KSKE 6 Co 58/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109232760 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109232760.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: T.. O. O., G.. XX.X.XXXX, bytom v C., E. XX, zast. B.. N. O., advokátkou so sídlom v C., J. X, proti žalovaným: 1/ J. O., P.. C., G.. X.X.XXXX, bytom v C., E. XX, zast. B.. M. G., advokátkou, so sídlom v C., L. XX, 2/ Ú. K. V. I., so sídlom v C., G. E. XX, IČO: XX 594 741, zast. B.. C. P., advokátkou so sídlom v C., Š. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 23C/234/2009-69 zo dňa 9.9.2010

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu v celom rozsahu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania v sume 209,73 € žalovanej v 1.rade a v sume 62,46 € žalovanému v 2.rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal určiť do jeho výlučného vlastníctva byt č.29 na X. poschodí bytového domu, súp. č. T.-XXX na ul. E. Č..XX Z. Ko, nachádzajúci sa na parc. č. XXXX v kat. území C.T.- A. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu veľkosti 2633/100000- in. K pozemku zapísanom na LV č.XXXX pre obec C.-M., kat.úz. C.- A. ako parc.č. XXXX zastavaná plocha vo vlastníctve mesta Košice žiadal určiť, že mu vzniká právo užívať ho, ktoré zodpovedá vecnému bremenu a ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Rozhodol tak s poukazom na ust. § 704 Občianskeho zákonníka, § 23 a § 24 zák. č. 42/1992 Zb., § 16 a § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. po zistení, že žalobca sa stal členom družstva pred uzavretím manželstva so žalovanou v 1.rade, a to na základe dohody o prevode členských práv k bytu na E. Č.. XX Z. Ko zo dňa 28.5.1986, ktorá bola uzavretá medzi B.. N. O. Q. Petrom (žalobca) . Žiadosťou zo dňa 21.7.1992, adresovanou Územnému bytovému družstvu Hornád požiadal žalobca o prevod vlastníctva k predmetnému bytu. Manželstvo uzavrel žalobca so žalovanou v 1.rade dňa 9.10.1993, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp.zn. 18C/568/2002, právoplatným dňa 4.2.2006. Zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu podpísali žalobca a žalovaná v 1.rade dňa 26.8.1998. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. Z. a z LV č.XXXXX vyplýva, že žalobca a žalovaná v 1.rade sú výlučnými vlastníkmi bytu na základe Z.. Z toho teda plynie, že zmluva o prevode vlastníckeho práva bola podpísaná dňa 26.8.1998, teda za trvania manželstva žalobcu a žalovanej v 1.rade. Súd prvého stupňa uzavrel, že k uplatneniu práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu v zmysle ust. § 23 zák.č.42/1992 Zb. na základe žiadosti žalobcu z roku 1992 nedošlo. Toto právo zaniklo podľa ust. § 24 tohto zákona. Súčasne uzavrel, že žalobca bol oprávnený nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu v zmysle ust. § 16 a § 28 zák. č. 182/1993 Zb. Keďže žalobca a žalovaná v 1.rade za trvania manželstva a existencie práva spoločného nájmu manželov k bytu uzavreli dňa 26.8.1998 zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva, pričom táto zmluva bola uzavretá ešte pred rozvodom manželstva žalobcu a žalovanej v 1.rade dňa 27.10.2005, je dôvodné

