nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 201 a nasl. O.s.p. V odvolaní uviedol, čoho sa žalobou z 19.4.2001 pred súdom domáhal, poukázal na to, čím odôvodnil svoj nárok, opakujúc skutočnosti uvedené v žalobe. Citujúc znenie § 470 O.z., § 175y ods. 2 O.s.p. uviedol, že rozhodnutie súdu sa opiera o nesprávne zistený skutkový stav veci, čoho následkom bolo nesprávne právne posúdenie veci, že na výzvu súdu sa vyjadril podaním z 30.11.2011, v ktorom uviedol, že zmluva bola uzatváraná prostredníctvom jeho splnomocnenca spoločnosti INTER - NESK, s.r.o., že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu súd nevykonal v prípade, že mal za nepreukázanú skutočnosť odovzdanie tovaru kupujúcemu, dôkaz vo forme výsluchu v zmluve uvedenej pracovníčky splnomocnenca žalobcu Q. S., že vo vzťahu k nezrovnalostiam ohľadom dátumov, ktoré súd taktiež namieta, uviedol, že dátum začatia prenájmu v bode 16. zmluvy je prečiarknutý z 29.4.2008 na 29.5.2008 a taktiež dátum konca trvania zmluvy z 29.4.2010 na 29.5.2010, čo zodpovedá aj splátkovému kalendáru, keď prvá zo splátok bola splatná k 29.6.2008, mesiac po uzavretí zmluvy, keď pri podpise zmluvy bola uhradená akontácia, že ku všetkým uvedeným skutočnostiam mal súd vzhľadom na preukázanie skutkového stavu veci a na úmrtie pôvodného dlžníka, vypočuť Q.. S.. Rozsudok považoval za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a následného nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol ho podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd prejednal odvolanie na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a žalovaných, podľa § 211 ods. 2 a § 101 ods. 2 O.s.p. ktorí na odvolacie pojednávanie boli súdom riadne a včas predvolaní. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním z 18.10.2012, došlým Krajskému súdu v Košiciach 22.10.2012, vzhľadom na kolíziu pojednávaní a navrhol, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, a to s ohľadom na predložené dôkazy, a skutočnosť, že žalovaný doteraz pohľadávku neuhradil.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne právne ho posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalobca uplatnil v odvolacom konaní odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p, t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávny skutkovým zisteniam a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a aj keď v odvolaní výslovne neuviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, ale skutočnosti v ňom uvedené sa podľa jeho obsahu dajú podradiť aj pod tento odvolací dôvod.

Ani jeden z týchto do úvahy prichádzajúcich odvolacích dôvodov nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec) , avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

Odhliadnuc od uvedeného k výhrade žalobcu, že súd vzhľadom na preukázanie skutkového stavu veci ku všetkým uvedeným skutočnostiam mal vyslúchnuť M. Kurucovú , je potrebné uviesť, že žalobca takýto dôkaz nenavrhol vykonať; z obsahu žaloby (č. l. 2) vyplýva, že ako dôkazy uviedol iba zmluvu o finančnom prenájme spolu so splátkovým kalendárom č. 9017080007, všeobecné obchodné podmienky finančného prenájmu, výzvu zo 16.3.2011, výpis z obchodného registra žalobcu (po zmene právnej formy účinnej od 15.2.2007) a potvrdenie o dedičskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pred súdom prvého stupňa neoznačil dôkaz - výsluch uvedenej svedkyne, ktorý hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný, t. zn. , že ho pred súdom neuplatnil, na ktorý dôkaz už nemožno v odvolacom konaní prihliadať. Je potrebné vziať zreteľ aj na to, že súd výzvou z 15.11.2011 (č. l. 43) žalobcu vyzval, aby do termínu pojednávania (14.12.2011) doložil doklady o predaji veci právnemu predchodcovi žalovaných, jej cene, spôsobu určenia RPMN úrokoch a poplatkoch, ktoré sú zahrnuté v splátkach tovaru, že na ňu odpovedal zást. žalobcu podaním z 5.12.2011 (č. l . 44) a navrhol, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti, a to s ohľadom na predložené dôkazy.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré

bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 - § 135 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 - § 135 O.s.p., preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho

na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) .

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) , takže ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práv a proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaní mali aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mali právo na náhradu jeho trov, avšak žiadne trovy im nevznikli a žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na ich náhradu.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.