KSKE 6 Co 263/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/263/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810210141 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810210141.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne : V.. W. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., Č. X, zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovanej : Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 36 597 341, zast. JUDr. Jozefom Beňom, PhD., advokátom, Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 4C 164/2010-87 zo dňa 23.8.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď žalovanej z pracovného pomeru zo dňa 26.7.2010 daná žalobkyni je neplatná a pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 614,23 € k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú zaplatiť na účet Okresného súdu v Rožňave súdny poplatok vo výške 99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli pracovnú zmluvu dňa 28.2.2005 a následne dohody o jej zmene dňa 15.6.2005 a 30.8.2005, v zmysle ktorých žalobkyňa pracovala u žalovanej ako právnička na odbore kontroly, IT a právnej agendy. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a k skončeniu pracovného pomeru z tejto pracovnej zmluvy medzi účastníkmi konania došlo dohodou dňom 8.11.2009. Dňa 9.11.2009 účastníci konania uzavreli novú pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce žalobkyne právnik právneho referátu . V tomto pracovnom zaradení pracovala žalobkyňa u žalovanej aj v čase doručenia výpovede zo dňa 26.7.2010, ktorú v tento deň žalobkyňa aj prevzala. Výpoveď bola daná žalobkyni v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti s odôvodnením, že vzhľadom na rozhodnutie spoločnosti o znížení stavu zamestnancov a zrušení právneho referátu zo dňa 26.7.2010 a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemá možnosť ďalej žalobkyňu zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, stala sa žalovaná nadbytočnou. V zmysle tejto výpovede pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť 1.8.2010 a mala skončiť 31.10.2010. Vo výpovedi sa ďalej konštatuje, že žalobkyni patrí odstupné v sume trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku, ako aj skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov dňa 26.7.2010. V úvode tejto výpovede je následovný text : Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2005 uzatvorenej medzi Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., Špitálska 1, Rožňava a JUDr. W. Š. ako zamestnancom, ste v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava zamestnaná v pracovnom zaradení právnička . Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovanej zo dňa 29.6.2009, uznesenie č. 18/2010, súd zistil, že predstavenstvo žalovanej zmenilo organizačnú štruktúru žalovanej tak, že zrušilo právny referát k 31.7.2010. Následne bol rozhodnutím predsedu predstavenstva o zmene organizačného poriadku zo dňa 1.10.2009 zmenený tento organizačný poriadok tak, že bol zrušený právny referát k 31.7.2010.

Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení § 63 Zákonníka práce a § 37 Občianskeho zákonníka, teda posudzoval výpoveď danú žalovanou žalobkyni jednak podľa predpisov Občianskeho zákonníka a jednak podľa Zákonníka práce. Dospel k záveru, že uvedená výpoveď je podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, pretože nebola urobená zrozumiteľne. Nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu je daná tým, že je v ňom uvedené, že žalovaná končí so žalobkyňou neexistujúci pracovný pomer (ktorý už bol predtým skončený) . Ďalej uzavrel, že tento právny úkon nebol urobený ani určite, pretože pokiaľ mal z nejakého dôvodu zamestnávateľ ukončiť predchádzajúci (už neexistujúci) pracovný pomer so zamestnancom, vzťahoval sa na tento pracovný pomer dôvod uvedený ako výpovedný dôvod (nadbytočnosť) . V súvislosti s posudzovaním platnosti výpovede podľa pracovného práva konštatoval, že výpovedný dôvod pri výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce musí byť dostatočne konkretizovaný. Žalovaná touto výpoveďou skončila pracovný pomer uzavretý na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2005, kde žalobkyňa v zmysle následovných dohôd mala dohodnutý druh práce ako právnička odboru kontroly IT a právnej agendy, pričom vo výpovedi sa ako výpovedný dôvod uvádza nadbytočnosť z dôvodu zrušenia právneho referátu. Práca na právnom referáte nie je totožná s dohodnutým druhom práce žalobkyne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2005. Z týchto dôvodov vyslovil neplatnosť predmetnej výpovede a ďalšie dôvody neplatnosti výpovede neskúmal.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

