KSKE 5 CoE 185/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/185/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899251 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899251.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému Montáže Slovmont, s.r.o., Nacina Ves 28, IČO: 31 722 318, o vykonanie exekúcie pre 3 001,56 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu 14Er/224/2003-38 z 20.7.2011 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnená nie je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi, Košice, Moyzesova 34 trovy exekúcie.

Oprávnenej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a exekútor nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi (ďalej len exekútor) trovy exekúcie 68,05 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že 1.12.2003 vydal poverenie Číslo:5807 035784* pre exekútora na výkon exekúcie pre uspokojenie pohľadávky oprávnenej, na základe exekučného titulu - platobného výmeru č.:01-90/1007-1 z 27.4.2001 Spoločnej zdravotnej poisťovne - Odboru poistného v Bratislave, že exekútor mu 9.11.2010 doručil návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. h) zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, že 13.5.2011 mu oprávnená doručila podanie, v ktorom oznámila, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra na základe uznesenia 27Cbr/76/2009-60 z 25.10.2010 Okresného súdu Košice I. Vychádzajúc z § 57 ods.1 písm. g) EP (jeho znenie citoval) a na základe skutočnosti, že došlo k zániku povinného výmazom z obchodného registra, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Ďalej citujúc znenie § 200 ods.2 EP a § 27a vyhl.č.288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhl.) konštatoval, že v podanom návrhu na zastavenie exekúcie exekútor žiadal o úhradu trov exekúcie 136,21 €, že podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhl. žiadal odmenu za úkony: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie 30 min., spracovanie - žiadosti o udelenie poverenia 30 min., zmluvy o vykonaní exekúcie 35 min., upovedomenia o začatí exekúcie + výzva 35 min., 2 x návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania 45 min., žiadosti o súčinnosť kataster, DÚ, DI 40 min., upovedomenia o začatí exekúcie: banka + 6 x príkaz + ex. príkaz 60 min. a podnetu na zastavenie exekúcie + vyčíslenie 55 min. a vrátenie poverenia, archív 50 min. Uviedol, že preštudoval účelnosť, ako aj časové ohodnotenie jednotlivých úkonov, pričom tie upravil spracovanie - návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania 2 x zo 45 min. na 30 min., upovedomenia o začatí exekúcie - banka + 6 x príkaz zo 60 min. na 20 min., podnetu na zastavenie exekúcie + vyčíslenie z 55 min. na 5 min. Nepriznal exekútorovi odmenu za spracovanie žiadosti o súčinnosť kataster, DÚ, DI, pretože nie je možné priznať časovú odmenu za úkony odmeňované paušálnou odmenou, že ak by priznal časovú odmenu a zároveň aj paušálnu odmenu, došlo by k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu, že je samozrejmé, že na získanie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné, aby

exekútor spísal žiadosť o udelenie poverenia, teda udeleniu poverenia predchádza presne stanovený procesný postup, ktorý je uvedený v EP, že slovné spojenie získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia, že to isté platí aj v ďalších prípadoch odmeňovaných paušálnou odmenou, t. zn., že za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vyhotovenie upovedomení o začatí exekúcie nie je možné priznať časovú odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhl., ale len paušálnu odmenu podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhl. Taktiež nepriznal odmenu za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie, spracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, vrátenie poverenia, archív, nakoľko ide o administratívnu činnosť, za ktorú je podľa § 25 vyhl. náhrada zahrnutá v odmene exekútora. Následne uvedený čas sčítal a s poukazom na rozhodnutie NS SR 1MCdo7/2006 priznal exekútorovi odmenu za 1 účelne vynaloženú hodinu, t.j. 6,64 €. Uzavrel, že podľa cit. rozhodnutia pri výpočte odmeny zohľadnil počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov, že však rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov, že tomuto výkladu zodpovedá aj znenie § 14 ods.1 písm. b) vyhl., ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods.1 vyhl.) , že ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 6,64 € patrí za každú hodinu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods.1 písm. a) vyhl. formuláciu ako v písm. b) tohto ust., nestalo sa tak, preto nie je v rozpore s § 14 ods.1 písm. a) vyhl. sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa § 14 ods.2 vyhl. Podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhl. priznal odmenu za úkony 3,32 €/úkon: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, j) zisťovanie majetku na DI a KÚ a i) zisťovanie účtov na DÚ a pretože exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, jeho odmenu zvýšil o 19 % DPH 4,42 €. Podľa § 22 ods.1 vyhl. priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné 19,74 € (0,90 €,2 x 1,36 €,1,03 €,3 x 1,13 € a 9 x 1,30 €) a náhradu za použitie motorového vozidla 18,67 € (Košice - Nacina Ves a späť) a náhradu za stratu času 1,98 € (0,66 € x 6 polhodín x 1 prac 1/2) , celkom 68,05 € (6,64 € + 5 x 3,32 € = 23,24 € + 19 % DPH, t.j. 4,42 € = 27,66 € + 40,38 € = 68,05 €) , ktorých úhradou zaviazal oprávnenú podľa § 203 ods.1 EP.

