KSKE 5 Sp 10/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/10/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200472 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200472.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa R.. B. Y.N., trvale bytom v W., W. Č.. X, proti odporcovi Centru právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova č. 18, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 23. 04. 2012 sp. z.: 1N 1175/12, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 23. apríla 2012 sp. zn.: 1N 1175/12.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 23.04.2012 sp. zn.: 1N 1175/12 odporca podľa ustanovenia § 10 ods.5 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 8/2005 Z.z., nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok, ktoré sú nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, a síce podmienku materiálnej núdze, pretože jeho započítateľný príjem vo výške 365,10 eur presahuje od 01.01.2012 výšku 1,4-násobku životného minima, t. j. sumu 265,76 eur, aj výšku 1,6- násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. 303,73 eur, pričom všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Uvedené skutočnosti odporca zistil na základe dokladov o príjmoch a majetkovej situácii, ktoré navrhovateľ predložil za posudzované obdobie od októbra 2011 do apríla 2012, na účely priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, a to konkrétne rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 09.12.2010, ktorým mu bol od 01.01.2011 zvýšený starobný dôchodok na sumu 353,40 eur mesačne a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 08.12.2011, ktorým mu bol od 01.01.2012 zvýšený starobný dôchodok na sumu 365,10 eur mesačne.

Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd požiadal o podanie návrhu na Ústavný súd SR podľa § 18 ods.1 písm.d/ zákona č. 38/1993 na prešetrenie súladu príslušných zákonov s Ústavou SR a Dohovorom a zároveň požiadal o prerušenie konania na dobu počas konania pred Ústavným súdom SR. Navrhol, aby súd požiadal ÚS SR o odpoveď na otázku, či ustanovenie § 20 ods.2 zák. č. 38/1993 Z.z. v spojení so zák. č. 332/2011 Z.z., ktorým sa dopĺňa zák. č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (§ 3 ods.1 písm.a/ a c/ a ods. 2) v spojení s § 66 a § 6a citovaného zákona a § 2

zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vyhl. č. 655/2004 Z.z. sú v súlade s č. 46 ods.1, čl. 48 ods.2 a čl. 127 ods.1 Ústavy SR a s čl. 6 ods.1 Dohovoru.

Poukázal na novelu zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi č. 332/2011, podľa ktorej zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2012 rozšíril pôsobnosť centra aj na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 127 ústavy (§ 3 ods.1 písm.c/ a ods.2 citovaného zákona) . Hoci z predložených dokladov o jeho majetkovej a materiálnej situácii je zrejmé, že jeho starobný dôchodok vo výške 365,10 eur presahuje výšku 1,4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 265,76 eur a zároveň aj sumu 1,6-násobku sumy životného minima, t. j. 303,73 eur, nedokáže z uvedeného príjmu zaplatiť ani len prípadnú paušálnu odmenu advokáta, vyplácanú Centrom právnej pomoci, ktorá zodpovedá 200 eurám, o zmluvnej odmene nehovoriac. Zároveň špecifikoval svoje bežné mesačné výdavky. Za paradoxnú považuje situáciu, kedy si ústavnú sťažnosť vypracoval sám a zákonodarca mu vnucuje právne zastupovanie pred Ústavným súdom. Rovnako za paradox považuje, keď v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici mu na základe jeho žiadosti bol ustanovený zástupca z radov advokátov, ktorý ho zastupoval aj pred odvolacím súdom, postup ktorých súdov je predmetom jeho ústavnej sťažnosti, pričom na strane druhej pre konanie o tejto sťažnosti už zástupcu nemá, pretože mu odporca za rovnakých majetkových pomerov nárok na právnu pomoc nepriznal.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2012 navrhol preskúmavané rozhodnutie zo dňa 23.04.2012 ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená ministerstvom spravodlivosti SR na základe zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorá poskytuje právnu pomoc v citovanom zákone špecifikovaných prípadoch. Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci Centrom právnej pomoci je materiálna núdza žiadateľa, pričom pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc sa posudzuje aj otázka bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu (§ 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z.) . Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť iba ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok. Citujúc ustanovenia § 4 ods.1 písm.i) , ods.2, citovaného zákona poukázal na to, že na základe predložených dokladov o príjmoch a majetkovej situácie navrhovateľa bolo preukázané, že menovaný nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze, pretože jeho započítateľný príjem vo výške 365,10 eur (starobný dôchodok navrhovateľa presahuje sumu 1,4-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 265,76 eur, a zároveň aj sumu 1,6-násobku sumy životného minima, t. j. sumu 303,73 eur. Preto odporca napadnutým rozhodnutím navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Podľa jeho názoru zákon č. 327/2005 Z.z. neumožňuje vo svojich ustanoveniach zohľadňovať výdavky žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci, preto považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 07.05.2012 nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou zo dňa 12.04.2012, súčasťou ktorej sú informácie o jeho rodinnej, príjmovej a majetkovej situácii a prílohami, ktorej sú rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 08.12.2011 č. XXX XXX XXXX, ako aj podklady, týkajúce sa súdneho konania a konania pred Ústavným súdom SR, z dôvodu zastupovania v ktorom si uplatnil predmetný nárok.

Z uvedených dokladov vyplýva, že navrhovateľ sťažnosťou zo dňa 12.02.2012, doručenou Ústavnému súdu SR dňa 15.02.2012, zaevidovanou pod pod sp. zn. II. ÚS 61/2012, namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/74/2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžhuv/3/2011 zo dňa 26.10.2011 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici zo dňa 31.03.2010 č. PP 147-2001 II/35-2010.

