KSKE 6 Co 266/2010 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/266/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705203159 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7705203159.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu V. W., narodeného XX. P. XXXX, bývajúceho B. Q., Z. Č.. XXX/XXX, proti žalovaným : 1. U. W., narodenej X. X. XXXX, bývajúcej B. Q., X.. Z. XXX/ XX, 2. Q.Y. O., narodenej X. E. XXXX, bývajúcej B. Q., X.. Z. XXX/XXX, zastúpených JUDr. Želmírou Varjassyovou, advokátkou v Michalovciach, ul. kpt. Nálepku 20, o ochranu osobnosti s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. septembra 2010 č.k. 12C/80/2005-422 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v sume 928,99 €, ktorú je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovaných JUDr. Želmíre Varjassyovej a žalovanej v 1. rade v sume 85,57 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len okresný súd) uznesením zo dňa 14. septembra 2010 č.k. 12C/80/2005-422 uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v sume 967,90 € na účet právnej zástupkyne žalovaných a žalovanej v 1. rade v sume 85,57 €, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu späť na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä výsledkov znaleckých dokazovaní, z ktorých vyplynulo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že žalované neboli pisateľkami anonymných listov. To bol nepochybne dôvod späťvzatia žaloby. Žalobca už po prvom znaleckom posudku zvažoval späťvzatie žaloby (26. mája 2008) , súc si vedomý záveru znaleckého posudku a vzniknutých trov. Následne po porade s právnym zástupcom žiadal kontrolné znalecké dokazovanie. V danom prípade nepochybne žalobca zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť po zistení, že bude neúspešný v konaní. Žalované svojim správaním nedali žiaden dôvod na zastavenie konania. Keďže žalobca zavinil zastavenie konania, bol povinný nahradiť trovy konania žalovaným. Súd skúmal, či sú v danom prípade naplnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., na ktoré žalobca poukazoval v odvolaní. Pre posúdenie pomerov vzal do úvahy nielen pomery žalobcu, ale aj žalovaných, pričom vychádzal zo spoločensko-ekonomických podmienok, v ktorých žijú, t. zn. z majetkových, rodinných pomerov, zárobkových možností, vyživovacích povinností, ako aj z ich oprávnených potrieb. Zhodnotením pomerov žalobcu aj žalovaných dospel súd k záveru, že pomery účastníkov konania sú nepriaznivé, lebo všetci účastníci sú odkázaní na starobný alebo invalidný dôchodok, sú vedení ako osoby so zdravotným postihnutím, rovnako aj ich manželia, pričom musia vynakladať zvýšené finančné prostriedky na lieky. Výrazné odlišnosti nie sú ani v oblasti vlastníctva nehnuteľností alebo cennejších hnuteľných vecí. Žalované vlastnia byty spolu s manželmi. Žalobca toho času byt nevlastní, pretože podľa pripojeného listu vlastníctva č. XXXX S.Á.

Ú. Q., byt daroval X. W., rodenej Z. dňa 6. novembra 2008. Naviac žalovaná v 2. rade má ešte aj vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá je študentkou strednej odbornej školy. Tá skutočnosť, že súd žalobcovi priznal oslobodenie od súdneho poplatku neznamená, že bez ďalšieho spĺňa predpoklady pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. zvlášť, pokiaľ žalobca zavinil zastavenie konania. Nepriznanie náhrady trov žalovaným, ktorých vznik nezavinili, ktoré však boli nútené zabezpečiť si právne zastupovanie, vzhľadom na náročnosť sporu, by bolo neprimerane tvrdé. Súd priznal náhradu trov žalovaným v 1. a 2. rade podľa § 146 ods. 2 O.s.p. prvej vety, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastúpením v konaní. S prihliadnutím na názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 30. decembra 2009 č.k. 6Co/102/2009-373, podľa ktorého neprichádza do úvahy započítať do základu pre výpočet odmeny za úkon právnej služby požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, lebo právo na ochranu osobnosti je hodnota, u ktorej je pojmovo vylúčené jej vyjadrenie v peniazoch. Hodnotou veci totiž nie je výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko táto náhrada je len jedným z prípustných prostriedkov obrany proti neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby.

