KSKE 5 Co 99/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606201492 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7606201492.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu B. E., O. - Z., A. XXXX/X, T.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Romanom Birčákom, advokátom v Poprade, Nám. sv. Egídia 97, proti žalovanému Z. K., K. L., Y. XXX/XX, zast. JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou v Levoči, Štúrova 29, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu ako i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 1C/31/2006-336 zo dňa 26.januára 2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 1C/31/2006-351 zo dňa 26.januára 2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku 2.772,98 € s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 26.6.2005 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Posledným výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Dopĺňacím výrokom rozsudku č.k. 1C/31/2006-351 z 26.1.2012 súd prvého stupňa doplnil výrok rozsudku č.k. 1C/31/2006-336 z 26.1.2012 o výrok: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 197,30 € s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 26.6.2005 do zaplatenia.

Tento dopĺňací výrok odôvodnil len tým, že opomenul rozhodnúť o tejto časti nároku žalobcu, ktorým je náhrada škody 197,30 €, ktorým rozsudkom Okresného súdu Poprad bol právoplatne zaviazaný žalobca Komunálnej poisťovni, a.s. vyplatiť sumu 5.444,- Sk ako istinu a sumu 500,- Sk ako trovy konania, spolu 197,30 €.

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 161.181,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 16.6.2004 do zaplatenia a nahradiť všetky trovy konania. Uznesením 1C/31/06 - 93 zo dňa 3.12.2007 bola súdom pripustená zmena návrhu žalobcu, podľa ktorého sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 151.631,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 6.7.2004 do zaplatenia a zaplatenie ďalšej sumy 5.944,- Sk, ako aj nahradenia všetkých trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ide o náhradu škody v zmysle predpisov Zákonníka práce, pretože žalovaný bol na základe pracovnej zmluvy u žalobcu zamestnaný ako vodič, pričom súčasťou tejto pracovnej zmluvy bola aj dohoda o hmotnej zodpovednosti žalovaného, na základe ktorej prevzal hmotnú zodpovednosť za peniaze, ceniny, zverené auto, bankomatovú kartu, ako aj iné zverené veci.

Pri návrate zo služobnej cesty z Holandska v dobe od 20. do 22.3. žalovaný na parkovisku pri čerpacej stanici Slovnaft Zamarovce, okres Trenčín pri diaľnici D1 v smere Žilina - Bratislava pri jazde so zvereným vozidlom Volvo, ŠPZ: O. XXX-Q. s prívesom Krone ŠPZ: O. XXX-S. najskôr narazil do kovového zvodidla pri výjazde z parkoviska na diaľnicu, vozidlo zaparkoval v trávnatej časti slúžiacej na oddych, pričom narazil do jednej z lavičiek, ktorú poškodil. Po príchode polície žalovaný odmietol vykonať dychovú skúšku, ako aj krvnú skúšku na zistenie alkoholu. Podľa vyjadrenia polície žalovaný po prerazení zvodidiel sa pokúšal ešte pokračovať v jazde a v manévrovaní s kamiónom, pričom poškodil cestné zariadenie na škodu Slovenskej správy ciest. Žalobca aj vo svojej výpovedi uviedol, že v skorých ranných hodinách 23.3.2004 mu príslušníci polície oznámili, čo sa stalo a aj to, že kamión je rozbitý, aj o tom, že vodič je zjavne pod vplyvom alkoholu. Snažil sa preto okamžite telefonicky spojiť so žalovaným, keďže mal pri sebe služobný mobil, avšak bezvýsledne, lebo žalovaný nedvíhal a následne zvonenie prerušil. Žalobca preto požiadal Mareka Pastvu, aby spoločne išli na miesto poškodeného vozidla, kde našiel žalovaného stále pod vplyvom alkoholu, dokonca sa mu vyhrážal zabitím, ale aj samovraždou.

