KSKE 6 Co 36/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810206026 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810206026.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a Mgr. Dany Ferkovej, v právnej veci žalobcu KD ŽIVLJENJE, zavarovalnica, d. d., Celovška cesta č. 2006, 1000 Ljubljana - Slovinsko, organizačná zložka KD LIFE Insurance Company, plc, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 812 471, zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanej Q. Š., N.. XX. P. XXXX, A. M. T., Y. XX, o zaplatenie 250,65 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.novembra 2010 č.k. 10C/147/2010-59 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 12.novembra 2010 č.k. 10C/147/2010-59 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,65 € s 9 % ročným úrokom od 21.júna 2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 250,65 € od 21.júna 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z uznania záväzku a dohody o splátkach zo dňa 17.septembra 2009 vyplýva, že žalovaná uznala záväzok, ktorý vznikol na základe Zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťou KD ViFin s.r.o. v likvidácii, Bratislava, IČO: 35 868 139 a žalovanou, na základe ktorej je žalovaná povinná zaplatiť 400,65 € ako odplatu za vrátenie stornovaných provízií. Žalovaná sa zaviazala splácať dlžnú sumu v ôsmich mesačných splátkach po 50 € s poslednou splátkou vo výške 50,65 €. Ak sa dostane do omeškania s platením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh a veriteľ má právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý deň z omeškania z dlžnej sumy.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi KD ViFin s.r.o. v likvidácii a žalobcom zo dňa 1.decembra 2009 vyplýva, že okrem iných pohľadávok bola postúpená podľa čl. II písm. d) pohľadávka voči žalovanej vo výške 300,65 €. Dňa 15.decembra 2009 bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 250,65 € s príslušenstvom včítane zmluvnej pokuty na základe uznania záväzku a dohody o splátkach zo dňa 17.septembra 2009, ktorá vznikla na základe zmluvy o spolupráci uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Súd vyzval žalobcu na predloženie listinných dôkazov, a to zmlúv uzavretých medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, z ktorých vyplýva povinnosť žalovanej vrátiť provízie. Žalobca takéto listinné dôkazy v konaní nepredložil, len poukázal na presunutie dôkazného bremena na žalovanú, ktorá musí

preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. Vzhľadom na to, že súd potreboval preskúmať tvrdenú zmluvu o spolupráci uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, lebo v konaní sa neuvádza dátum uzavretia zmluvy, ani typ zmluvy, aká bola uzavretá, a tak súd nemohol posúdiť, či vznikol občianskoprávny, pracovnoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Po citácii § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) súd konštatoval, že uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, ale na základe neho dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale podľa Občianskeho zákonníka je to účinné vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. To neplatí pre uznanie záväzku v obchodno-záväzkovom vzťahu. V prejednávanej veci žalovaná namietala základ nároku žalobcu tvrdiac, že neexistuje zmluva, resp. dodatok k zmluve o províziách. Pretože nebola predložená zmluva s dodatkami a žalovaná popiera, aby uzavrela dohodu o províziách a o storno poplatkoch, nebolo možné posúdiť, či vôbec vznikol nejaký právny vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, a či nárok žalobcu existoval v čase uznania dlhu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,65 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250,65 € od 25.júna 2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 250,65 € od 21.júna 2010 až do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 33 € (súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 136,73 €. Odvolanie podal z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) . Odvolateľ poukázal na to, že podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj (určitý) záväzok predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Prvým dôsledkom uznania záväzku, tak ako to predpokladá prvá veta § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. V prípade, že dlžník neunesie bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, súd bude mať skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú. Citované ustanovenie stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok určitý , t.j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Ak dlžník nemá voči veriteľovi v čase uznania iný záväzok, potom platí, že záväzok je v uznaní dostatočne určito identifikovaný aj vtedy, ak vymedzuje len údaj o osobe veriteľa, výške plnenia a označenie, že ide o záväzok z konkrétnej zmluvy bez toho, že by bolo treba zmluvu bližšie špecifikovať napríklad číslom či dátumom uzavretia (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.8.2008 sp.zn. 29Odo/1489/2006) . Žalovaná aj keby v konaní uniesla bremeno tvrdenia (t.j. povinnosť tvrdiť určité skutočnosti) nemožno dospieť k záveru, že uniesla aj dôkazné bremeno (t.j. preukázať svoje tvrdenia) . Inštitút uznania dlhu ako jeden zo zabezpečovacích inštitútov v rámci obchodných záväzkových vzťahov je však spájaný s účinkom presunu bremena nielen tvrdenia ale dôkazného, t.j. s povinnosťou dlžníka tvrdiť, ale hlavne preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu povinnosti dôkaznej, t.j. povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (Ficová S. a kolektív Občianske právo procesné - základné konanie) . Uznanie záväzku žalovanou zo dňa 17.septembra 2009 obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. údaj o osobe veriteľa, výške plnenia a označenie, že ide o záväzok zo zmluvy o spolupráci vrátiť stornované provízie a teda dostatočne určuje aj výšku aj základ nároku, o ktorých nemožno mať pochybnosti až kým dlžník nepreukáže opak. Rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepredložil v konaní zmluvu, ktorá predstavuje právny titul už uvedený v uznaní dlhu podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je popieraním samotného zmysle tohto zabezpečovacieho inštitútu a vedie ad absurdum k záverom, že každé uznanie dlhu je potrebné doložiť ďalšími listinami preukazujúcimi existenciu záväzku. Takýto záver súdu je podľa názoru žalobcu v rozpore s princípom právnej istoty v zmysle čl.1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže oslabuje postavenie veriteľa v zabezpečenom obchodnoprávnom vzťahu. Navyše žalovaná aj čiastočne uznaný dlh plnila formou troch splátok vo výške 50 €, t.j. spolu 150 €, pričom aj takéto konanie Obchodný zákonník spája s následkami uznania dlhu (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka) . Poukázal aj na korešpondenciu medzi žalobcom a žalovanou.

