KSKE 6 Co 35/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/35/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109214650 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109214650.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov Mgr. Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcu: K. O., J.. XX. X. XXXX, G. I. H., W. XX, zast. Prof. JUDr. Jánom Kľučkom, CSc., advokátom, so sídlom v Košiciach, Ku Potoku 4, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 310 690 904, zast. JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, v konaní o zaplatenie 356 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 17C/213/2009-264 zo dňa 5. 11. 2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 356 eur so 4 % ročným úrokom z omeškania od 28. 2. 2009 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 189,59 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie rozdielu poistnej sumy pre prípad dožitia, dojednanej v poistnej zmluve typu UDP-K č. 5133200012 vo výške 39.651,- Sk (1.316,17 eur) a sumy vyplatenej žalobcovi žalovanou dňa 10. 3. 2009 vo výške 960,17 eur. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ust. § 788 ods. 1 až 4, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 3 ods. 1, § 516 ods. 1, § 575 ods. 1, 2, § 800 ods. 1, 3 a § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 až 3, § 14a ods. 1, 2 zák. č. 4/1991 Zb. o poisťovníctve (správne má byť zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve - poznámka odvolacieho súdu) , § 31a a § 70a zák. č. 95/2002 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2005 (novela č. 186/2004 Z. z.) , vzal za preukázané, že žalobca ako poistenec uzatvoril dňa 25. 2. 1999 so žalovanou ako poisťovateľom poistnú zmluvu typu UDP-K č. 5133200012, so začiatkom poistenia 26.2.1999 na dobu 10 rokov, ktorej predmetom bolo životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia. Výška poistného bola dojednaná na sumu 463,- Sk mesačne, doba platenia poistného na 5 rokov a výška poistných súm na 30.000,- Sk pre prípad smrti a 39.651,- Sk pre prípad dožitia. Na základe predmetnej poistnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah. Súd prvého stupňa prejudiciálne skúmal, či došlo k predčasnému zániku poistenia ku dňu 16.5.2008, ako tvrdila žalovaná, a či žalobcovi vznikol nárok (len) na vyplatenie odkupnej hodnoty vo výške 960,17 eur a zanikol nárok na poistné plnenie vo výške 39.651,- Sk (1.316,70 eur) , ktoré bolo dojednané v zmluve pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, t.j. dňa 25.2.2009. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaná v konaní nepreukázala, žeby došlo po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy medzi účastníkmi k dohode o zmene vzájomných práv a povinností, ani žeby bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť zmluvy, alebo

skutočnosť dojednaná v poistných podmienkach, či predpokladaná Občianskym zákonníkom, ktorá by spôsobovala predčasný zánik poistenia. Žalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala ani svoje tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa stalo nemožným. Ak je plnenie nemožné len subjektívne - iba pre dlžníka (napr. pre jeho platobnú neschopnosť) , záväzok nezaniká. Ani zo skutočnosti (ktorá navyše nebola dostatočne preukázaná) , že v zmluve nebola určená výška poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nemožno všeobecne usudzovať, žeby táto, inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala zákonu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jej záväzkov voči poistníkovi) , resp. ušlého zisku. Preto uzavrel, že žalovaná podľa predmetnej poistnej zmluvy mala dňa 26.2.2009 vyplatiť žalobcovi dohodnutú poistnú sumu vo výške 39.651,- Sk (1.316,17 eur) . Nakoľko k uvedenému dňu žalovaná žalobcovi uhradila len 960,178 eur, zaviazal ju na zaplatenie zvyšku vo výške 356 eur.