Z tohto dôvodu súd priznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia výlučne podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platných v čase jednotlivých právnych úkonov (ďalej len citovaná vyhláška ) za 1 úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo, ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Trovy právneho zastupovania pozostávali z 13-ich úkonov, z toho 1 úkon súvisiaci s vyjadrením k odvolaniu len vo výške 1/2 (§ 14 ods. 2 citovanej vyhlášky) . Úkony boli priznané za prevzatie zastúpenia oboch žalovaných dňa 29. septembra 2005, za vyjadrenie k žalobe dňa 30. septembra 2005, vyjadrenie k návrhu vo veci samej dňa 2. júna 2006, za poradu so žalovanými dňa 19. mája 2006 a 22. mája 2006, za vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 6. júna 2010, za predchádzajúcu poradu so žalovanými dňa 21. apríla 2008, za stanovisko k nariadeniu kontrolného znaleckého posudku, za jednanie s dcérou žalovanej v 2. rade z dôvodu predloženia jej rukopisu na účely kontrolného znaleckého posudku dňa 4. júna 2008, za podanie odvolania proti uzneseniu zo dňa 9. februára 2009, za zdokladovanie majetkových pomerov žalovaných v zmysle uznesenia odvolacieho súdu. Spolu priznaná odmena predstavovala v prepočte na euromenu sumu 783,08 €. K právnym úkonom bol priznaný režijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Režijný paušál v roku 2005 bol uplatnený k trom úkonom v hodnote po 150,- Sk, v roku 2006 k štyrom úkonom po 164,- Sk, v roku 2008 k štyrom úkonom po 190,- Sk, v roku 2009 za jeden úkon á 6,95 € a v roku 2010 za 1 úkon á 7,21 €. Spolu režijný paušál za predmetné obdobie predstavoval sumu 76,10 €. Súd priznal aj náhradu za stratu času vo výške 108,72 € podľa § 15 písm. b/ v spojitosti s § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky. Strata času predstavovala 1/60-tinu výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, a to za 12 polhodín za účasť na pojednávaní dňa 6. februára 2006, t.j. obojstranne vykonanú cestu z Michaloviec do Rožňavy a späť. Rovnako súd priznal aj cestovné výdavky spojené s cestou žalovaných na pojednávanie. Žalované a právna zástupkyňa cestovali spoločne v motorovom vozidle, ktorého vlastníkom bol manžel žalovanej v 2. rade. Cestovné si uplatnila len žalovaná v 1. rade za cestu z Michaloviec do Rožňavy a späť na pojednávaní dňa 6. februára 2006. Súd priznal cestovné vo výške 85,57 €, ktoré považoval za dôvodné podľa § 74 vyhl. č. 543/2005 Z.z. v čase vzniku trov, lebo účastníci vzhľadom na hodinu pojednávania, nevedeli zúčastniť sa včas vytýčeného pojednávania. Ďalej zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že ak by boli vykonali žalované a právna zástupkyňa cestu každý osobitne hromadným dopravným prostriedkom alebo právna zástupkyňa osobným motorovým vozidlom, vznikli by omnoho vyššie trovy spojené s konaním a účasťou na pojednávaní, ako bolo priznané cestovné pre žalovanú v 1. rade.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu, lebo podľa jeho názoru žalované v 1. a 2. rade uviedli nepravdivé skutočnosti týkajúce sa ich osobných, príjmových a majetkových pomerov. Žalobca nepopiera, že žalovaná v 1. rade poberá starobný dôchodok, avšak jej manžel nie je invalidným dôchodcom, ale starobným dôchodcom, čo má vplyv aj na výšku príjmu. Naviac jej manžel poberá aj príspevok na diétne stravovanie - kompenzáciu vo výške minimálne 40 € mesačne od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach. Podľa vedomosti žalobcu s prihliadnutím na jeho priaznivý zdravotný stav a ukončenia liečby bol vyradený z evidencie onkologických pacientov v Nemocnici s poliklinikou Š. Kukuru v Michalovciach. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej v 1. rade, že spláca úver vo výške 111,03 € mesačne na kúpu auta, lebo žalovaná s manželom auto kúpili v roku 2008 v hotovosti za 120.000,- Sk. Ak žalovaná spláca pôžičku