Žalovaná v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedla, že zmluva o sprostredkovaní nespĺňala zákonom stanovené podmienky. Nebol jej predložený dodatok k zmluve o odmeňovaní, a tak ani

nevedela aká provízia jej prislúcha za uzavretú poistnú zmluvu, prípadne aké budú stornoprovízie. Právny vzťah nastal pri podpisovaní sprostredkovateľskej zmluvy s tým, že spoločnosť do 14 dní pripraví odmeňovací poriadok . Odvolanie žalobcu považuje za formálne, lebo očakávala kópiu zmluvy o sprostredkovaní . Poukázala aj na praktiky spoločnosti, že provízie jej uhrádzala veľmi neskoro po mnohých telefonátoch.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, doplnil dokazovanie podľa §213 ods. 3 - 5 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca ako odvolacie dôvody označil dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s §132 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti) , zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na danú vec.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcom z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Dokazovanie, ktoré vykonal súd prvého stupňa doplnil odvolací súd tým, že uložil žalobcovi doručiť listinné dôkazy zmluvy o spolupráci právneho predchodcu žalobcu (KD ViFin s.r.o.) a žalovanej, ako aj dodatky k zmluve a provízny poriadok. Žalobca reagoval na túto žiadosť odvolacieho súdu listom, v ktorom konštatoval, že väčšina dokumentácie tvoriacej agendu spoločnosti KD ViFin s.r.o. bola premiestnená do materskej spoločnosti, t.j. do Slovinska, a v dôsledku transportu dokumentácie (však) s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k strate dokumentácie, týkajúcej sa žalovanej. Žalobca žiadanú dokumentáciu nemá k dispozícii. V tejto súvislosti ale poukázal na (iné) zmluvné vzťahy založené prostredníctvom zmluvy o spolupráci , ktoré spoločnosti KD ViFin s.r.o. uzatvárala s tretími osobami v pozícii obchodných reprezentantov, obchodných zástupcov a sales mamagerov a podobne. V každom prípade išlo o sprostredkovanie poistenia za odmenu, ktorej výška nebola stanovená v príslušnej zmluve,

