KSKE 6 Cbi 1/2007 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Cbi/1/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7007201145 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Varhalíková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7007201145.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Gabrielou Varhalíkovou v právnej veci žalobcu L. V. Q., s.r.o. (predtým J., s.r.o.) , F. cesta X/A, A., D. XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Pirčom, advokátom, Štrbská 4, Košice, proti žalovanému P.. D. P., V. 5, A., správca konkurznej podstaty úpadcu X. stavby - generálny kontraktor, X., š.p. v likvidácii, F. XX, X., D. XX XXX XXX, zast. na základe splnomocnenia Mgr. Gabrielou Krivdovou, Humenská 14, Košice, o 2 404,98 eur (72 452,50 Sk) takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2007 žiadal určiť, že pohľadávka žalobcu vo výške 72 452,50 Sk (2 404,98 eur) je voči žalovanému v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. K 635/95-15 pohľadávkou proti podstate.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.11.1998 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný kúpnu zmluvu č. XX/XX-R, predmetom ktorej bola dodávka tepla, TÚV a studenej vody v objektoch žalovaného. Nakoľko žalovaný odmietol uhradiť cenu dodaného tepla, žalobca podal proti nemu žalobný návrh na sumu 109 455,10 Sk s 0,05% úrokom za každý deň z omeškania. Okresný súd v Prešove pod sp. zn. 1Rob/2482/99 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.2.2000. Ďalej uviedol, že je pravdou, že žalobca označil ako žalovaného úpadcu napriek tomu, že na úpadcu bol vyhlásený konkurz Krajským súdom v Košiciach, č.k. K 635/95 už dňa 19.12.1996 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený P.. D. P., ktorý však dňa 6.9.2002 uhradil žalobcovi sumu 94 130,90 Sk na základe zápisu spísaného v uvedený deň v jeho kancelárii. Úhrada sa týkala obdobia dodávky tepla za december 1998 až marec 1999 v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Keďže žalovaný doposiaľ neuhradil príslušenstvo, ako to vyplýva z platobného rozkazu, uplatnil si žalobca cestou právneho zástupcu pohľadávku vo výške 68 076,50 Sk voči správcovi ako pohľadávku proti podstate. Žalovaný však listom z 21.9.2007 oznámil, že pohľadávku proti podstate neuznáva z dôvodu jej nevymožiteľnosti. Citujúc ustanovenie § 31 ods. 3 písm. a) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení uviedol, že predmetná pohľadávka žalobcu však vznikla po vyhlásení konkurzu na úpadcu. Zastával názor, že žalovaný pohľadávku uznal aj úhradou prevažnej časti istiny v roku 2002, a preto mal za to, že sa jedná nielen o judikovanú pohľadávku, ale aj o pohľadávku, ktorá bola žalovaným písomne uznaná a uhradená do výšky 94 130,90 Sk. Naliehavý právny záujem na určenie pohľadávky proti podstate spočíva v tom, že v prípade jej popierania správcom by žalobcovi nevznikol nárok na jej uspokojenie ani počas konkurzu ani po jeho skončení a týmto postupom správcu by tak došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa.

Žalovaný, vychádzajúc z jeho písomného stanoviska zo dňa 11.3.2008, žiadal žalobu ako absolútne nedôvodnú čo do základu a výšky zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že z doložených dôkazov je preukázateľné, že žalobca až dňa 6.2.2002 doručil žalovanému všetky podklady k sporným faktúram. Po obdržaní a preverení faktúr a podkladových materiálov k týmto faktúram zaplatil žalovaný v ten istý deň, t.j. 6.2.2002 celú dlžnú sumu. Z uvedeného vyvodil záver, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov tak, ako to požaduje, nakoľko faktúry riadne nedoložil potrebnými podkladovými materiálmi, ktoré boli potrebné pre preskúmanie oprávnenosti fakturácie, a tieto doložil žalovanému až pri osobnom jednaní dňa 6.2.2002. Pokiaľ sa žalobca v žalobe dovolával údajnej judikovanej pohľadávky, a to na základe platobného rozkazu zo dňa 20.12.1999, sp. zn. 1Rob/2482/99 uviedol, že ten, ktorý je v platobnom rozkaze uvedený ako žalovaný nemal dostatok pasívnej legitimácie byť účastníkom konania od decembra 1996. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa opiera o platobný rozkaz, ktorý vo vzťahu k žalovanému nemá žiadne právne účinky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných stanovísk účastníkov vrátane ich prednesov, ako aj dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Súd zistil, že na majetok dlžníka X. stavby - generálny kontraktor X., štátny podnik v likvidácii so sídlom F. XX, D. XX XXX XXX, bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. K 635/95-15 zo dňa 19.12.1996 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ivan Jurčišin, pričom prieskumné pojednávanie sa konalo dňa 13.6.1997.