Výšku škody žalobca špecifikoval tak, že sumu 5.944,- Sk t.j. 197,30 € si uplatnil ako škodu v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu v Poprade, kde bol zaviazaný v Komunálnej poisťovni, a.s., ako regres vyplateného poistného plnenia Slovenskej správe ciest Bratislava. Zvyšnú sumu 151.631,50 Sk t.j. 5.033,20 € špecifikoval tak, že ide o škodu, ktorá mu vznikla za neodovzdaný mobilný telefón Nokia 3310 vo výške 4.490,- Sk, náhradu za cestu na miesto nehody osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia ŠPZ: O. XXX-Q. na trase Poprad - Zamarovce, Zvolen - Poprad (vzdialenosť 449 km) vo výške 2.964,- Sk, suma 12.000,- Sk predstavuje odvoz návesu náhradným autom evidenčného čísla O. XXX-Q. na trase Bratislava - Zamarovce, Zvolen - Poprad, čo činí cca 400 km pri taxe 30,- Sk za kilometer, čo je jeho obvyklá suma pri používaní vozidla pre iných klientov. Suma 21.898,- Sk predstavuje leasing návesu evidenčné číslo O. XXX-S. za 31 kalendárnych dní, za ktoré musel platiť leasing a náves nemohol používať. Náves mal poškodené nohy, ktoré svojpomocne opravil sám žalobca a náhradu vyčíslil sumou 2.500,- Sk (5 hodín po 500,- Sk) , pretože pokiaľ by oprava bola vykonávaná v servise, miera spoluúčasti pri poistení by sa zvýšila na 500,- € a zároveň by sa mu zvýšila aj suma poistenia, ktorú platil. Ďalej suma 68.212,50 Sk predstavuje leasing ťahača Volvo, evidenčné číslo O. XXX-Q. po dobu jedného mesiaca, kedy bolo vozidlo nepojazdné. Suma 19.976,- Sk predstavuje spoluúčasť pri poistnej udalosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom poisťovňa servisu opravy fakturované servisom uhradila a žalobca zaplatil ako spoluúčasť práve túto sumu. Ďalej žalovaný neodovzdal a nevyúčtoval peniaze, ktoré od žalobcu prevzal a to sumu 4.855,- Sk (338,- € krát kurz 40,402 Sk a sumu 5.000,- Kč krát kurz 1,216 Sk) , ktorú sumu žalovaný prevzal oproti podpisu ako hotovosť dňa 15.3.2004.

Žalovaný tvrdil, že pokazenú spojku nehlásil preto, že sa chcel dostať cez hranice na územie Slovenskej republiky a bál sa o miesto a dúfal, že sa to do pondelka vyrieši. Nemal požité alkoholické nápoje a dychovej skúške na ich požitie sa odmietol podrobiť preto, že policajti ho zobudili a snažili sa vykonať dychovú skúšku v čase, keď s vozidlom nejazdil, ale stál. Je pravdou, že sa stretol so žalobcom ohľadne mimosúdnej dohody, aj sa mal záujem dohodnúť na náhrade škody, pričom od neho požadoval žalobca sumu 200.000,- Sk. Podľa jeho názoru však primeraná náhrada škody za túto udalosť je 30.000,- Sk, pretože na takúto sumu má uzavretú poistnú zmluvu.

Súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad 9C/221/2006 a jeho rozsudku na čl. 48 zo dňa 22.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.1.2007 mal súd preukázané, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť Komunálnej poisťovni, a.s. Bratislava sumu 5.444,- Sk a trovy konania 500,- Sk, v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v súčinnosti s ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Zb. a § 10 ods. 1 a 4 tohto zákona. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd mal preukázané, že Komunálna poisťovňa plnila poškodenému Slovenskej správe ciest Bratislava poistné plnenie v sume 15.544,- Sk, na základe predložených dokladov, pričom k poškodeniu majetku tohto subjektu došlo motorovým vozidlom, evidenčné číslo O. XXX-Q.. Toto vozidlo bolo poistené u Komunálnej poisťovne, a.s., avšak nehodu zavinil vodič vozidla Z. K., ako pracovník žalobcu a to pod vplyvom alkoholu. Túto sumu skutočne aj žalobca Komunálnej poisťovni na jeho výzvu na zaplatenie zo dňa 15.2.2005 uhradil jednorazovým príkazom dňa 10.5.2007, o čom svedčí výpis z jeho účtu v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s. a zo Záznamu z preberacieho a inventúrneho zápisu zo dňa 24.2.2004, ako aj z hmotnej zodpovednosti pracovníka - žalovaného súd mal preukázané, že oproti podpisu prevzal žalovaný motorové vozidlo Volvo FH12, evidenčného čísla O. XXX-Q. a náves typ Krone, evidenčného

čísla O. XXX-S. z opisom jeho stavu, ako aj objemu pohonných hmôt, ďalej prevzal bankomatovú kartu Maestro s denným hotovostným limitom 10.000,- Sk a bezhotovostným limitom 15.000,- Sk, tiež mobilný telefón zn. Nokia 3310 po deaktivácii v cene cca 20.000,- Sk spolu s príslušenstvom nabíjačkou.

Z priloženého záznamu o prevzatí finančnej hotovosti žalovaným na účely pracovnej cesty s predmetným vozidlom Volvo FH12, evidenčného čísla O. XXX-Q. a návesu Krone O. XXX-S., mal súd preukázané, že oproti podpisu prevzal žalovaný 1.855,- Sk, 188,- €, 250,- €, 5.000,- Kč, 3.000,- Sk a z Leasingovej zmluvy č. 92/99, uzavretej medzi prenajímateľom PEMA SLOVAKIA spol. s r.o. Košice a žalobcom, ako aj Prílohy č. 1 k nej zo dňa 28.10.1999, že predmetom zmluvy bol jeden kus ťahača Volvo FH12 a jeden kus návesu Krone, pričom vybavenie bolo špecifikované. Prílohou zmluvy bolo aj tarifné ustanovenie havarijného poistenia vozidiel. V zmluve je stanovená mesačná leasingová splátka za ťahač 3.634,56 DEM a za náves 1.101,96 DEM.