ale v províznom poriadku, ktorý bol prílohou zmluvy. Z províznych poriadkov vyplýva, že v prípade stornovania sprostredkovanej zmluvy v prvom roku poistenia, vznikla na strane sprostredkovateľa povinnosť už vyplatenú províziu vrátiť. Vyššie uvedený spôsob uzatvárania zmlúv bol bežnou praxou aj v spoločnosti KD ViFin s.r.o., ako aj žalobcu, a teda neexistuje dôvod, prečo by práve v prípade zmluvy o spolupráci so žalovanou mal byť zo strany KD ViFin s.r.o. zvolený iný postup. Aj keď ide len o nepriamy dôkaz o existencii vzťahu medzi spol. KD ViFin s.r.o. a žalovanou, aj napriek tejto skutočnosti je tento vzťah preukázaný opakovaným uznaním záväzku zo strany žalovanej (splátkový kalendár, čiastočné splácanie dlhu, mailová korešpondencia) voči spol. KD ViFin s.r.o., respektíve žalobcovi. Žalobca v tomto liste opätovne poukázal na to, že nie žalobca, ale žalovaná je zaťažená dôkazným bremenom, ktoré žalovaná neuniesla. Prílohou listu žalobcu sú formuláre zmluvy o spolupráci (verzia E8/1/2007) uzatvorená podľa § 51 OZ medzi KD ViFin s.r.o. (spoločnosťou) a spolupracovníkom . V čl. IV tejto formulovanej zmluvy je upravená aj provízia. Spolupracovník má za kvalitnú a profesionálnu realizáciu činností, ktoré sú predmetom tejto zmluvy nárok na odplatu - províziu, ktorej výška, spôsob a termín výplaty je určený v Províznom poriadku, prevzatie ktorého potvrdí Spolupracovník podpisom tejto zmluvy, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy ako jej Príloha č. 1. Prípadné zmeny alebo akékoľvek doplnky Provízneho poriadku budú Spolupracovníkovi odovzdané protokolárne, (t.j. proti podpisu) . Pokiaľ nie je možné z dôvodov na strane Spolupracovníka odovzdať mu doplnený, resp. nový Provízny poriadok protokolárne, je Spoločnosť povinná ho odoslať Spolupracovníkovi doporučenou zásielkou na adresu uvedenú v zmluve. Doplnený, respektíve nový Provízny poriadok nahradí predchádzajúci poriadok v plnom rozsahu. 2. Provízia bude uhradená mesačne, najneskôr do konca mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, za ktorý mu vznikol nárok na odmenu, ak to neupravuje Provízny poriadok pre jednotlivé produkty inak. 3. Provízia vyplácaná Spolupracovníkovi v súlade s týmto článkom zahŕňa všetky náklady v súvislosti s činnosťou vykonávanou na základe tejto zmluvy .

V tomto článku IV nie je úprava týkajúca sa storna provízií, respektíve vrátenia provízií.

Ďalšími prílohami sú fotokópie zmlúv o spolupráci uzavreté podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi právnym predchodcom žalobcu (KD ViFin s.r.o.) a Asistentom ViFin, a právnym predchodcom žalobcu a Sales managerom.

K odvolacím námietkam žalobcu, že žalovaná dlh voči žalobcovi opakovane uznala, o čom svedčí splátkový kalendár, čiastočné splácanie dlhu, mailová korešpondencia, a tak je žalovaná zaťažená dôkazným bremenom, a nie žalobca, odvolací súd uvádza toto:

Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 OZ) .

V zmysle citovaného ustanovenia § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je k jeho platnosti potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky.

Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový záväzok. Uznanie dlhu nie je teda právnym dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo veriteľ nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ to namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, alebo že inak zanikol, musí to preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremena z veriteľa na dlžníka ohľadne dlhu v takej výške, v akej bol uznaný. Nejde preto iba o dôkazný prostriedok slúžiaci k preukázaniu nároku veriteľa v súdnom konaní, alebo priamo zo zákona je s ním spojená právna domnienka o existujúcom dlhu ku dňu, keď bol uznaný.

Žalovaná už počas konania na súde prvého stupňa tvrdila, že aj keď dlh voči žalobcovi, respektíve právnemu predchodcovi žalobcu písomne uznala, že dlh voči žalobcovi (respektíve jeho právnemu predchodcovi) nemá, lebo dlh vôbec nevznikol, pretože podpísala len zmluvu o spolupráci a v tejto nebola žiadna úprava o výške provízií, respektíve úprava o vracaní provízií.

Tvrdila, že so žalobcom (respektíve s jeho právnym predchodcom) žiadny dodatok k zmluve, v ktorom by problematika vracania provízia bola upravená neuzavrela, a nebol jej doručený ani príslušný Provízny poriadok. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa rozviedla aké pohnútky ju viedli k podpísaniu uznania záväzku a dohody o splátkach dňa 17.septembra 2009. Rozhodne tvrdila, že v zmluve o spolupráci nebola upravená problematika vrátenia provízií. Zmluvu o spolupráci ale nevedela predložiť, lebo ju pri sťahovaní stratila. Opakovane zdôrazňovala, že dodatok k zmluve ohľadom provízií neuzavrela a Provízny poriadok jej nebol doručený. Tvrdila teda neexistenciu uvedených listinných dokladov.