Z predloženej kúpnej zmluvy č. 46/98-R súd zistil, že právny predchodca žalobcu J. - A. s.r.o., X. 4, A. ako predávajúci uzavrel kúpnu zmluvu s X. stavbami - generálny kontraktor X., š.p. v likvidácii ako kupujúcim podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 30.11.1998, pričom predmetom zmluvného vzťahu bol predaj a kúpa vyrobeného tepla pre ústredné kúrenie a tepla pre prípravu teplej úžitkovej vody a studenej vody potrebnej pre výrobu TÚV zo zariadenia predávajúceho do zariadenia kupujúceho. Predmet zmluvy bol určený pre vykurovanie v objektoch kupujúceho. Predávajúci sa zaviazal, že vyrobí, zabezpečí a dodá v rozsahu a za podmienok dohodnutých v zmluve pre kupujúceho tovar a kupujúci sa zaviazal, že od predávajúceho za podmienok uvedených v zmluve odoberie a zaplatí tovar (čl. 2, bod 2.2, bod 2.3, bod 2.4) . Podľa čl. 5 - Všeobecné ustanovenia, zmluva je uzavretá okamihom, kedy je posledný súhlas s obsahom návrhu zmluvy doručený druhej zmluvnej strane. Zmluva vzniká po prejavení súhlasu s celým jej obsahom. Súhlas musí byť písomný, riadne potvrdený a podpísaný oprávneným zástupcom zmluvnej strany, ktorá ho prejavila (bod 5.1.) . Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpísania obidvoma zmluvnými stranami a bola uzavretá na dobu neurčitú (bod 5.2.) .

Z predloženého platobného rozkazu vydaného Okresným súdom v Prešove zo dňa 20.12.1999 sp. zn. 1Rob/2402/99 súd zistil, že X. stavby - generálny kontraktor, š.p. v likvidácii, F. XX, X., bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi J. s.r.o., X. 4, A. XXX XXX,XX Sk s 0,05% úrokom za každý deň omeškania zo sumy 51 444,80 Sk od 25.3.1999 do zaplatenia, zo sumy 22 905,20 Sk od 23.3.1999 do zaplatenia, zo sumy 19 780,90 Sk od 1.5.1999 do zaplatenia, zo sumy 13 925,20 Sk od 1.6.1999 do zaplatenia, zo sumy 1 399,- Sk od 24.6.1999 do zaplatenia, súdny poplatok 4 376,- Sk, a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na príslušnom súde. Uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2000.

Zo zápisu spísaného dňa 6.9.2002 za prítomnosti konateľa spoločnosti J. s.r.o. a správcom úpadcu X. stavby - generálny kontraktor, š.p. v likvidácii súd zistil, že v rámci tohto jednania bola prejednaná problematika úhrady dodávky tepla za mesiac december 1998 až marec 1999 pre úpadcu X. stavby - generálny kontraktor, š.p. v likvidácii X., kedy konateľ spoločnosti J. s.r.o. predložil správcovi konkurznej podstaty špecifikácie nákladov na dodávku tepla za december 1998 až marec 1999, ktorá bola oboma stranami odsúhlasená. Po preverení všetkých účtovných dokladov bol uznaný nárok J.-u do výšky 94 130,90 Sk. Túto čiastku uhradili X. stavby - generálny kontraktor, š.p. v likvidácii spoločnosti J., s.r.o. 6.9.2002 a potvrdenú kópiu príkazu k úhrade odovzdal konateľovi obchodnej spoločnosti J. s.r.o. V uvedenom zápise sa konštatuje, že tým bol nárok spoločnosti J. s.r.o. čo do istiny uspokojený.