po 111,03 € mesačne, tak na kúpu motorového vozidla pre dcéru, ktorá vozidlo nadobudla zhruba pred rokom (pravdepodobne 2009 - poznámka odvolacieho súdu) . Nepravdivé sú informácie podľa žalobcu aj u žalovanej v 2. rade, lebo táto nebýva v Q. K. T.. Z. XXX/XXX, pretože vlastníctvo k tomuto bytu previedla na svoju najstaršiu dcéru J. D. a spolu s manželom sa presťahovali do rodinného domu č. XX B. R. O., ktorý zakúpili v roku 2008. Inak žalobca súhlasil s tým, že žalovaná v 2. rade je invalidná a jej manžel je starobný dôchodca, a tiež že majú vyživovaciu povinnosť voči dcére U.. Zdravotný stav manžela žalovanej v 2. rade umožňuje mu privyrobiť si, lebo je vyučený murár.

K tvrdeniu žalovaných, že úver, ktorý (žalobca) spláca, zobral na úpravu rekonštrukcie bytu, ktorý previedol na nevlastnú dcéru, uviedol, že úver bol skutočne čerpaný na zakúpenie osobného motorového vozidla Fiat Brava, ktoré kupoval ojazdené. S ohľadom na príjem žalobcu a jeho majetkové a sociálne pomery, a z dôvodu, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku a od úvahy súdu, žiadal, aby súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie aj žalované. Navrhli zmeniť napadnuté uznesenie a priznať náhradu trov konania v sume 1.124,42 €, resp. vo výške 6.936,32 € a hotové výdavky pre U. W. v sume 85,57 €. Vyčítali okresnému súdu, že (jeho) rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé ako sa súd dopracoval k výške náhrady trov konania. Aj keď v uznesení uviedol, že trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 13 úkonov právnej služby a aká odmena patrí za 1 úkon, je problematické zistiť akú odmenu súd priznal za tie ktoré úkony, lebo aj pri prepočte, ktoré uviedol, nie je možné preskúmať výšku konečnej odmeny v sume 738,08 €. Vyčítali súdu, že nesprávne aplikoval citovanú vyhlášku pri úkonoch, ktoré sa týkali prevzatia a prípravy zastúpenia a následne aj pri porade s klientkami dňa 19. mája 2006 a 22. mája 2006. Súd tu nesprávne vychádzal z § 13 ods. 3 vyhlášky, lebo sa nejednalo o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb, ale o samostatný úkon. Aj pri úkone - stanovisku zo dňa 2. marca 2010 znížil súd hodnotu úkonu o 50 % podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky aj napriek tomu, že vyhláška č. 232/2010 zo dňa 18. mája 2010 nadobudla účinnosť až 1. júna 2010, teda 3 (tri) mesiace po vykonanom úkone. Poznamenali, že súd nesprávne uviedol aj dátum niektorých úkonov, napríklad vyjadrenie sa k znaleckému posudku zo dňa 6. júna 2010, ktoré vtedy vykonané nebolo, a tak nie je možné priznať za tento úkon správnu výšku odmeny. Po vykonanej rekapitulácii žiadali priznať trovy spolu vo výške 1.124,42 €. Zároveň poukázali na tú skutočnosť, že žalobca v žalobe sa domáhal aj nemajetkovej ujmy v sume 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 €, a preto nemôžu súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nemožno v peniazoch oceniť, aj keď o ňom nebolo meritórne rozhodnuté, a ani nedošlo k zamietnutiu žaloby. Uviedli, že je veľmi diskutabilné, či povaha práva na finančné zadosťučinenie a presné vyčíslenie tohto finančného zadosťučinenia je alebo nie je základom pre výpočet odmeny za úkon právnej služby. Aj keď právo na ochranu osobnosti je hodnota, u ktorej je pojmovo vylúčené jej vyjadrenie v peniazoch, súdy pri rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy priznávajú aj trovy konania, teda aj trovy právneho zastúpenia zo sumy priznanej nemajetkovej ujmy (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/111/2007) . Vyslovili názor, že pri uplatnení si nemajetkovej ujmy presne vyčíslenej, je táto základom pre výpočet odmeny. Na základe uvedeného vyčíslili trovy konania z požadovanej nemajetkovej ujmy 500.000,- Sk v sume 6.936,32 € a hotové výdavky Alžbety Sinčákovej v sume 85,57 €. Zároveň si vyčíslili aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 45,65 € podľa § 10 ods. 5 citovanej vyhlášky a § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky, ako aj § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 232/2010 Z.z. za 1 úkon - odvolanie proti uzneseniu + režijný paušál 7,21 €, spolu 52,85 €.