O povinnosti žalovanej zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok rozhodol podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasila so záverom súdu o nezrozumiteľnosti a neurčitosti výpovede z dôvodu, že v jej texte sa uvádza nesprávny dátum vzniku pracovného pomeru, lebo táto skutočnosť nemôže byť bez ďalšieho dôvodom neplatnosti výpovede. Argumentovala, že ak má byť právny úkon neplatný z dôvodu neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti niektorej časti jeho vyjadrenia, musí ísť o takú časť, ktorá je pre daný úkon obligatórna, t.j. ktorá je jeho podstatnou náležitosťou. V žiadnom ustanovení Zákonníka práce nie je ako obligatórna súčasť výpovede uvedenie dňa vzniku pracovného pomeru. Ak teda bola výpoveď nezrozumiteľná v časti označenia vzniku pracovného pomeru, mohla byť neplatná len v tejto časti, ktorá vôbec nie je obligatórnou súčasťou. Čo sa týka neurčitosti, mohla by táto nesprávnosť spôsobiť neurčitosť len vtedy, ak by bolo v čase podania výpovede medzi účastníkmi viacero platných pracovných pomerov a nebolo by teda zrejmé, skončenie ktorého z nich má žalovaná na mysli. Medzi účastníkmi však bol ku dňu doručenia výpovede uzavretý len jeden pracovný pomer a žalovaná preto nemohla byť ani v najmenšom na pochybách, o aký pracovný pomer ide. K ďalšej argumentácii uviedla, že rozhodnutím o organizačnej zmene bol zrušený právny referát, t.j. pracovné miesto žalobkyne. Žalovaná nezrušila právnu agendu, ale prijala legitímne rozhodnutie vykonávať túto činnosť externe. Po výpovedi neprijala žiadnu právničku do pracovného pomeru. Nebolo preto relevantné brať do úvahy dohodnutý obsah pracovnej činnosti z predchádzajúceho pracovného pomeru.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok považovala za vecne správny, zákonný a spravodlivý. So všetkými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní sa súd prvého stupňa už vyporiadal. Za absolútne neprijateľné považovala tvrdenie, že výpoveď je neplatná len v časti označenia vzniku pracovného pomeru už len preto, že takéto vymedzenie pracovného pomeru je nevyhnutné za účelom individualizácie tohto právneho vzťahu, na ktorý má mať dopad právny úkon, ktorý sa realizuje. Ak podľa žalovanej nebolo pochýb o tom, ktorý pracovný pomer sa rozväzuje, nič jej nebránilo v tom, aby vo výpovedi presne špecifikovala práve ten, ktorého sa výpoveď týkala. Keďže žalovaná od začiatku až do konca konania trvala na tom, že jej pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2005, táto si odporuje, pokiaľ tvrdí v odvolaní už len nepresnosť v označení vzniku pracovného pomeru. V ostatnom odkázala na prednesy a vyjadrenia realizované v konaní pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b/ a ods. 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

Žalovaná uplatňuje odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho intepretoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že výpoveď daná žalovanou žalobkyni dňa 26.7.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť, pretože žalovaná týmto právnym úkonom končí so žalobkyňou neexistujúci pracovný pomer a výpovedný dôvod sa vzťahuje na ten pracovný pomer, ktorý sa končí (neexistujúci pracovný pomer) .

Zákonník práce v ust. § 17 uvádza dôvody neplatnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, keďže však ide o špeciálnu úpravu, ktorá nepostihuje celú sféru dôvodov neplatnosti právnych úkonov, je nevyhnutné v súlade s ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce akceptovať aj ďalšie Občianskym zákonníkom uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho úkonu. Preto za neplatný v pracovnoprávnych vzťahoch treba považovať aj taký právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný (§ 37 ods. 3 Obč. zákonníka) .

Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vo vyjadrení tak nejasný, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka a v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle § 15 Zákonníka práce nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Nezrozumiteľnosť právneho úkonu je vo všeobecnosti

daná vtedy, ak ani jeho výkladom nemožno objektívne zistiť, čo sa ním malo po jazykovej či inej stránke vyjadriť, v dôsledku čoho nie je iným subjektom umožnené s týmto vyjadrením sa zoznámiť a chápať ho.

Zrozumiteľnosť právneho úkonu znamená, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave napr. z toho dôvodu, že nemá potrebné vzdelanie. Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený alebo vysvetlený primerane povahe právneho úkonu.

Určitým prejavom vôle sa rozumie taký prejav, ktorý si z hľadiska jeho obsahu vnútorne neodporuje alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť jednoduchým vysvetlením (výkladom) .

Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3 Obč. zákonníka a v pracovnoprávnych vzťahoch aj v § 15 Zákonníka práce. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom.

V pracovnoprávnych vzťahoch treba každý právny úkon posudzovať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedal dobrým mravom (§ 15 Zákonníka práce) . Dobrými mravmi sú všeobecne uznávané pravidlá správania sa a spolužitia.