Z predloženého listu spoločnosti J., s.r.o. zo dňa 11.9.2007 (č.l. 7) , adresovaného JUDr. Ivanovi Jurčišinovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu X. stavby - generálny kontraktor, š.p. v likvidácii, Q. č. XX, X., označenému ako uplatnenie si pohľadávky proti podstate vo výške 72 452,56 Sk v konkurznej veci K 635/95 vedenej na Krajskom súde v Košiciach vyplýva, že žalobca si u správcu konkurznej podstaty uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 72 452,56 Sk, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a predstavuje príslušenstvo pôvodnej pohľadávky. Ďalej z obsahu listu vyplýva, že dňa 6.9.2002 došlo k dohode, na základe ktorej bol uznaný nárok veriteľa čo do istiny vo výške 94 130,90 Sk, že táto suma bola uhradená a zároveň veriteľ prehlásil, že istinu považuje za uspokojenú. Ďalej sa konštatuje, že doposiaľ však nebolo uspokojené príslušenstvo v súlade s predmetným platobným rozkazom, ktorý vydal Okresný súd v Prešove, č.k. 1Rob/2482/1999 a zároveň je v uvedenom podaní špecifikovaný úrok z omeškania ku dňu 5.9.2002, keďže istina vo výške 94 130,90 Sk bola dňa 6.9.2002 uhradená.

Listom zo dňa 21.9.2007 (č.l. 8) správca konkurznej podstaty úpadcu X. stavby - generálny kontraktor, š.p. v likvidácii JUDr. Ivan Jurčišin oznámil právnemu zástupcovi spoločnosti J., s.r.o., že uplatnenú pohľadávku nie je možné uznať a nárok uspokojiť. Uviedol, že na majetok X. stavby - generálny kontraktor, š.p. v likvidácii bol už v roku 1996 vyhlásený konkurz, a to uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. K 635/95-15 zo dňa 19.12.1996. Podľa ustálenej judikatúry v spore, ktorým sa vymáha pohľadávka úpadcu, je žalovaným správca konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty má byť v záhlaví súdneho rozhodnutia označený priamo ako účastník konania. Je teda zrejmé, že žaloba mala správne smerovať proti správcovi konkurznej podstaty. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Cob/65/05-155 zo dňa 4.5.2006, kde súd konštatoval, že v čase podania žaloby už úpadca nebol pasívne legitimovaný a žaloba mala smerovať voči správcovi. Ďalej uviedol, že aj keď platobný rozkaz sa stal právoplatný, pohľadávka je nevymožiteľná, keďže smeruje voči účastníkovi, ktorý nemá pasívne vecnú legitimáciu. Vydaný platobný rozkaz nezaväzuje JUDr. Ivana Jurčišina, správcu konkurznej podstaty úpadcu.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I súd zistil, že dodatkom č. 4 k spoločenskej zmluve zo dňa 16.12.1998 upraveného podľa zák. č. 11/98 Z.z. a rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 14.12.1998 spoločnosť J., s.r.o. preberá všetky práva a záväzky spoločnosti J. A., s.r.o. zrušenej bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou J., s.r.o., a to ku dňu 9.4.1999.

V priebehu konania žalobca zotrval na podanej žalobe a nestotožnil sa so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Uviedol, že dňa 6.9.2002 došlo k úhrade istiny vo výške 94 130,90 Sk, a to po dohode, ktorá bola v uvedený deň spísaná a zastával názor, že v tejto časti žalovaný uznal nárok žalobcu. Pokiaľ platobný rozkaz znel na sumu 109 455,10 Sk, vo zvyšku istiny došlo k dohode v tom zmysle, že sa žalobca vzdal tejto časti nároku, teda že došlo k dohode o vzdaní sa nároku v prevyšujúcej časti a z toho dôvodu predmetom konania je už len úrok z omeškania a zaplatenie sumy titulom zaplateného súdneho poplatku v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz. Zastával názor, že úroky z omeškania je nárok, ktorý vznikol po vyhlásený konkurzu, čiže ide o pohľadávku proti podstate a keďže došlo k uznaniu dlhu vo vzťahu k žalobcovi, preto plynie zákonná 10-ročná premlčacia lehota. Pokiaľ si peňažný nárok pôvodne uplatnil pred Okresným súdom Prešov, a to voči úpadcovi a nie voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, napriek tomu, že už v tom čase bol vyhlásený konkurz voči úpadcovi, uviedol, že túto skutočnosť uviedol aj v žalobe, že došlo k ich chybe, že neoznačil správne ako žalovaného správcu konkurznej podstaty úpadcu.