Spolu s istinou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 4 % ročne od 28. 2. 2009, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 356 eur dňom 27. 2. 2009. Aj keď základná úroková sadzba určená ECB (Európska centrálna banka) k 27.2.2009 predstavovala 2 % ročne, nakoľko súd bol viazaný návrhom žalobcu, priznal mu úrok vo výške uplatnenej v žalobe.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalovanú zaviazal nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku z návrhu vo výške 21 eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej pomoci po 26,56 eur a režijný paušál 6,95 eur a 4 krát 7,21 eur. Spolu priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 189,59 eur.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá ho následne doplnila, z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zotrvala na svojom stanovisku, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, založený predmetnou poistnou zmluvou, predčasne zanikol, a že v súvislosti so zánikom tohto právneho vzťahu bola žalobcovi zo strany žalovanej vyplatená odkupná hodnota jeho poistenia, ako nárok vzniknutý v dôsledku zániku poistenia, čím bol v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a zákonom v plnej miere nárok žalobcu uspokojený. Tým, že došlo k zániku poistnej zmluvy, nároky žalobcu vzniknuté v súvislosti s ukončením zmluvy boli plne uspokojené vyplatením odkupnej hodnoty a nárok žalobcu uplatnený touto žalobou je z tohto dôvodu nedôvodný. Preto súd prvého stupňa mal nárok žalobcu zamietnuť. Predbežnou otázkou, základnou pre správne rozhodnutie o veci bolo, či došlo k zániku právneho vzťahu, založeného medzi účastníkmi konania poistnými zmluvami, alebo nie, teda, či tu právny vzťah je, alebo nie je a v dôsledku toho, či uplatnené právo skutočne existuje. V tej súvislosti vyvstala aj otázka, ako došlo k zániku právneho vzťahu. Podľa názoru žalovanej v priebehu trvania tohto právneho vzťahu došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik právneho vzťahu, a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej, právnej a objektívnej nemožnosti plnenia) , majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu, zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi žalobcom a žalovanou. Zákonom č. 186/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, do ktorého bol s účinnosťou od 1.5.2004 v súvislosti so vstupom SR do EÚ vložený úplne nový § 31a, v zmysle ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (pozn. dnes § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve) . Dokazovaním v rámci tohto konania bolo spoľahlivo preukázané (predloženými listinnými dôkazmi vrátane znaleckého posudku č. 4/2008 spoločnosti AUDIT - spol. s.r.o. ako aj protokolu Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007) , že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v

súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, teda že poistné bolo určené v nižšej výške, ako správne poistno-matematicky malo byť. Podľa ust. § 70a zák. č. 186/2004 Z. z. bolo povinnosťou žalovanej postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými ust. zák. č. 95/2002 Z. z. V dôsledku toho, že žalobca neakceptoval návrh žalovanej na vykonanie dohody o zmene obsahu predmetných zmlúv, došlo u žalovanej ku vzniku objektívnej, následnej právnej nemožnosti plnenia, nakoľko nemohla ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. nemohla byť naďalej viazaná poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky byť.

Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, na základe čoho žalovaná vyplatila žalobcovi odkupnú hodnotu jeho poistenia ako nárok vyplývajúci mu v dôsledku zániku poistenia, čím boli všetky nároky žalobcu voči žalovanej plne uspokojené. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/169/96 zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998) preto zmena zákona mala za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie sa stalo nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter, spočívajúci v zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku. V dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Predmetná poistná zmluva spadá plne do režimu podľa ustanovenia § 67 zákona o poisťovníctve, to znamená, že aj napriek tomu, že poistná zmluva vznikla pred účinnosťou tohto zákona, spravuje sa ustanoveniami tohto zákona a poistné musí byť od účinnosti zákona určené v súlade s § 31a, čo však v prípade poistnej zmluvy žalobcu bolo preukázané, že tak nie je. A pokiaľ nedošlo k dohode o zmene obsahu zmluvy v tomto smere, založil tento nový právny stav u žalovanej následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia ako plnenia nedovoleného, to znamená plnenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor nastal až po vzniku právneho vzťahu. Závery súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o zmene vzájomných práv a povinností, vyplývajúcich z predmetnej poistnej zmluvy, nie sú dôvodné, keďže žalovaná v konaní túto skutočnosť ani netvrdila. Žalovaná taktiež nikdy netvrdila skutočnosti preukazujúce neplatnosť zmluvy ani ich nedokazovala, pretože platnosť zmluvy nikdy nespochybňovala. Občiansky zákonník v ustanovení § 575 zakotvuje účinky následnej, a nie počiatočnej nemožnosti plnenia, pričom tieto účinky spočívajú v zániku platne dojednaného záväzku, ktorého plnenie bolo na začiatku možné a až po vzniku právneho vzťahu nastala skutočnosť, ktorá spôsobila jeho následný zánik pre následnú nemožnosť plnenia, ktorá naviac nemusí byť len fyzická, ale môže byť aj právna a dokonca môže byť aj subjektívna. Súd prvého stupňa preto nesprávne posúdil daný prípad z pohľadu ustanovenia § 37 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré pojednáva o počiatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na počiatočnú nemožnosť plnenia žalovaná v konaní nepoukazovala a od začiatku sa dovolávala účinkov následnej nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia § 575 Obč. zákonníka. Záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná nepreukázala, že výška poistného v produkte UDP-K nebola správne určená, nie je v súlade s listinnými dôkazmi predloženými žalovanou, ktorými bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že výška poistného pri tomto poistnom produkte nebola určená v súlade s neskôr prijatým zákonným ustanovením (§ 31a zákona o poisťovníctve) . Súd prvého stupňa nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz, keď si nevyžiadal z Ministerstva financií SR, resp. od NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995, ktorého vykonanie navrhla žalovaná ako dôkaz za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004 dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na strane žalovanej. Pokiaľ by súd tento dôkaz vykonal, dospel by k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-matematicky nesprávne určeným poistným predávať. V prejednávanej veci sa poistná zmluva žalobcu dostala vplyvom dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena zákona o poisťovníctve) do rozporu so zákonom, a to od 1.5.2004. Konkrétne v prejednávanej veci bude subjektom oprávneným žiadať náhradu škody žalobca a nie žalovaná a subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo financií SR) , a nie žalovaná. Preto zodpovednou za túto situáciu v súvislosti s následnou zmenou právneho predpisu nie je žalovaná, ale štát. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď oznámenie žalovanej o zániku poistenia, ktorou oznámila žalobcovi vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik poistenia, považoval za jednostranný právny úkon žalovanej, ktorým malo byť neplatne ukončené