V zmysle ust. § 35 ods. 2 Obč. zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu, vyššie uvedené výkladové pravidlo ukladá súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že popri jazykovom vyjadrení podrobí skúmaniu aj vôľu konajúcej osoby. Okrem použitia gramatického, logického a systematického výkladu, teda na základe výsledkov vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa konajúcej osoby v čase vykonania úkonu, pričom aby bolo možné prihliadnuť k vôli účastníka, táto nesmie byť v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia právneho úkonu. Interpretáciou obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Obč. zákonníka však nemožno nahradzovať alebo meniť už realizovaný prejav vôle. Iba v prípade, že pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že v nich nemožno ani s prihliadnutím na vôľu konajúcej osoby usudzovať o zámere, ktorý mal byť naplnený, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 Obč. zákonníka.

V prejednávanej veci zistený nedostatok výpovede danej žalobkyni žalovanou dňa 26.7.2010, a to nesprávne označenie dátumu pracovnej zmluvy, nemá za následok ani nezrozumiteľnosť ani neurčitosť tohto právneho úkonu, lebo z ostatného obsahu tohto právneho úkonu je jeho význam nepochybný.

Vôľou žalovanej ako konajúcej osoby bolo nepochybne ukončiť existujúci pracovný pomer žalobkyne, vykonávajúcej prácu právničky, o čom svedčí aj samotný obsah výpovede, konkrétne aj samotný použitý výpovedný dôvod, ktorým je nadbytočnosť žalobkyne vzhľadom na rozhodnutie žalovaného o zrušení právneho referátu, pričom prácu právničky právneho referátu vykonávala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 9.11.2009. Nemožno preto vzhľadom na vyššie uvedené dospieť k záveru, že tento právny úkon smeroval k ukončeniu predchádzajúceho, už neexistujúceho pracovného pomeru, aj keď sa žalovaný odvoláva na pracovnú zmluvu zo dňa 28.2.2005, hoci aktuálnou bola pracovná zmluva 9.11.2009.

Nesprávne (chybné) uvedenie dátumu pracovnej zmluvy nemá za následok ani nezrozumiteľnosť ani neurčitosť tohto právneho úkonu, pretože jednoduchým výkladom tohto právneho úkonu (výpovede) je možné objektívne zistiť, čo ním malo byť vyjadrené, teda že ním bola prejavená vôľa žalovaného ukončiť existujúci pracovný pomer a zároveň existujúci rozpor v otázke, ktorý pracovný pomer žalobkyne sa mal

takto skončiť, je možné odstrániť jednoduchým vysvetlením (výkladom) s použitím vyššie uvedených interpretačných pravidiel.

Otázka, ktorý pracovný pomer sa mal skončiť touto výpoveďou, objektívne nemohla byť spornou, lebo medzi účastníkmi existoval len jediný pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou zo dňa 9.11.2009.

Ani samotná žalobkyňa z vyššie uvedeného dôvodu subjektívne nemohla mať pochybnosti o tom, ku skončeniu ktorého pracovného pomeru smeruje výpoveď a aj s prihliadnutím na jej právnické vzdelanie nepochybne vedela, že jej pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou z 28.2.2005, skončil dohodou dňa 8.11.2009. Za tejto situácie nemohol ani tento nesprávny údaj vyvolať u nej pochybnosti o tom, že výpoveď smeruje k ukončeniu aktuálneho pracovného pomeru (jediného so žalovaným) , založeného zmluvou zo dňa 9.11.2009 a že výpovedný dôvod sa vzťahuje práve k tomuto pracovnému pomeru, a nie už k skončenému.

Z vyššie uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť ani s obranou žalobkyne, že žalovaný mienil ukončiť predchádzajúci pracovný pomer.

Nesprávnosť údaju o dátume uzavretia pracovnej zmluvy preto nemožno hodnotiť inak, ako chybu v písaní, ktorá nerobí právny úkon neplatným (§ 37 ods. 3 Obč. zákonníka) .

Keďže v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia súd nevykonal dokazovanie na preukázanie splnenia ostatných zákonných podmienok platnosti tejto výpovede, je jeho rozhodnutie predčasné, a preto odvolací súd jeho rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vracia mu vec na ďalšie konanie, v ktorom po doplnení dokazovania opätovne posúdi dôvodnosť žaloby z hľadiska splnenia všetkých zákonných predpokladov platnosti výpovede danej žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a v závislosti od tohto posúdenia opätovne vo veci rozhodne.

V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania. V závislosti od výsledku konania vo veci samej rozhodne aj o poplatkovej povinnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.