Súd vykonal dokazovanie aj Záznamom o odovzdaní vozidla zo dňa 22.3.2004 v Trenčíne od vodiča - žalovaného a to tak ťahača, ako aj návesu so stručným opisom udalosti t.j. že sa stala dopravná nehoda a vodič použil alkohol počas jazdy, čím spôsobil škodu a týmto v tomto zázname je uvedené, že žalobca dáva žalovanému okamžitú výpoveď, s čím žalovaný súhlasil, tento záznam podpísal a tak isto ho podpísal aj žalobca. Zákazka a popis vykonanej opravy a rozsah poškodenia je uvedený aj na doklade označenom zákazka od firmy Truckcenter Zvolen spol. s r.o. zo dňa 22.3.2004 (strana 209, 222 spisu) . Z oznámenia firmy Truckcenter Zvolen, spol. s r.o. zo dňa 1.3.2010 (čl. 221 spisu) bolo preukázané, že vozidlo bolo odovzdané po vykonaní opravy 2.4.2004.

Z faktúry číslo 200421520 zo dňa 15.12.2004 zistil, že fakturovala firma PEMA SLOVAKIA spol. s r.o. žalobcovi spoluúčasť pri dopravnej nehode vo výške 19.976,- Sk a z faktúry č. 104093 zo dňa 23.3.2004 vystavenej firmou JEFTA SOS TRUCK Slovakia Bratislava, adresovanej odberateľovi PEMA SLOVAKIA s.r.o. Košice súd zistil, že bol fakturovaný odťah vozidla Volvo O. XXX-Q. na trase Nové Mesto nad Váhom - Trenčín - Zvolen - Nové Mesto nad Váhom v celkovej výške 35.819,- Sk. Následne firma PEMA túto sumu fakturovala žalobcovi faktúrou číslo 200705402 zo dňa 27.3.2007 a súd sa pokúsil dotazom na firmy ALL transport s.r.o. Banská Bystrica a LKW-servis Jelka získať odborné vyjadrenie vo veci opravy nôh návesu Krone, typu SDP podľa cien platných v prvom štvrťroku roku 2004, avšak bezvýsledne, lebo obidve firmy dali negatívne stanovisko, prvá s tým, že v tom čase vôbec neexistovala a druhá s tým, že opravovali len menšie autá a žalobca predložil kópiu technického preukazu osobného motorového vozidla Škoda Octavia, evidenčné číslo O. XXX-Q., ako aj vyúčtovanie nákladov na cestu Poprad - Zamarovce - Zvolen - Poprad v celkovej výške 116,22 € (3.501,33 Sk) a priložil aj doklad čerpacej stanice o predaji paliva v období 13.3.2004 (cena za liter 31,70 Sk) . Tiež predložil súdu vyčíslenie nákladov cesty nákladným vozidlom ťahačom, evidenčné číslo: O. XXX-Q. na trase Bratislava - Zamarovce - Banská Bystrica - Trenčín vo výške 592,02 €, pričom predložil aj kópiu technického preukazu tohto vozidla.

Z pripojeného spisu Obvodného úradu Poprad, pracovisko Levoča, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo OVVS-P-2005/169-MS a jeho Rozhodnutia zo dňa 22.4.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.5.2005 mal súd preukázané, že žalovanému bolo uložené pokarhanie tohto správneho orgánu v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bol zaviazaný nahradiť trovy štátu 150,- Sk. Toto pokarhanie mu bolo uložené za to, že dňa 22.3.2004 v čase okolo 11.00 hod. na parkovisku pri čerpacej stanici Zamarovce, okres Trenčín vulgárne nadával a hrubo sa správal k oznamovateľovi Jánovi Tormovi a teda svojim konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie, čím sa dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) tohto zákona a z pripojeného priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Okresný dopravný inšpektorát v Levoči číslo ORP-P-108/DI-04 a jeho rozhodnutia zo dňa 14.11.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.11.2004 bolo zistené, že proti obvinenému Z. K. - žalovanému bolo zastavené konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z Protokolu o nehode v cestnej premávke zo dňa 23.3.2004 o 01.45 hod. je opísaný priebeh nehody tak, že vodič - žalovaný pri parkovaní vozidla Volvo s prívesom najskôr narazil do kovového zvodidla pri výjazde z parkoviska na diaľnicu a potom vozidlo zaparkoval v trávnatej časti slúžiacej na oddych, pričom narazil do jednej z lavičiek, ktorú poškodil. Vodič odmietol vykonať dychovú skúšku a aj svedok Z. C. tvrdil, že v

rámci plnenia svojich služobných povinností policajta dňa 22.3.2004 pri ohliadke benzínového čerpadla Slovnaft Zamarovce v skorých ranných hodinách zistil, že došlo k dopravnej nehode nákladného motorového vozidla a došlo aj k poškodeniu majetku. Vodič sedel v kabíne, dokonca chcel s vozidlom odísť po tom, čo so spusteným majákom služobného vozidla prišli k vozidlu. Tento sa odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol, avšak z dychu mu alkohol cítiť bolo a v predajni benzínového čerpadla pred tým zistili, že tento vodič kupoval u personálu predajne alkohol a po predaji alkoholu bolo počuť silný náraz vozidla.