Z písomného vyjadrenia žalovaných na odvolanie žalobcu vyplýva, že títo nesúhlasia s tým, že v danom prípade by mal súd aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Poukázali na to, že žaloba a spor bol výlučnou osobnou pomstou žalobcu, ktorý sa snažil znepríjemniť život žalovanej v 1. rade trestnými podaniami a ohováraním. Keď sa mu to nepodarilo, podal žalobu na ochranu osobnosti aj napriek tomu, že vedel, že žalované nemali nič spoločné s jeho problémami. Žalované nezavinili tento spor. Boli v tomto spore úspešné, a tak by im súd mal priznať náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, resp. bránenie svojho práva.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, ako aj žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu možno považovať za čiastočne dôvodné, aj keď z celkom iných dôvodov, než to uvádza žalobca a odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy.

V predmetnom prípade žalobca vzal žalobu späť na základe vykonaného dokazovania, najmä na základe dokazovania vykonaného znaleckými posudkami, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalované neboli pisateľkami anonymných listov. Žalobca teda jednoznačne zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu v celom rozsahu späť, potom čo zistil, že v konaní nebude úspešný.

Okresný súd dospel k záveru, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov uvádzaných žalobcom, v tomto prípade nie je dôvodná.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z citovaného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Musí ísť teda o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa, je potrebné zvlášť prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným, zdravotným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy zaplatiť (v danom prípade žalobcu) , ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka (v danom prípade žalované) , tak ako to urobil okresný súd a podrobne odôvodnil svoje závery. Významným z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva (nároku) na súde a postoj účastníkov v priebehu konania. V danom prípade ani odvolací súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. a na základe ktorých by súd nepriznal žalovaným náhradu trov konania.

Vzhľadom na to, že žalobca jednoznačne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť (vzal žalobu späť, potom čo zistil, že v konaní nebude úspešný) správne rozhodol okresný súd, pokiaľ žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným v 1. a 2. rade.