Žalovaný v priebehu konania taktiež zotrval na svojom stanovisku a žiadal žalobu zamietnuť. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania. Vychádzajúc z obsahu platobného rozkazu poukázal na to, že peňažný nárok bol uplatnený voči osobe, ktorá nebola pasívne legitimovaná v konaní s prihliadnutím na to, že v tom čase, teda ešte pred uplatnením nároku, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Zastával názor, že v zmysle ustanovenia § 407 Obchodného zákonníka, žalobcom uplatnený úrok z omeškania je premlčaný, a preto je potrebné na túto námietku prihliadnuť. Zdôraznil, že na základe dohody medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu a žalobcom zápisom zo dňa 6.9.2002 došlo k uznaniu časti istiny, a to vo výške 94 130,90 Sk, ktorá suma bola zo strany žalovaného aj uhradená, vo zvyšku k uznaniu nedošlo, v dôsledku čoho začala v zmysle ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota, a teda žalobca si mal nárok na úroky z omeškania uplatniť

najneskôr v septembri 2006. Pokiaľ si žalobou uplatnil úroky z omeškania dňa 11.10.2007, uplatnil si tieto úroky z omeškania už po ich premlčaní. Zdôraznil, že žalobca doručoval faktúry týkajúce sa peňažného nároku vo vzťahu k pôvodnému úpadcovi až v rámci jednania dňa 6.9.2002, kedy došlo k odsúhlaseniu jednotlivých faktúr, a to po oboznámení sa s účtovníctvom a aj k uznaniu časti pohľadávky vo výške 94 130,90 Sk, ktorú sumu žalovaný aj v uvedený deň uhradil žalobcovi. Mal za to, že uhradením sa žalovaný ani nemohol dostať do omeškania. Opakovane zdôraznil, že uplatnenú sumu nepovažujú za judikovanú pohľadávku proti podstate, a k žalobcom predloženému platobnému rozkazu zo dňa 20.12.1999 uviedol, že nárok žalobcu bol v uvedenom konaní uplatnený voči Pozemným stavbám - generálny kontraktor, š.p. v likvidácii napriek tomu, že už v roku 1996 bol na tento subjekt vyhlásený konkurz, a to dňa 19.12.1996, teda nárok bol uplatnený voči nesprávnemu subjektu, ktorý nebol v uvedenom konaní vecne pasívne legitimovaný. Zastával názor, že z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k účinnému doručeniu platobného rozkazu, resp. pokiaľ došlo k doručeniu len úpadcovi, toto považoval za neúčinné vo vzťahu k žalovanému.

Súd zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, a to aj s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania žalovaným, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV) , majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len podstata ) . Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len majetok ) , ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečuje svoj záväzok.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a) ZKV, oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, iba že v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;

Podľa § 14 ods. 1 písm. c) ZKV, súdne aj iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť v konkurze (§ 20) , môže byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na správcu prechádza predovšetkým právo nakladať s majetkom, ktorý patrí do podstaty. Úpadca môže disponovať len s tým majetkom, ktorý nepatrí do podstaty. Úpadca vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť byť účastníkom v konaniach o nárokoch, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ani spôsobilosť procesnú. Žalobu o týchto nárokoch podanú úpadcom po vyhlásení konkurzu alebo proti úpadcovi po vyhlásení konkurzu, je však potrebné zamietnuť preto, lebo dispozičné oprávnenie k majetku konkurznej podstaty prešlo na správcu konkurznej podstaty, t.j. pre nedostatok aktívnej (pasívnej) vecnej legitimácie. Právne úkony úpadcu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ktoré vykonal úpadca po vyhlásení konkurzu netrpia neplatnosťou, ale len právnou neúčinnosťou, aj to len voči konkurzným veriteľom. Neúčinnosť právnych úkonov nastáva priamo zo zákona, a preto nie je potrebné podávať odporovaciu žalobu.