Súd dôvodil, že vzal do úvahy všetky argumenty prednesené tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaného a účastníkmi produkované dôkazy doplnil dôkazmi, ktoré považoval za potrebné zabezpečiť pre spravodlivé rozhodnutie tohto sporu (keď citoval §§ 178 ods. 1, 182 ods. 1, 2, 185 a 186 ods. 1, 2) .

Súd konštatoval, že podľa § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, a je pravda, že priestupkové konanie voči žalovanému bolo právoplatne zastavené, pričom v odôvodnení rozhodnutia o zastavení konania o priestupku sa uvádza, že z dôvodu toho, že z priloženej fotodokumentácie nie je možné zistiť smer jazdy vozidla, zhodnosť odtlačkov pneumatík na trávniku s pneumatikami na vozidle, stopy laku z vozidla na poškodenom zariadení, spáchanie priestupku nebolo obvinenému riadne preukázané. Okrem toho v spisovom materiály nie sú žiadne priame dôkazy t.j. výpovede svedkov, ktorý by potvrdzovali skutkový dej nehody.

Súd sa nemohol stotožniť s právnymi závermi právnej zástupkyne žalovaného o tom, že zastavenie priestupkového konania má za následok zánik občianskoprávnej (pracovnoprávnej) zodpovednosti žalovaného, lebo v tomto konaní súd nerieši trestnú zodpovednosť žalovaného. Priestupkové konanie bolo zastavené, avšak z rozhodnutia je potrebné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty priestupku konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutí o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty priestupku zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie práve na zistenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného t.j. či ide o protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou. V tomto občianskom súdnom konaní bolo preukázané a to aj výpoveďou žalovaného, ale aj objektívne ohliadkou vozidla, ohliadkou miesta a poškodených veci a zariadení ku škode Správy ciest, že ku škode došlo a že túto škodu zavinil práve žalovaný, on sa vyjadril, že nahradí škodu (sám ju odhadol na 30.000,- Sk s tým, že len do takej výšky je poistený) . Žalobca a svedkovia v tomto občianskom súdnom konaní jednoznačne preukázali známky požitia alkoholu žalovaným a veľmi hodnoverne opísali celkovú situáciu po príchode na miesto nehody. Sám žalovaný uviedol, že nenechal nikoho s vozidlom manipulovať a svedok C. dokonca svedčil, že po príjazde policajného vozidla za volantom sedel sám žalovaný. Ak polícia nezdokumentovala dostatočne nehodu, čo malo za následok zastavenie priestupkového konania, predsa nemôže mať za následok, že poškodený - žalobca by si už nemohol úspešne uplatniť náhradu škody v súdnom konaní. Súd uzavrel, že zodpovednosť žalovaného v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu v tomto konaní je daná. Vzhľadom k okolnostiam vzniku škody t.j. že škoda bola spôsobená po požití alkoholu, nevzťahuje sa na žalovaného obmedzenie výšky náhrady škody v zmysle uvedených právnych predpisov, ale ani prípadná možnosť zníženia náhrady škody.

Právna teória charakterizuje škodu ako majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného t.j. ide v podstate o rozdiel v hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody. Uhrádza sa okrem skutočnej škody teda aj ušlý zisk, ktorý predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody.

Taktiež nepreukázal žalobca nijakým hodnoverným spôsobom výšku škody v súvislosti s poškodením a opravou nôh návesu a napriek úsiliu súdu, oslovením dvoch spoločností, zistiť cenu opravy, snaha

vyznela bezúspešne. Preto súd aj v súvislosti s opravou nôh návesu (pôvodne uplatnených 2.500,- Sk) nárok na náhradu škody zamietol (aj telefón Nokia) .

Súd mal však za preukázané, že žalobcovi patrí náhrada škody pôvodne uplatnená na 19.976,- Sk t.j. 663,08 €, ktorou sa podieľal z titulu spoluúčasti na poistnej udalosti t.j. poškodení vozidla, pričom sumu za opravu vo výške vyše 700.000,- Sk hradila poisťovňa v zmysle leasingovej a poistnej zmluvy. Súd má zato, že žalobca preukázal v celom rozsahu, že k poškodeniu vozidla došlo, že vozidlo bolo poškodené vinou žalovaného, predložil všetky doklady o oprave tohto vozidla, ako aj doklady o úhrade tejto sumy z titulu spoluúčasti, ktorá mu bola fakturovaná, a súd taktiež priznal náhradu za cestu osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia, evidenčného čísla O. XXX-Q., kedy sa dopravil namiesto nehody, pričom si uplatnil pôvodne 2.964,- Sk t.j. 98,38 €. V priebehu konania túto sumu riadne vyúčtoval a dokladoval, pričom na základe tohto vyúčtovania náklady na cestu týmto vozidlom boli vyčíslené sumou 116,22 €, avšak svoju žalobu o rozdiel sumy nepovýšil, preto mu súd priznal len uplatnenú sumu 98,38 € a súd priznal žalobcovi tiež náhradu za cestu náhradným ťahačom evidenčnej značky O. XXX-Q., za účelom odtiahnutia návesu v uplatnenej výške 12.000,- Sk t.j. 398,32 €, aj keď v závere konania, na základe jeho vyúčtovania a priložených dokladov bola táto suma vyčíslená vo výške 592,02 €. Aj tu súd konštatuje, že svoj návrh o rozdiel nenavýšil a preto súd priznal 398,32 €.