Proti výroku uznesenia o povinnosti nahradiť trovy exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Uviedla, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra 14.1.2011, nakoľko ako právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu, že súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods.1 písm. g) EP. Citujúc znenie § 197,§ 203 ods.1,2 prvá veta EP poukázala na to, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra 14.1.2011, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou konania, že zaviazať oprávneného uhradiť exekútorovi trovy exekúcie možno len výnimočne, za predpokladu procesného zavinenia zastavenia konania oprávneným alebo v prípade nemajetnosti povinného, že nakoľko zastavenie exekúcie nezavinila a exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, neboli naplnené zákonné podmienky pre uloženie jej úhrady trov exekúcie a že nie je možné zákonným spôsobom uložiť povinnosť nahradiť trovy exekútora alebo aj len ich časť oprávnenému len preto, že je jediným spôsobilým účastníkom exekučného konania. Napokon uviedla, že nakoľko EP neobsahuje ust., podľa ktorého by mal súd v takomto prípade rozhodnúť, v zmysle § 251 ods.4 O. s. p. mal postupovať podľa § 146 ods.1 písm. c) O. s. p. a náhradu trov exekúcie exekútorovi nepriznať. Preto navrhla exekútorovi trovy exekúcie nepriznať.

Exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd postupoval v súlade so zák., že plne rešpektoval princípy, na ktorých je založené občianske súdne konanie, pretože mu priznal zákonný nárok na trovy exekúcie, že rešpektoval § 203 (v platnom znení po 1.2.2002) , ďalej rešpektoval skutočnosť, že mu patrí zákonný nárok na trovy exekúcie ustanovený v § 196,§ 199 a § 200 ods.1 EP, že plne rešpektoval aj skutočnosť, že povinný bol vymazaný z OR ex lege pre nemajetnosť, čo má za následok, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval správne podľa § 203 ods.2 prvá veta v spojení s § 57 ods.2 písm. h) EP, rovnako rešpektoval aj skutočnosť, že zo žiadneho ust. EP nevyplýva, že exekúciu možno zastaviť z dôvodu zániku povinného (z akéhokoľvek dôvodu) , resp. že zánikom povinného stráca exekútor zákonný nárok na trovy exekúcie, čím správne postupoval podľa analógie práva. Zdôraznil, že tento právny názor vyplýva aj z rozhodnutí NS SR, z ktorých viaceré boli vydané na základe podaného mimoriadneho dovolania Generálnym prokurátorom SR, konkrétne ide o rozhodnutia 2MCdo/1/2006 z 30.11.2006,4MCdo14/2006 z 29.3.2007,7MCdo5/2011 z 13.5.2011,3MCdo10/2011 z 24.11.2011,5MCdo15/2011 z 9.1.2012 a 5MCdo16/2011 z 26.1.2012, teda ide o rozhodnutia v druhovo rovnakej veci. Poukázal na to, že súd zároveň rešpektoval aj nález Ústavného súdu SR IV.ÚS49/06

zo 14.9.2006, z ktorého vyplýva, že napriek skutočnosti, že v právnom poriadku SR rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, čo ale neznamená, že môže nastať taká situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, nakoľko takýto postup pri rozhodovaní súdov podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa v rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom. Na základe uvedeného mal za to, že súd postupoval v súlade s § 1 a § 2 O. s. p., v nadväznosti na znenie príslušných ust. EP a správne mu priznal trovy exekúcie, ktorých úhradou zaviazal oprávnenú. Navrhol preto uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.3 O. s. p.) , preto v uvedenom rozsahu nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p.) - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, nie sú podmienky ani na potvrdenie (§ 219) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 221) , lebo súd nesprávne vec právne posúdil, preto uznesenie vo výroku o trovách exekúcie, podľa § 220 O. s. p., zmenil tak, že oprávnená nie je povinná zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie.

Súd vec nesprávne právne posúdil, keď oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie, a neprihliadol na § 203 ods.1 EP, keďže exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, teda tu bol iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to že povinný bol vymazaný z obchodného registra.

V prípade zastavenia exekúcie, môže súd podľa § 203 ods.1 EP uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne 2 podmienky, a to že ide o trovy, ktoré oprávnený potreboval na účelne vymáhanie nároku a že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V prejednávanej veci je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že oprávnená pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohla ani pri náležitej starostlivosti predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra, čím stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania aj v exekučnom konaní, preto nie je možné s ním ďalej pokračovať, a preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g) EP, lebo je tu iný dôvod, pre ktorú ju nemožno vykonať a v tomto prípade k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že počas konania povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Treba tiež uviesť, že z § 203 ods.1 EP, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods.1 EP, vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil, pričom predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o tom, či nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie a pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie má základ v ust. práva procesného, a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods.1 EP treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods.3 EP prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods.1 písm. h) EP].

V rámci ústavne konformného výkladu § 203 ods.1 EP nemožno preto zaviazať oprávnenú na úhradu trov exekúcie bez splnenia (taxatívne upravených) podmienok vyplývajúcich z tohto ust.

V súdnej praxi je tiež ustálený názor, že procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie neprichádza do úvahy ani v prípade, ak v priebehu exekučného konania povinný zanikne bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra a zastavenie exekúcie (z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej spôsobilosti povinného a spôsobilosti byť účastníkom konania) oprávnený nijakým spôsobom nezavinil, lebo zánik povinného výmazom z obchodného registra pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie

nemohol predpokladať, ani predvídať, preto v takom prípade mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa patrí i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Exekútor nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a oprávnená si ich náhradu neuplatnila.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.