K dôvodom uvádzaným žalobcom v odvolaní (proti tomuto uzneseniu) pre prípadnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd poznamenáva, že okresný súd mimoriadne podrobne pri rozhodovaní posudzoval pomery ako žalobcu, tak aj žalovaných a dospel k záveru, že pomery účastníkov sú nepriaznivé, všetci sú odkázaní na starobný alebo invalidný dôchodok, sú vedení ako osoby so zdravotným postihnutím, a rovnako ako ich manželia (manželka) musia vynakladať zvýšené finančné prostriedky na lieky. Výrazné odlišnosti nezistil ani v oblasti vlastníctva nehnuteľností alebo cennejších vecí. Správne súd zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť žalovanej v 2. rade. Nič na týchto zisteniach nemení ani argumentácia žalobcu v odvolaní o zlepšení zdravotného stavu manžela žalovanej v 1. rade. Podobne ako tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 2. rade previedla byt na svoju najstaršiu dcéru J. a že sa žalovaná v 2. rade spolu s manželom presťahovala na vidiek (do obce Bunkovce) , do rodinného domu, ktorý zakúpila v roku 2008. V daných súvislostiach nemožno prehľadnuť ani tú skutočnosť, že aj žalobca počas súdneho konania daroval svoj byt X. W., rodenej Z..

Vzhľadom na to, že odvolanie voči uzneseniu podali ako žalobca, tak aj žalované v 1. a 2. rade, odvolací súd preskúmal výšku trov konania priznaných žalovaným v 1. a 2. rade a dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z právneho názoru, ktorý odvolací súd vyslovil v uznesení zo dňa 30. decembra 2009 č.k. 6Co/102/2009-373.

Náhradu trov právneho zastúpenia priznal podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky, podľa ktorej odmena za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu (ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami) .

V roku 2005 bol výpočtový základ (ďalej len VZ) - priemerná mesačná mzda za I. polrok 2004 v sume 15.008,- Sk a 1/13 VZ bola reprezentovaná sumou 1.154,- Sk. Pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20 % (§ 13 ods. 3 citovanej vyhlášky) ; t.j. na sumu 1.846,-Sk. Odmena :

- za prevzatie a prípravu zastúpenia žalovanej O. a prvá porada s klientkou bola priznaná v sume 1.158,- Sk - 38,31 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky a § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) ,

- za prevzatie a prípravu zastúpenia žalovanej W. a prvá porada s klientkou bola priznaná v sume 1.158,- Sk = 38,31 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky a § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky) ,

- za písomné podanie na súd (vyjadrenie zo dňa 30. septembra 2005) bola priznaná v sume 1.846,- Sk = 61,28 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) .

V roku 2006 bol výpočtový základ - priemerná mesačná mzda za I. polrok 2005 v sume 16.381,- Sk a 1/13 VZ bola reprezentovaná sumou 1.260,- Sk (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky) . Základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb činila 2.016,- Sk (§ 13 ods. 3 citovanej vyhlášky) :

- za účasť na pojednávaní dňa 6. februára 2006 bola priznaná žalovaným odmena v sume 2.016,- Sk = 66,92 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky)

- za ďalšiu poradu s klientkou Bednárovou dňa 19. mája 2006 bola priznaná odmena v sume 1.260,- Sk = 41,82 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) ,

- ďalšia porada s klientkou W. dňa 22. mája 2006 v sume 1.260,- Sk = 41,82 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) .

V roku 2008 bol výpočtový základ - priemerná mesačná mzda za I. polrok 2007 reprezentovaná sumou 19.045,- Sk a 1/13 výpočtového základu činila sumu 1.465,- Sk (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky) a základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 20 % pri spoločných úkonoch pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb činila 2.344,- Sk (§ 13 ods. 3 citovanej vyhlášky) .

Za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientkami (žalovanými) dňa 21. apríla 2008 patrí :

- odmena v sume 2.344,- Sk = 77,81 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) ,

- rokovanie s dcérou žalovanej v 2. rade z dôvodu predloženia jej rukopisu na účely kontrolného znaleckého posudku dňa 4. júna 2008 v sume 2.344,- Sk = 77,81 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) ,

- odmena za písomné podanie žalovaných na súd (stanovisko ku kontrolnému znaleckému posudku) v sume 2.344,- Sk = 77,81 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky, § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky) ,

- odmena za podanie na súd z 9. decembra 2008 v sume 2.344,- Sk = 77,81 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky, v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky) .