Účelom citovaných ustanovení je to, aby nemohli bez súhlasu a vedomia správcu prebiehať akékoľvek konania, ktoré môžu mať dopad na konkurznú podstatu. V opačnom prípade by mohlo dochádzať k priamemu zmenšovaniu konkurznej podstaty alebo rozhodovaniu o nárokoch, ktoré by následne zaťažili konkurznú podstatu.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na majetok dlžníka - úpadcu X. stavby - generálny kontraktor X., š.p. v likvidácii bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. K 635/95-15 dňa 19.12.1996 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ivan Jurčišin. Taktiež nebolo sporné, že žalobca peňažný nárok z obchodno-záväzkového vzťahu uplatnil žalobou na

Okresnom súde v Prešove, ktorý dňa 20.12.1999 vydal platobný rozkaz a tento nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2000, avšak proti úpadcovi X. stavby - generálny kontraktor X., š.p. v likvidácii napriek tomu, že už v roku 1996 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a že vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty patriacim do konkurznej podstaty prešlo na správcu konkurznej podstaty. Za takejto situácie bolo potrebné takúto žalobu zamietnuť preto, že dispozičné oprávnenie k majetku konkurznej podstaty prešlo na správcu konkurznej podstaty, t.j. pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Uvedený platobný rozkaz je preto potrebné vo vzťahu k žalovanému považovať za právne neúčinný.

Podľa § 31 ods. 1 ZKV, v priebehu konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek a) nároky na vrátenie preddavku na trovy konania (§ 5 ods. 2) , b) nároky na vrátenie preddavku na odmenu predbežného správcu (§ 9b ods. 3) , c) trovy výkonu rozhodnutia a trovy exekúcie, ak výkon rozhodnutia alebo exekúcia boli prerušené (§ 14 ods. 1 písm. d) nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2) , e) nároky na oddelené uspokojenie (§ 28) a f) pohľadávky proti podstate.

Podľa § 31 ods. 2 ZKV, iné nároky ako nároky uvedené v ods. 1 možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.

Podľa § 31 ods. 3 ZKV, pohľadávkami proti podstate sú a) pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu, a za b) pohľadávky podľa odseku 4, ktoré vznikli a sú splatné tri mesiace pred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu.

Podľa § 31 ods. 5 ZKV, nároky podľa ods. 1, okrem nárokov uvedených v písm. c) , d) a e) treba uplatniť u správcu.

Citované zákonné ustanovenie obsahuje výpočet pohľadávok, ktoré je možné uspokojovať kedykoľvek počas konkurzného konania a záleží najmä na tom, či správca má dostatok finančných prostriedkov a či uznáva prihlásené pohľadávky.

Správca pohľadávku žalobcu uplatnenú proti podstate listom zo dňa 11.9.2007 vo výške 72 452,56 Sk, ktorá predstavuje žalobcom vyčíslený úrok z omeškania vo výške 68 076,56 Sk a súdny poplatok vo výške 4 376,- Sk žalobcom uhradený v konaní o vydanie platobného rozkazu, neuznal listom zo dňa 21.9.2007.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca tvrdil, že ním uplatnená pohľadávka proti podstate vo výške 72 452,56 Sk listom zo dňa 11.9.2007 je judikovanou pohľadávkou, a to s poukazom už na vyššie uvedený platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.2.2000, súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje a vo vzťahu k žalovanému s poukazom už aj na vyššie uvedené považuje uvedený platobný rozkaz za právne neúčinný vo vzťahu k žalovanému.

Je však potrebné uviesť, že žalobcom uplatnená pohľadávka z obchodno-záväzkového vzťahu vznikla po vyhlásení konkurzu (za obdobie od r. 1999 do 5.9.2002) , a preto je potrebné považovať ju za pohľadávku proti podstate, preto súd, avšak aj s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, skúmal dôvodnosť a oprávnenosť tejto pohľadávky.

Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním práva na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 392 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa má záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti) . Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Z obsahu spisu vyplýva, a to zo zápisu spísaného dňa 6.9.2002 medzi žalobcom a správcom konkurznej podstaty úpadcu, že konateľ spoločnosti J. s.r.o. predložil správcovi konkurznej podstaty špecifikáciu nákladov na dodávku tepla za december 1998 až marec 1999, ktorá bola oboma stranami odsúhlasená a po preverení všetkých účtovných dokladov zo strany žalovaného došlo k uznaniu nároku žalobcu do výšky 94 130,90 Sk, ktorú sumu žalovaný aj uhradil, t.j. dňa 6.9.2002, čím bol nárok spoločnosti J. s.r.o. čo do istiny uspokojený. Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu, ktorý uviedol, že ohľadne istiny nad sumu 94 130,90 Sk došlo k vzájomnej dohode medzi účastníkmi konania v tom zmysle, že žalobca sa v tejto časti nároku vzdal. Je tiež nesporné z uvedeného zápisu, že pokiaľ ide o úroky z omeškania vrátane zaplateného súdneho poplatku v konaní o vydanie platobného rozkazu vo výške 4 376,- Sk, ohľadne tohto nároku nedošlo k dohode ani k uznaniu tohto nároku. Práve z tohto dôvodu si žalobca listom zo dňa 11.9.2007 uplatnil uvedenú pohľadávku vo výške 72 452,56 Sk, ktorú tvorí úrok z omeškania a súdny poplatok, v konkurznej veci K 635/95 vedenej na Krajskom súde v Košiciach ako pohľadávku proti podstate, ktorá je vzhľadom na neuznanie nároku zo strany správcu konkurznej podstaty predmetom tohto konania.

Pokiaľ ide o premlčanie práva na úroky a na úroky z omeškania, a to vzhľadom aj na žalovaným vznesenú námietku premlčania, je potrebné uviesť, že Obchodný zákonník osobitnú úpravu, ktorá sa týka premlčania úrokov z omeškania a úrokov, ani to, že úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, neobsahuje. Z uvedeného vyplýva, že na premlčanie úrokov sa aplikuje všeobecná úprava premlčania z Obchodného zákonníka. Je tiež potrebné uviesť, že úroky sa premlčujú samostatne. Pokiaľ teda ide o pohľadávku, ktorá je právom z obchodno-záväzkového vzťahu, úroky a úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo sa premlčujú v štvorročnej premlčacej lehote podľa Obchodného zákonníka. Pri samostatnom premlčaní sa vychádza z toho, že úroky sa nepremlčujú spolu s hlavnou pohľadávkou, ale samostatne s tým, že povinnosť platiť úroky z omeškania je vedľajším záväzkom, a preto nemôže trvať dlhšie, ako trvá hlavný záväzok.

V danom prípade, vychádzajúc aj z konkrétnej špecifikácie úrokov z omeškania (č.l. 7) , ale aj z vyjadrenia žalobcu je nesporné, že žalobca si úroky z omeškania uplatnil voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu listom zo dňa 11.9.2007, pričom príslušenstvo špecifikoval od splatnosti istiny, t.j. zo sumy 51 444,80 Sk od 25.3.1999 do 5.9.2002, zo sumy 22 905,20 Sk od 23.3.1999 do 5.9.2002, zo sumy 19 780,90 Sk od 1.5.1999 do 5.9.2002, zo sumy 13 925,20 Sk od 1.6.1999 do 5.9.2002 a zo sumy 1 399,- Sk od 24.6.1999 do 5.9.2002, v celkovej výške 68 076,56 Sk, teda po zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej dobe.

Keďže žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, súd na túto námietku premlčania s poukazom na vyššie uvedené prihliadol a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Záverom súd len dodáva, že pokiaľ by zo zápisu spísaného dňa 6.9.2002 bolo možné vyvodiť záver, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu nároku aj pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky (čo však

nie je daný prípad) , kedy by začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania, musel by žalobca uplatniť nárok najneskôr v septembri 2006, aby k premlčaniu nároku nedošlo, a nie dňa 11.9.2007, kedy si tento nárok uplatnil ako pohľadávku proti podstate.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.