Náhradu škody žalobcovi v súvislosti s náhradou za platenie leasingu za ťahač a náves, ktorú si uplatnil za jeden mesiac súd však nepriznal žalobcovi v celom rozsahu. Podľa dôkazov v spise totiž bolo preukázané len to, že vozidlo bolo opravované od 23.3.2004 do 2.4.2004 a iný dôkaz o prevzatí tohto vozidla žalobca súdu nepredložil, preto mesačný leasing 68.212,50 Sk súd vydelil počtom dní 31 (marec) , pričom vyšiel denný leasingový poplatok a to násobil počtom dní 11, kedy bolo preukázateľne vozidlo v oprave, čím vyšla suma 24.204,- Sk t.j. 803,44 €. Tak isto postupoval aj pri návese (keďže náves bez vozidla je zrejme nepoužiteľný) a vyšla suma 7.088,20 Sk t.j. 235,28 €.

Čo sa týka nevyúčtovanej hotovosti, súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalovaného resp. jeho právnej zástupkyne, pretože bolo jeho povinnosťou viesť si evidenciu všetkých nákladov v súvislosti s cestou, riadne vyúčtovať a súd má za to, že pokiaľ by si svoje povinnosti riadne plnil, nedošlo by k takejto situácii. Tu mal súd na mysli aj požitie alkoholických nápojov, požitie ktorých žalovaným podľa súdu bolo bezpochybne preukázané. Nielen tvrdením žalobcu, ale aj výsluchom svedkov a dokonca aj nepriamymi dôkazmi (nákup alkoholu v predajni čerpacej stanice) a prítomnosť alkoholu v kabíne vozidla. Preto súd priznal v súvislosti s nevyúčtovanou hotovosťou žalobcovi celú sumu t.j. 438,- € a 136,48 € (t.j. 5.000,- Kč pri kurze 1,216 Sk delené 30,126) , a v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj vl. nar. 87/1995 Z.z. súd náhradu škody v peniazoch priznal aj s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 26.6.2005 tak, ako si to uplatnil žalobca, pretože výzvu na zaplatenie žalobca žalovanému adresoval dňom 14.6.2005 a lehota na zaplatenie mu bola daná v tejto výzve do 25.6.2005. Základná úroková sadzba NBS totiž v čase omeškania predstavovala 3 % ročne a dvojnásobok je 6 %. V prevyšujúcej časti uplatnené úroky súd zamietol.

V podanom odvolaní žalobca žiadal zmeniť rozsudok a priznať mu sumu aj vo výške 211,54 € a úroky z omeškania z priznaných súm vo výške 10 % ročne od 6.7.2004 do zaplatenia alebo alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie s tým, že ho zaviaže aj na trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

V odvolaní namietal, že sa stotožňuje s rozhodnutím čo do vyhovujúcej časti aj so zdôvodnením rozsudku v nenapadnutej časti výroku, súd však dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne neprisúdenia tejto časti škody. Ďalej v odvolaní žalobca namietal, že nezodpovedá dokazovaniu, aby výzva na zaplatenie dňa 14.6.2005 bola vykonaná a lehota na zaplatenie daná vo výzve do 25.6.2005 a že žalovaný sa nemohol dostať skôr do omeškania s náhradou škody ako je uvedené v rozsudku, výzva bola zaslaná 14.6.2004, čo je zrejmé zo spisu a požiadal žalovaný o úhradu 192.078,- Sk do 14 dní od doručenia výzvy, žalovaný sa dostal do omeškania 6.7.2004 s úhradou peňažnej pohľadávky, preto aj požadoval úrok z omeškania žalobca 10 % ročne od tohto dňa, základná úroková sadzba NBS k uvedenému dňu bola vyššia, teda 5 %, čo je dvojnásobok, predstavuje tak 10 %.

Okrem toho súd priznal náhradu škody za cestu osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia EČV: O. XXX Q. vo výške 98,38 € ako aj náhradu za cestu náhradným ťahačom EČV: O. XXX Q. vo výške 398,32 €, v oboch prípadoch žalobca požadované sumy riadne vyúčtoval a zdokladoval, náklady teda boli spolu 592,02 €, žalobca o rozdiely týchto súm svoju žalobu nenavýšil. Súd pritom ďalšie položky požadovanej náhrady podstatným spôsobom krátil, niektoré vôbec nepriznal, už svojím skorším rozhodnutím súd zamietol právoplatne nárok žalobcu v časti prevyšujúcej povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.784,81 €, spolu s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.587,51 € od 6.7.2004 do zaplatenia. Preto už táto požadovaná suma bola právoplatne znížená a hranica nemohla byť prekročená.