predpokladať, že niektoré zhodné tvrdenia žalobcu a žalovanej v 1.rade sú pravdivé, pokiaľ sa týkajú neexistencie nezhôd v období podpisovania zmlúv v roku 1998 oboma účastníkmi ako manželmi. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudli žalobca a žalovaná v 1.rade podľa zásad uvedených v ust. § 143 Občianskeho zákonníka a v danom prípade spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v 1.rade vzniklo na základe zmluvy. Ak by súd zmluvu pokladal za neplatnú, ako to tvrdil žalobca, potom by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva. Žalobe nebolo možné vyhovieť a určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom, pretože súd o predbežnej otázke, že zmluva je platná, rozhodol kladne. Podpis žalovanej v 1.rade je právne významný ako účastníčky zmluvy a právny úkon je preto platný. Žalobca nepreukázal nátlak ani tieseň, pre ktoré by bol právny úkon neplatným, ako to tvrdil. Hoci členom družstva bol len žalobca, zmluva podpísaná oboma bývalými manželmi nie je v rozpore s ust. § 28 a § 16 zák. č. 182/1993 Z.z. a je prejavom vôle pri podpise zmluvy. Táto zmluva nebola uzavretá v rozpore so zákonom, zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Konanie v rozpore so zákonom je len také konanie, ktoré zákon zakazuje. Žalobcove tvrdenia o tom, že pracovník žalovaného v 2.rade trval na podpise zmluvy žalovanou v 1.rade, nebolo preukázané, a je v rozpore s iným jeho tvrdením o neexistencii rozporov s bývalou manželkou o tejto otázke. Súd nepovažoval za potrebné vypočuť pracovníčku žalovaného v 2.rade, ktorá bola prítomná pri podpise predmetnej zmluvy, pretože samotný žalobca uviedol, že nenamietal a nevidel rozpor v súlade s tvrdením žalovanej v 1.rade o tom, že k podpisu zmluvy došlo bez rozporov medzi nimi a rozpory nastali až zánikom manželstva a následnou potrebou majetkového vysporiadania.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a úspešným žalovaným v 1. a 2.rade priznal trovy konania, na ktorých náhradu zaviazal neúspešného žalobcu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2 písm.c/, d/, f/ a ust. § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súčasne uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevypočul vtedajšiu pracovníčku žalovaného v 2.rade a neumožnil žalobcovi preukázať nesprávny postup žalovaného v 2.rade, t.j. že pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zmluvu museli podpísať obaja manželia. Súd prvého stupňa aplikoval nesprávne zákonné ust. § 16 zák.č. 182/1993 Z.z., ktoré sa nevzťahuje na družstevné byty. Taktiež nesprávne uzavrel, že k uplatneniu práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu zo strany žalobcu nedošlo na základe žiadosti z roku 1992 v zmysle ust. § 23 zák.č. 42/1992 Zb., a že toto právo žalobcu zaniklo. Citované ustanovenie zákona nehovorí o tom, že v lehote 6-tich mesiacov sa musí zmluva o prevode vlastníctva k bytu aj uzavrieť, ale uvádza, že v tejto lehote môžu členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov, vyzvať družstvo na uzavretie zmluvy, čo sa v prípade žalobcu stalo listom zo dňa 21.7.1992. Žalobca dodržal 6 mesačnú lehotu a jeho právo nezaniklo. Je veľmi ťažké si predstaviť, že pri enormnom množstve družstevných bytov by boli bytové družstvá stihli uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva v lehote 6 mesiacov. Ustanovenie § 24 vyššie citovaného zákona bolo spresnené ust. § 28a. Dokonca aj zákon č.182/1993 Z.z. na tieto skutočnosti pamätá v ust. § 29. S poukazom na ust. § 28 zák.č. 182/1993 Z.z. uviedol, že osobitným predpisom, na ktorý zákon odkazuje, je práve zákon č.42/1992 Zb. a podľa tohto zákona žalobca požiadal o prevod vlastníctva k predmetnému bytu. Keďže žalobcovi a žalovanej v 1.rade síce uzavretím manželstva vznikol spoločný nájom družstevného bytu, avšak spoločné členstvo manželov v družstve nevzniklo, a keďže žalobca sa stal výlučným členom družstva ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou v 1.rade a súčasne aj jeho výlučným nájomcom, preto bol jedinou oprávnenou osobou na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu podľa zák.č. 42/1992 Zb.. Skutočnosť, že žalovaný v 2.rade tento prevod neuskutočnil a následne ho vykonal v rozpore s citovaným zákonom až po 6-tich rokoch, za to žalobca nenesie žiadnu vinu. Z tohto hľadiska podpis žalovanej v 1.rade na zmluve o prevode vlastníctva k bytu nemohol vyvolať právne účinky, pretože nebola členom bytového družstva. Súdu prvého stupňa vytkol, že nedostatočne zistil skutkový stav veci v súvislosti s okolnosťami pri podpisovaní zmluvy dňa 26.8.1998, keď právnej zástupkyni žalovanej v 1.rade dal široký priestor na popísanie týchto okolností, pričom ona nebola prítomná pri uzavretí tejto zmluvy, a súd nevykonal dokazovanie k podstate veci, t.j. k tomu, prečo žalovaný v 2.rade nepripravil zmluvu o prevode vlastníctva k bytu podľa zákona č.42/1992 Zb., ktorý stále platí. K tvrdeniu žalovanej v 1.rade, že ona hradila nájomné, žalobca uviedol, že náklady spojené s užívaním akéhokoľvek bytu znášajú obaja manželia rovnakým dielom, a to bez ohľadu na to, kto ich poukazuje. Rozhodujúce je, že na splácaní mesačnej anuity 103,-Sk sa podieľala od 1.10.1993 do 31.12.1996, teda