poistenie. Poukázala aj na výpoveď Z.. Š., z ktorej vyplynulo, že po roku 2002 už vzorce pre výpočet poistného štát neschvaľoval, ale určovala si ich každá poisťovňa samostatne s tým, že boli predmetom jej obchodného tajomstva. Aj v tomto prípade by však v dôsledku zmeny zákona o poisťovníctve v roku 2004 musela poisťovňa upraviť svoje právne pomery v poistných zmluvách s nesprávne určeným poistným a poistník by sa mohol dožadovať voči poisťovni len náhrady škody, nie však pôvodne dojednanej poistnej ochrany a poistného plnenia, nakoľko tie sa stali rozpornými so zákonom. Za škodu je v tomto prípade preto zodpovedný štát a nie žalovaná a žalobca sa nápravy z ukrátenia na svojich právach, t.j. zaplatenia rozdielu medzi pôvodne dohodnutým poistným plnením a vyplatenou odkupnou hodnotou v tomto prípade môže dožadovať len z titulu náhrady škody, a to voči štátu. Žalobca nemôže voči žalovanej uplatňoval svoje práva tým spôsobom, že sa bude dožadovať porušenia zákona žalovanou. Takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Oznámenie o zániku poistenia nebolo právnym úkonom žalovanej, ktorým by bolo v rozpore so zákonom ukončené poistenie žalobcu. Nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola žalovaná uvedená do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K, schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a že ho žalovaná môže ponúkať. Rozsudok súdu prvého stupňa autoritatívne ukladá žalovanej, aby konala niečo, čo zákon zakazuje, preto je v rozpore s Ústavou SR. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v krátkom čase po zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobcom dohodu, ktorou by rozpor so zákonom odstránila. Iniciatíva žalovanej nebola úspešná. Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je absolútna a má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, spôsobuje narušenie prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných strán. Je preto okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pakta sund servanda v podobe následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. Takýto záver podporujú aj Princípy európskeho zmluvného práva, ktoré majú slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva, ktoré obsahujú výkladové argumenty a majú charakter univerzálnych právnych princípov. Podľa týchto princípov v situácii, ak sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo strán extrémne obtiažnym, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, vzniká právo, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy (článok 6 : 111 Princípov európskeho zmluvného práva) . V opačnom prípade by žalobca nadobudol plnenie za neprimeranú cenu, síce ekonomicky výhodné, avšak poskytnutie súdnej ochrany takejto situácii by bolo v rozpore so štandardami spotrebiteľského práva. Súd by mal preto k tejto otázke zaujať eurokomformný prístup. Žalobcom požadované plnenie nie je správne a ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom je inkorporovaná neprimeraná cena, spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, nemôže byť preto v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je faktom, že podmienky, za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne zmenili. Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy spôsobenej následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnene pri uzavieraní zmluvy predvídať. Toto je možné dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu. Namietla taktiež, že prvostupňový súd opomenul vykonať procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a dôkazy listinami nevykonal v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdil, a preto aj správne rozhodol. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, rozhodol o návrhu žalovanej na prerušenie konania uznesením č. k. 6Co/35/2001-297 zo dňa 7. 11. 2011, ktorým zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Uznesenie napadla dovolaním žalovaná a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Cdo/33/2012-319 zo dňa 29. 3. 2012 zamietol dovolanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z

hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záver, že odvolanie žalovanej voči rozsudku nie je dôvodné, preto mu nie je možné vyhovieť.

Napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.10.2012 o 9.05 hod. v pojednávacej miestnosti číslo dverí 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.10.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) , b) , c) , d) a f) O. s. p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) .