Žalobca v odvolaní žiadal zmeniť rozsudok a priznať mu aj sumu 211,54 € a úroky vo výške 10 % ročne od 6.7.2004 do zaplatenia alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

V podanom odvolaní aj žalovaný navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v nadväznosti na výrok doplňujúceho rozsudku zo dňa 26.1.2012 a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zároveň mu priznať trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

V odvolaní namietal, že súd je viazaný právom vo všetkých štádiách jeho aplikácie a je povinný zabezpečiť ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania v súlade s princípom spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zároveň predložil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad zo dňa 14.11.2004 o zastavení konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mal dopustiť žalovaný (č.l. 374) . Okrem toho spomenul rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/86/2008 a v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, čo je dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. odôvodňuje potom odvolanie a zároveň podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., lebo súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní poukazuje žalovaný na nedôsledne vykonané priamo dôkazy, t.j. výpovede svedkov, ktorí by potvrdzovali skutkový dej nehody a ďalej, že k spáchaniu priestupku nedošlo, lebo obvinenému z priestupku nebolo preukázané, okrem toho predmetom označeného priestupkového konania bolo podozrenie z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zák. č. 372/1990 Zb., rovnosť účastníkov konania tak nebola dodržaná a podľa § 135 O.s.p. nesprávne bolo dané zavinenie žalovanému za spáchaný priestupok aj keď ho neurobil, resp. sa nepreukázalo jeho spáchanie. Príčinná súvislosť musí byť zo strany žalobcu bezpečne a nespochybniteľne preukázaná, lebo na ňom je dôkazné bremeno. Je jednoznačný výklad podľa § 135 O.s.p. o rozhodnutí Okresného dopravného inšpektorátu v Levoči zo dňa 14.11.2004 vo veci zastavenia konania o priestupku (spomína aj judikatúru Ústavného súdu č. II.ÚS/234/03, IV.ÚS/92/09) . Vyjadrenia M. O. ako svedka je účelové, prispôsobené a neúčelné, nebolo preukázané, aby videl svedok opitého žalovaného, lebo nevedel deň a hodinu, kedy prišli prišli do Zamaroviec, auto malo byť zamknuté a v aute nebolo preukázané, či v ňom sedel žalovaný, žiaden záznam žalobcovi nepodpisoval a ani so žiadnou okamžitou výpoveďou nesúhlasil žalovaný podľa záznamu o odovzdaní vozidla zo dňa 22.3.2004, tento dôkaz nemôže byť v súdnom konaní použiteľný, lebo žalobca sa až 23.3.2004 v skorých ranných hodinách mal dozvedieť o udalosti od príslušníkov polície. Pri ďalších nárokoch, čo priznal súd treba uviesť, že nárok na 197,30 € neuznávajú v celom rozsahu, lebo skutok nespáchal žalovaný, rozhodnutie súdu je arbitrárne a nedôsledné, t.j. rozsudok Okresného súdu Poprad z 22.11.2006, lebo ten vychádzal l en z protokolu o nehode v cestnej premávke, aj keď ide o právoplatné rozhodnutie. Kompletný spis nebol vôbec prešetrený. Ďalší nárok 438 € a 136,48 € nebol preukázaný podľa zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, lebo poplatkový list za obdobie od 13.3. do 20.3.2004 nebol zaslaný žalobcom, z ktorého by bola zrejmá úhrada povinných poplatkov pri zahraničnej pracovnej ceste, odmietajú teda náhradu za služobnú cestu, resp. jej vrátenie. Poplatkový list tvorí prílohu fakturácie žalobcu pre objednávateľa prepravy a je vyúčtovaním cesty za príslušné obdobie. Prvostupňový súd na tieto okolnosti neprihliadal, jeho rozhodnutie nie je objektívne, žaloba mal uvádzať v konaní, že má dokumenty uskladnené u svokry kdesi v pivnici v Kežmarku, ktorá bola vytopená pri povodni v júni 2010. Potvrdenie z polície však žalobca nemá, okrem toho podľa zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) , účinného

