KSKE 5 CoE 49/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5CoE/49/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610209964 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610209964.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej Sociálna poisťovňa, Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484 proti povinnému JMJ - Spiš s.r.o., Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie č. 5, IČO: 36 208 850 o vykonanie exekúcie pre 128,46 € istiny s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní JUDr. Júliusa Petíka, Bratislava, Za stanicou 5, (ďalej len exekútor) proti uzneseniu 10 Er/437/2010-11 z 22.2.2012 Okresného súdu Spišská nová Ves

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mu exekútor 21.7.2012 predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Skutočnosť, že spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra preukazoval výpis z obchodného registra, č.k. 27 Cbr 9/2010 -30 z 22.10.2010 a právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie Okresného súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obch. Z., keď z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obch. Z. S poukazom na § 37 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g) , § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len EP) uviedol, že z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra po začatí konania nemôže mať tento právnu subjektivitu a ani spôsobilosť na právne úkony, tento nedostatok právnej subjektivity podľa § 19 O.s.p. je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť ani opraviť podľa § 44 EP a do úvahy neprichádza ani zámena alebo zmena účastníkov konania podľa § 37 EP exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Citujúc § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 EP uviedol, že exekútor síce uplatnil trovy exekúcie 33,19 eur, v danej veci je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že oprávnená pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohla ani pri náležitej starostlivosti predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra, čím stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania a exekučnom konaní nebude možné pokračovať. Zdôraznil, že § 203 ods. 1 EP je výnimkou zo zásady § 197 ods. 1 EP a keď v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanovení práva procesného a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 EP treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods.1 písm. h) EP) , avšak v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. g) EP. V rámci výkladu § 203 ods. 1 EP podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy, nemožno preto zaviazať oprávnenú na úhradu trov exekúcie bez splnenia podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia a taktiež jej nemožno uložiť náhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 EP, keďže exekúcia bola zastavená podľa §57 ods. 1 písm. g) EP potom ako došlo k jej vyhláseniu za neprípustnú. Keďže oprávnenej trovy exekúcie nevznikli a na zaviazanie oprávnenej nie sú splnené zákonné podmienky náhradu trov exekúcie nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Exekútor podal v zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu odvolanie, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a uviedol, že súd svojim rozhodnutím porušil ustanovenia Exekučného poriadku, ako aj Ústavu Slovenskej republiky. S poukazom na § 200 ods. 1, 2 EP podotkol, že uvedené obligatórne ustanovenia garantujú nárok exekútora na náhradu trov exekúcie, ktorá je jeho majetkom, ktorého môže byť zbavený len vo verejnom záujme a za podmienok stanovených zákonom (čl. 20 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) . Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2004, sp. zn. II ÚS 31/2004, ktorým bola riešená otázka trov exekučného konania a povinnosť exekučného súdu priznať ich náhradu exekútorovi, najmä časť v zmysle ktorej výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva : a medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného Ústavou Slovenskej republiky; v takom prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval. Záverom zdôraznil, že trovy exekúcie vznikajú na ťarchu účastníkov konania, nie na ťarchu exekútora.

Uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.3 O. s. p.) , preto v uvedenom rozsahu nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p.) - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách exekúcie potvrdil § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v napadnutom uznesení je potrebné uviesť, že v rámci ústavne konformného výkladu § 203 ods.1 EP nemožno preto zaviazať oprávnenú na úhradu trov exekúcie bez splnenia (taxatívne upravených) zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ust. V súdnej praxi je ustálený názor, že procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie neprichádza do úvahy ani v prípade, ak v priebehu exekučného konania povinný zanikne bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra a zastavenie exekúcie (z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej spôsobilosti povinného a spôsobilosti byť účastníkom konania) nijakým spôsobom nezavinil oprávnený, lebo zánik povinného výmazom z obchodného registra pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať, ani predvídať, preto v takom prípade nemožno uložiť oprávnenej povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie. (§ 203 ods. 1 Ex. Por.) . Treba uviesť, že oprávnená včas podala návrh na exekúciu, lebo podkladové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť tiež v roku 2010 ako bol podaný návrh.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.