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným vadám, ako sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je odvolanie dôvodné.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 25. 1. 2010 vyplýva, že súd oboznámil obsah listinných dôkazov tam uvedených a zo zápisnice zo dňa 5. 11. 2010 vyplýva, že na pojednávaní oboznámil obsah prednesov a vykonaných dôkazov, pričom bol oboznámený aj obsah zápisnice zo dňa 1. 2. 2010 sp. zn. 19C/238/2008, v ktorej bol zaznamenaný výsluch svedka O.. Š.. Súd prvého stupňa teda postupoval v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p. pri oboznamovaní listinných dôkazov. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku predvídateľnosti pre účastníkov. Účastníci v priebehu konania mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa preto pri vedení pojednávania postupoval v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a oboznámil zákonným spôsobom aj obsah listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani ďalšie odvolacie dôvody, uvádzané žalovanou nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.) .

Odvolacie argumenty žalovanej boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dopĺňa nasledovné:

V preskúmavanej veci nebolo sporným, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku poistného vzťahu na základe predmetnej poistnej zmluvy, a že žalobcovi bola žalovanou dňa 10. 3. 2009 uhradená suma 960,17 eur.

Sporným zostalo, či došlo k predčasnému zániku poistenia ku dňu 16. 5. 2008, a teda, či žalobcovi vznikol nárok len na vyplatenie odkupnej hodnoty vo výške 960,17 eur, a či zanikol nárok žalobcu na poistné plnenie vo výške 39.651,- Sk (1.316,17 eur) , dojednané v zmluve pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, t.j. dňa 25. 2. 2009.

Správne súd prvého stupňa v prejednávanej veci skúmal, či medzi účastníkmi konania nedošlo k zmene poistnej zmluvy, prípadne, či nedošlo k naplneniu niektorej zo skutočností spôsobujúcej neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy. Správne skúmal, či nedošlo k zániku poistenia zo zákona, alebo či k zániku poistenia nedošlo iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým pred dátumom ukončenia poistenia podľa poistnej zmluvy.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že k zániku poistenia nedošlo, či už z dôvodu predpokladaného dohodou zmluvných strán, alebo zo zákona pred 26.2.2009, teda pred tým, ako malo dôjsť k ukončeniu poistenia v zmluvne dojednanom čase.

K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu nemožnosti plnenia podľa ustanovenia § 575 Obč. zák., majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu (zák. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve) , ktorá nastala po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy, a že zotrvávanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu, odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 575 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaná nepreukázala nemožnosť plniť z predmetnej poistnej zmluvy v zmysle vyššie citovaných ust.§ 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, preto v prejednávanom prípade z tohto dôvodu nedošlo k zániku poistenia.

Žalovaná uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpila so žalobcom do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§2 ods.1 Občianskeho zákonníka) . Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom.

Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis derogat legi generali) . Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť súkromného práva (§1,§2 ods.2,3 Občianskeho zákonníka) .

Zákon č. 195/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.)

Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane §67) na daný právny vzťah je nepatričná. Ust. § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv) , keďže to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetných poistných vzťahov preto nedošlo ani podľa vyššie uvedeného zákona o poisťovníctve.

Dôvody uvádzané žalovanou nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože žalovaná prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi, ako len zmenou poistných zmlúv, ktorú síce navrhla žalobcovi, tento ju však odmietol.

Pokiaľ preto fakticky a právne je záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno plniť s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka) . Pretože plnenie zo zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktorý odkazuje žalovaná (zak. č. 95/2002 Z. z.) , nejde o nemožné plnenie.

Nepatričná je aj námietka žalovanej, že súd prvého stupňa bezdôvodne skúmal platnosť predmetnej zmluvy, keďže jej platnosť nespochybňovala, pretože súd prvého stupňa otázku platnosti predmetnej zmluvy skúmal ako prejudiciálnu otázku vzhľadom na nárok uplatnený žalobcom.

Pokiaľ súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovanej vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom Ministerstva financií SR, resp. NBS, obsahujúcim rozhodnutie Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií v roku 2005 došlo k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo určené nesprávne poistné v produktoch UDP-K, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ takýto dôkaz nevykonal, pretože vykonanie navrhnutého dôkazu je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. Vykonaním tohto dôkazu podľa žalovanej sa mal preukázať záver o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych vzorcov na výpočet poisteného a za povolenie produktu s poistno-matematicky nesprávne určeným poistným predávať, čo s rozhodnutím v danej veci nesúvisí.

Nepatričné sú aj námietky žalovanej o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR) za škodu vzniknutú žalobcovi, keďže táto otázka nebola predmetom tohto konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na náhradu trov konania. Úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej (trovy právneho zastúpenia) . Odvolací súd náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. žalobcovi nepriznal, keďže ich nepovažoval za účelne vynaložené vzhľadom na obsah vyjadrenia k odvolaniu, ktoré bolo len všeobecného charakteru a nereagovalo na žiadnu odvolaciu námietku žalovanej. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.