od 1.5.2004, mal uschovávať daňové doklady podľa § 25 žalobca ako živnostník. Ďalší nárok 663,08 € je nepreskúmateľný, zákazka Truckcenter Zvolen spol. s r.o. z 22.3.2004, lebo žalobca neuviedol akú spoluúčasť si pri poistnej udalosti nárokuje, nič nebolo potrebné opravovať, ďalšia výška škody 98,38 € cestná daň nebola zaplatená, výpis z denníka jázd predstavuje povinnú evidenciu pre daňové účely ako aj zúčtovanie spotreby pohonných hmôt. Okrem toho odvoz návesu náhradným ťahačom O. XXX Q. z Ba - Zamarovce - Zvolen - Poprad za 398,32 € neuznáva, lebo nemá tachografický krúžok a účtovný doklad o zúčtovaní spotreby nafty s odkazom na položku v peňažnom denníku u žalobcu nebol preukázaný. Odvoz návesu náhradným ťahačom nebolo potrebné, lebo podľa svedka M. O. auto bolo síce nepojazdné, ale oni ho naštartovať neskúšali, teda mohlo byť pojazdné. Ďalší nárok za leasing za ťahač a náves 803,44 € a 235,28 € neuznávajú z dôvodu nepreskúmateľnosti, v kolónke dátumu začiatku výkonu 22.3.2004 a vykladaní tovaru z návesu, z ktorý si žalobca uplatňuje leasingovú náhradu, tento záznam o prevádzke motorového vozidla nebol predložený, nebolo zrejmé akým vozidlom a akým návesom bola práca vykonaná, v oprave bol len ťahač EČ: O. XXX Q. - Volvo, teda nie náves. Žalobcom doložený záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy č. 447366 súd nevyhodnotil dobre, lebo žalobca podniká na základe živnostenského oprávnenia a je vo verejnej cestnej nákladnej doprave. Nález predsa určite nie je viazaný na konkrétne vozidlo.

Odvolací súd postupom podľa §§ 211 a 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že napadnutý rozsudok treba potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. (Dňa 28.9.2012 oznam vyvesený na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a dňa 4.10.2012 bol vyhlásený rozsudok.)

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, zák. č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy, všetci účastníci sú v konaní podľa ods. 2 rovní.

Napokon podľa čl. 152 ods. 4, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecné záväzné predpisy musia byť vykladané v súlade s touto ústavou.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. o nesprávnom právnom posúdení by bol preukázaný, keď právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) , pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) . Súd použil správne právne predpisy, a správne ich aj vyložil.

Podľa § 205 ods. 2, písm. d) O.s.p. možno odvolanie odôvodniť aj tým, že došlo k chybe v zisťovaní skutkového stavu, a to tak že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Z odôvodnenie napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo z hľadiska ich závažnosti,

zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie je daný, a súd rozhodol správne a zákonne.

Z ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť) , bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Žalovaný pritom ďalšie relevantné dôkazy neponúkol.

Podľa § 135 ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.) . Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný právny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spácha, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

S poukazom na § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Z cit. zák. ust. a aj súčasná súdna prax dôvodila, že aj keď trestný súd alebo správny orgán o prejudiciálnej otázke povahy trestnej, či správnej už právoplatne rozhodol, nie je súd v občianskom súdnom konaní týmto rozhodnutím viazaný a môže v rámci posúdenia rozhodujúcich skutočností prijať iné závery pre účely civilného konania. Z tejto zásady platia len dve výnimky, ak v dobe rozhodovania civilného súdu je právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin alebo spáchaný priestupok alebo iný správny delikt, potom je súd viazaný výrokom, že bol trestný čin alebo správny delikt spáchaný a výrokom o tom, kto tento trestný čin alebo správny delikt spáchal. Súd však nie je viazaný ani rozhodnutím o tom, že bol spáchaný priestupok a rozhodnutím o tom, kto

priestupok spáchal, ak bolo rozhodnuté len v blokovom konaní. Žiadne iné výroky trestného rozsudku, či rozhodnutia o správnom delikte súd nezaväzujú (časopis Soudní rozhledy 8/99 str. 246) , a podľa rozhodnutí soudu České Republiky, súd nie je v občianskom súdnom konaní viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní, pretože na základe hodnotenia dôkazov zodpovedajúcich ust. § 132 O.s.p. môže v občianskom súdnom konaní súd dospieť k záveru, že skutok, pre ktorý bol účastník občianskeho súdneho konania trestne stíhaný, v ktorom zároveň bolo preukázané protiprávne konanie sa stal, avšak súd v trestnom konaní mohol urobiť záver, že tento skutok nebol preukázaný.

Na základe uvedeného možno zhrnúť, že bolo preukázané v tomto konaní, tak ako ustálil súd prvého stupňa, že udalosť sa stala tak, ako bola opísaná žalobcom, lebo skutočne po ohliadke vozidla, ohliadke poškodených vecí došlo ku škode, ktorú spôsobil žalovaný a boli aj preukázané známky požitia alkoholu žalovaným a veľmi hodnoverne popísaná celá situácia a kritický stav žalovaného po príchode žalobcov a svedkov na miesto nehody. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s dôvodmi, uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa, aj keď rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad zo dňa 14.11.2004 bolo zastavené konanie o priestupku ohľadne žalovaného Z. K. (blokové konanie) . Odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za neopodstatnené a keďže nebol preukázaný žiaden odvolací dôvod, k úrokovej sadzbe len treba dodať, že so zreteľom na rozhodnutie Bankovej rady NBS na svojom 26.rokovaní zo dňa 12.decembra 2002 bolo rozhodnuté na Slovensku o zavedení základnej úrokovej sadzby NBS od 1.1.2003 a preto ak sa používa v záväzných právnych predpisoch diskontná úroková sadzba NBS, rozumie sa tým základná úroková sadzba NBS, ktorá predstavovala od 1.3.2005 3 %, dvojnásobok predstavoval 6 % a aj pri rozhodnutí o príslušenstve pohľadávky je rozsudok súdu prvého stupňa zákonný a správny.