V roku 2009 bol výpočtový základ - priemerná mesačná mzda za I. polrok 2008 v sume 20.950,- Sk (695,41 €) . Z uvedeného výpočtového základu 1/13 činila 53,49 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky) a znížená základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 20 % pri spoločných úkonoch pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb činila 42,79 € (§ 13 ods. 3 citovanej vyhlášky) .

Za písomné podanie na súd - vyjadrenie na odvolanie zo dňa 9. februára 2009 prislúcha žalovaným odmena v sume 21,39 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a § 14 ods. 2 písm. c/ citovanej vyhlášky) .

V roku 2010 výpočtový základ - priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v I. polroku 2009 bol reprezentovaný sumou 721,40 € a 1/13 výpočtového základu činila 55,49 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky) a znížená sadzba tarifnej odmeny o 20 % pri zastupovaní dvoch a viacerých osôb činila 44,40 € (§ 13 ods. 3 citovanej vyhlášky) ,

- odmena za podanie na súd - stanovisko žalovaných z 2. marca 2010 činila v sume 44,40 € (§ 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky a § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) .

Odmena za zastupovanie advokátom za uvedené obdobia činila sumu 743,30 € (137,90 € + 150,56 € + 389,05 € + 21,39 € + 44,40 €) .

Súd nepriznal žalovaným v 1. a 2. rade odmenu za návrh na doplnenie dokazovania z 29. mája 2006, ktorý bol doručený súdu dňa 2. júna 2006, lebo tento návrh na doplnenie dokazovania mal byť urobený už pri prvotnom úkone, ktorý žalované adresovali súdu. Nešlo v danom prípade o žiaden právny rozbor vo veci.

Žalovaným patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100-iny výpočtového základu za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, ktoré žalovaným prislúcha :

- za 3 úkony v roku 2005 v sume 450,- Sk (3 x 150,- Sk = 14,94 €) ,

- za 3 úkony v roku 2006 v sume 492,- Sk (3 x 164,- Sk = 16,32 €) ,

- za 5 úkonov v roku 2008 v sume 950,- Sk (5 x 190,- Sk = 31,55 €) ,

- za 1 úkon v roku 2009 v sume 6,95 € a za 1 úkon v roku 2010 v sume 7,21 €, teda spolu 76,97 € (14,94 € + 16,32 € + 31,55 € + 6,95 € + 7,21 €) .

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa žalovaných sa zúčastnila pojednávania dňa 6. februára 2006 na Okresnom súde v Rožňave, teda vykonávala úkony na mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí právnemu zástupcovi náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1, t.j. za 12 polhodín á 273,- Sk, spolu 3.276,- Sk = 108,72 €.

Trovy konania tak boli reprezentované sumou 928,99 € (743,30 € + 76,97 € + 108,72 €) . Uvedenú sumu je žalobca povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že uvedenú sumu je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovaných JUDr. Želmíre Varjassyovej (§ 149 ods. 1 O.s.p.) .

Správne súd prvého stupňa priznal aj uplatnené výdavky spojené s cestou žalovaných na pojednávanie do Rožňavy a späť v celkovej sume 85,57 €. Priznané cestovné odvolací súd považuje za odôvodnené, pretože jednak žalované by sa nevedeli zúčastniť včas vytýčeného pojednávania, a pokiaľ by každá zo žalovaných a právna zástupkyňa cestovali osobitne hromadným dopravným prostriedkom, prípadne právna zástupkyňa osobným motorovým vozidlom, vznikli by omnoho vyššie trovy spojené s konaním a s účasťou na pojednávaní, ako boli priznané vo výške cestovného. Uvedenú sumu je žalobca povinný uhradiť žalovanej v 1. rade.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa pri výpočte náhrady trov konania sa dopustil drobných nepresností, odvolací súd podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v sume 928,99 €, ktorú je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalovaných JUDr. Želmíre Varjassyovej, a žalovanej v 1. rade sumu 85,57 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech v odvolacom konaní len čiastočný, vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.