Uznesením Ústavného súdu SR uvedenej sp. z. zo dňa 22.03. 2012 nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom SR a tento bol odkázaný so svojou žiadosťou na odporcu s poukazom na novelu zákona č. 327/2005 Z.z. zákonom č. 332/2011 Z.z., účinným od 01.01.2012, ktorou došlo k rozšíreniu pôsobnosti centra aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom a ktorou došlo aj k zmene § 30 O.s.p., v zmysle ktorého účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady oslobodenia od súdneho poplatku odkáže na Centrum právnej pomoci, o ktorej možnosti súd účastníka poučí.

Navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol naposledy zvýšený rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 08.12.2011 č. XXX XXX XXXX od 01.01.2012 na sumu 365,10 eur.

Z dotazníka o jeho rodinnej, príjmovej a majetkovej situácii, ktorý je súčasťou žiadosti vyplýva, že je ženatý, s manželkou má zrušené BSM od 30.01.1991, nezaopatrené deti nemá, je poberateľom starobného dôchodku, nepoberá príjmy zo závislej činnosti ani zo samostatnej zárobkovej činnosti, nemá príjem z nájmu ani podnájmu nehnuteľností ani hnuteľných vecí, nepoberá žiadne dávky zo zahraničia ani dávky a príspevky v hmotnej núdzi, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne výživné a nemá ani iné príjmy. Je účastníkom dedičského konania, vedeného na Okresnom súde v Hradci Králové pod sp. z. DD 1469/97, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené, a tiež konania vo vlastnej dôchodkovej veci, vedenej proti Sociálnej poisťovni Bratislava a Českej správe sociálneho zabezpečenia Praha.

Keďže účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa, a keďže títo zhodne (navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 07.05.2012 a odporca vo vyjadrení zo dňa 21.05.2012) uviedli, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania (§ 250f ods.2 O.s.p.) , postupoval súd podľa § 250f ods.1 O.s.p. a vo veci rozhodol bez pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 3 zákona č. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory") ,

b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods.1 písm.i/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 4 ods.2 citovaného zákona do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 7 ods.4 zákona príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní tohto rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľ nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok - stav materiálnej núdze, pre vznik nároku na právnu pomoc zo strany odporcu, pretože jeho započítateľný príjem vo výške 365,10 eur (starobný dôchodok navrhovateľa) presahuje sumu 1,4- násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 265,76 eur, a zároveň aj sumu 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t. j. sumu 303,73 eur. Žiadne iné kritériá, než sú uvedené v citovaných zákonných ustanoveniach, odporca nebol povinný skúmať. Preto tento postupoval správne a v súlade so zákonom, ak navrhovateľovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci.

K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa rozdielnosti posudzovania zákonných podmienok zo strany súdov pre ustanovenie právneho zástupcu, kedy v konaní o predmetnej veci pod č. k. 24S/74/2010 pred Krajským súdom v Banskej Bystrici a následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky, mu bol po splnení určených podmienok (§ 30 a § 138 O.s.p.) zo zákona ustanovený právny zástupca, pričom pre konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v tej istej veci, za rovnakých okolností, ako to vyplýva z rozhodnutia odporcu zákonné podmienky pre nárok na ustanovenie právneho zástupcu nespĺňa, je potrebné uviesť, že prijatím zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, vytvorila Slovenská republika nový inštitucionálny a funkčný systém slúžiaci na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra právnej pomoci. Novelou č. 332/2011 Z.z. tohto zákona, zákonodarca rozšíril s účinnosťou od 01.01.2012, pôsobnosť centra aj na väčšinu konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (§ 3 ods.1 písm.c/ a ods.2 zákona č. 327/2005 Z.z.) . Tým istým právnym predpisom došlo zároveň s účinnosťou od 01.01.2012 aj k zmene ustanovenia § 30 O.s.p., podľa ktorého, účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. Zákon č. 327/2005 Z.z. presne vymedzuje kritéria, po splnení ktorých, môžu fyzické osoby získať prostredníctvom centra prístup k právnej pomoci (bezplatnej alebo so zníženou finančnou účasťou) , a to vrátane zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Tieto kritériá sú obdobné nie však totožné s kritériami, stanovenými v ustanoveniach § 30 a § 138 O.s.p. v

znení platnom do 01.01.2012, sú konkrétnejšie. S poukazom na vyššie uvedené súd považuje námietku navrhovateľa o diskriminácii v prístupe k právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci za právne irelevantnú.

Rovnako za neopodstatnenú považuje súd námietku navrhovateľa o tom, že jeho jediný príjem - starobný dôchodok mu nepostačuje na pokrytie nevyhnutných výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním jeho základných potrieb, špecifikovaných v opravnom prostriedku. Jednou zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci centrom je materiálna núdza žiadateľa, definovaná v citovanej právnej úprave. Nesplnenie hoci len jednej zo zákonných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci. Na základe predložených listinných dôkazov bolo hodnoverne preukázané, že žiadateľ nesplnil jednu z podmienok - t. j. podmienku materiálnej núdze. Preto argumentácia navrhovateľa v tomto smere je bezvýznamná.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd považoval za neopodstatnenú žiadosť navrhovateľa o prerušenie konania a iniciovanie vyslovenia nesúladu ním citovaných právnych predpisov s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd, majúc za to, že táto právna úprava nie je v rozpore s navrhovateľom špecikovanými článkami Ústavy SR ani Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, a to aj s poukazom na obsah už vyššie citovaného uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 22.03.2012.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods.1 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol. Odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.