Treba konštatovať, že nebol daný ani jeden odvolací dôvod u žalovaného podľa jeho odvolania. Možno prisvedčiť vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného č.l. 386-392, že okrem správnej aplikácie § 22 ods. 2 písm. d) a f) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nebol síce potrestaný aj za ďalšie priestupky, lebo príslušník policajného zboru, policajt C., ktorý dopravnú nehodu zaznamenal, potom sa žalovaný nemôže odvolávať na objektívnosť priestupkového konania, ale pri škode, ktorú priznal súd prvého stupňa je potrebné vziať za preukázané, že žalovaný potvrdenie prijatia hotovosti od žalobcu vo forme peňažných prostriedkov na pracovnú cestu preukázal vrátenie nevyúčtovaného preddavku nebolo preukázané. Žalovaný písomné doklady, potrebné na vyúčtovanie žalobcovi nepredložil. V tomto smere je možné prisvedčiť vyjadreniu žalobcu aj tej skutočnosti, že tzv. poplatkový list tvorí prílohu fakturácie žalobcu pre objednávateľa prepravy za obdobie od 13.3. do 20.3.2004, avšak pri preprave tovaru, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla žalovaným, dokumenty potvrdzujú len fixné stanovenie ceny prepravy, žalobca nemusí potom k faktúre klientovi predkladať žiadne vyúčtovanie skutočných nákladov, okrem toho žalovaný mal k dispozícii kartu Euro Shell, prostredníctvom ktorej vykonáva najmä nákupy PHM a iné bezhotovostné platby (naftu) , čo žalobca rovnako preukázal.

Ak žalovaný namietal spoluúčasť pri poistnej udalosti, čo do rozsahu škôd a škoda vznikla opravou servisného pracoviska, súd prvého stupňa správne vychádzal pri ohliadke miesta dopravnej nehody a rozsah nákladného motorového vozidla bol preukázaný, lebo pri nehode vytiekla aj chladiaca kvapalina a manipulácia plne naloženého vozidla s ťahačom pri prekonávaní obrubníka a poškodzovaní zvodidiel a lavičky, spôsobila aj poškodenie spojky, výsledkom tzv. parkovania žalovaného po požití alkoholu bola oprava vozidla v celkovej výške 24.000 €. Okrem toho všetky doklady spojené s opravou vozidla boli bez výhrad akceptované poisťovňou.

Aj leasingová zmluva uzavretá s PEMA Slovakia, s.r.o. poukazuje na zaistenie havarijného poistenia so spoluúčasťou 1000 DEM (nemeckých mariek) . Táto spoluúčasť bola dohodnutá pevnou sumou, výška zostala rovnaká bez ohľadu na rozsah poškodenia.

Okrem toho je treba súhlasiť s vyjadrením žalobcu k odvolaniu na č.l. 386-389 v tom smere, že za škodu zodpovedá žalovaný aj na základe uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti, bol pripravený v rámci mimosúdneho vyrovnania zaplatiť žalobcovi požadovanú škodu, porušil viacero právnych predpisov, a to tak zákon o premávke na pozemných komunikáciách a vo svojom protiprávnom konaní porušil

aj pracovnoprávne predpisy, Zákonník práce o ochrane a bezpečnosti pri práci, a ku škode došlo jednoznačne v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym zavinením žalovaného.

Aj odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa správne rozhodol vo vyhovujúcej časti rozsudku ako aj v zamietajúcej časti rozsudku, keďže vykonal rozsiahle dokazovanie a ďalšie dôkazy pre odstup času od vzniku škody nemôžu zmeniť skutkový stav veci.

Treba tu doplniť, že podľa § 127 ods. 1 O.s.p. možno ustanoviť znalca po vypočutí účastníkov na posúdenie výšky škody, avšak súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 136 O.s.p., lebo ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Pri niektorých nárokoch na náhradu škody, žalobca napríklad za odťah ťahača si uplatnil nižšiu sumu, než aká by mu patrila vzhľadom na to, že nebolo možné preukázať financovanie prenajatého samostatného ťahača, a z toho dôvodu nájomné za ťahač by bolo vyššie, súd správne aj tu rozhodol o výške nájmu.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom sa stotožňuje v celom rozsahu s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie dôvody žalobcu, ani žalovaného neboli preukázané.

So zreteľom na § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách konania v samostatnom rozhodnutí a tento postup musí akceptovať aj odvolací súd, preto aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v tomto rozhodnutí.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.