Preukázanie reálnej neexistencie listiny, t.j. zmluvy o sprostredkovaní, dodatku k zmluve o sprostredkovaní, v ktorom mali byť upravené podmienky nielen pre získanie provízie, ale osobitne o vrátení provízií a Provízneho poriadku nie je, a nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, lebo podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie, t.j. pravidla, že neexistencia (niečoho) majúceho trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.

Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Na preukázanie pravdivosti tvrdenia žalovanej o tom, že v zmluve o spolupráci nebola upravená otázka storna provízií, respektíve vrátenia provízií, a že neuzavrela dodatok k zmluve o spolupráci, v ktorom mali byť upravené otázky provízií a osobitne ich vrátenie a že nebol jej doručený Provízny poriadok, vyžiadal súd od žalobcu príslušné doklady, zmluvu o spolupráci, a dodatok k zmluve o spolupráci i Provízny poriadok, ktoré mal žalobca, respektíve jeho právny predchodca archivovať.

Žalobca oznámil, že dokumentáciu týkajúcu sa žalovanej nemá k dispozícii, pretože túto pravdepodobne stratil s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku transportu dokumentácie - premiestňovania do sídla spoločnosti v Slovinsku.

Podľa tvrdenia žalovanej v zmluve o spolupráci , ktorú mala uzavretú s právnym predchodcom žalobcu absentovala úprava vrátenia provízií, čomu nasvedčuje aj formulár zmluvy o spolupráci (verzia E8/1/2007) podľa § 51 OZ medzi KD ViFin s.r.o. (spoločnosťou) , t.j. s právnym predchodcom žalobcu a spolupracovníkom (žalovanou) , kde je upravená aj problematika provízií, (ale nie vrátenia provízií) . Dodatok k zmluve o spolupráci o províziách, respektíve o vrátení provízií so žalovanou nebol uzatvorený, a Provízny poriadok jej doručený nebol. Preukázanie reálnej neexistencie týchto listín od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať (podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie) a tak podľa odvolacieho súdu možno prijať záver, že nárok žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu na vrátenie (vyplatených) provízií nie je po práve.

Žalobca nepredložil súdu dokumentáciu, ktorú mal jeho právny predchodca uzavretú so žalovanou.

Odvolací súd pritakáva záveru súdu prvého stupňa, že daný vzťah medzi žalobcom, respektíve jeho právnym predchodcom bez predložených zmlúv uzavretých so žalovanou, nie je možné právne posúdiť, t.j. či ide o právny vzťah podľa OZ, alebo Obchodného zákonníka etc.

Ani odvolací súd bez absencie relevantných zmlúv medzi žalobcom, respektíve jeho právnym predchodcom a žalovanou, nemohol posúdiť aký právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol.

Formulár zmluvy o spolupráci (verzia E8/1/2007) , uzatvorený podľa § 51 OZ, obsahuje čl. IV venovaný provízii , ale nie je v ňom zmienka o stornoprovíziách, respektíve o vracaní provízií.

Žalovaná počas konania uniesla dôkazné bremeno, ktoré na ňu prešlo zo žalobcu, respektíve z právneho predchodcu žalobcu dňa 17.septembra 2009 podpisom uznania záväzku a dohody o splátkach (vypracovaných právnym predchodcom žalobcu) , pretože neexistujú listinné dôkazy, t.j. zmluva o spolupráci, v ktorej by bola upravená problematika vracania provízií a taktiež neexistujú doklady o doručení Provízneho poriadku, respektíve doklady o dodatku k zmluve o spolupráci, ktorý by upravoval vrátenie vyplatených provízií.

Ak teda žalovaná nemala dlh z titulu vrátenia vyplatených provízií voči právnemu predchodcovi žalobcu, takýto nárok nemohol vzniknúť ani žalobcovi.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná v čase uznania záväzku dňa 17.septembra 2009 žiaden dlh voči žalobcovi, respektíve právnemu predchodcovi žalobcu nemala, a uznaním dlhu (záväzku) jej ani nevznikol nový záväzok.

Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov nepatrí. Žalovaná mala úspech v odvolacom konaní, ale nepodala návrh na priznanie trov odvolacieho konania a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.