39 mesiacov sumou 51,50 Sk, t.j. za celé obdobie sumou 2.008,50 Sk, a preto nie je dôvodné požadovať 1/2 trhovej hodnoty k predmetnému bytu v inom konaní o vyporiadanie BSM. Poukázal na viaceré nejasnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď uviedol, že ak by súd zmluvu pokladal za neplatnú, ako to tvrdí žalobca, potom by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva a že žalobe nebolo možné vyhovieť a určiť, že žalobca je výlučným vlastníkom, lebo súd o predbežnej otázke, že zmluva je platná, rozhodol kladne. Žalobca nikdy netvrdil, že zmluva o prevode vlastníctva k bytu je neplatná v celom rozsahu, čo by nebolo logické, keďže na jej uzavretie bol jedinou oprávnenou osobou. Namietal iba jej čiastočnú neplatnosť (čo zákon pripúšťa) , t.j. v tej časti, v ktorej je žalovaná v 1.rade uvádzaná ako spoluvlastníčka v rámci BSM a kde sú jej podpisy. Nemožno prihliadať na rozhodnutie vo veci vedenej pred Okresným súdom Košice I. pod sp.zn. 10C/59/2008, pretože žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalované nebolo aj Územné bytové družstvo Hornád. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovaného v 2.rade, že žalobca a žalovaná v 1.rade ako bývalí manželia nepredložili súdu notársku zápisnicu o zúžení ich bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva v súvislosti s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, pretože nebol dôvod žiadať o zúženie BSM, keďže žalovaný sa stal výlučným členom bytového družstva ešte pred uzavretím manželstva. Členské práva neprešli na žalovanú v 1.rade ani uzavretím manželstva so žalobcom.

Žalovaná v 1.rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ nevypočul zamestnankyňu žalovaného v 2.rade, pretože na výklad právnych noriem nie je potrebná jej svedecká výpoveď. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu, že súd v napadnutom rozhodnutí vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, právne závery súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje za správne.

Žalovaný v 2.rade sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.2 písm.c/, d/, f/) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p.

Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie predčasné, a súčasne vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k naplneniu odvolacích dôvodov namietaných žalobcom v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.

Podľa ust. § 154 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.

Podľa ust. § 868 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 24 ods. 1 zák. č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení nov. č. 297/1992 Zb. členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcami bytov a nebytových priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.

Podľa ust. § 23 vyššie cit. zákona oprávnenými osobami sú členovia družstva.

Podľa ust. § 28a ods. 1 vyššie cit. zákona právo členov bytových družstiev vyzvať bytové družstvo podľa § 24 na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru (garáže a ateliéru) majú členovia bytových družstiev, ktorých nájomný vzťah k bytu alebo nebytovému priestoru vznikol po splatení členského podielu týmito členmi alebo ich právnymi predchodcami alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení novely č. 158/1998 Z.z., účinného do 30.6.2004, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

Podľa ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu (v zákone je odkaz na ust. § 22 a nasl. zák. č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov družstva v znení neskorších predpisov) .

Podľa ust. § 29 ods. 1 vyššie cit. zákona ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, (v zákone je odkaz na ust. § 22 a nasl. zák. č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov družstva v znení neskorších predpisov) je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote.

Podľa ust. § 29b ods. 3 vyššie cit. zákona nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (v zákone je odkaz na ust. § 22 a nasl. zák. č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov družstva v znení neskorších predpisov) alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

Podľa ust. § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Z vyššie cit. zák. ust. vyplýva, že len členovi družstva vzniká splatením členského podielu právo na bezplatný prevod bytu, a to tak podľa § 23, § 24 zák. č. 42/1992 Zb., ako aj podľa § 28 zák. č. 182/1993 Zb. Byt nadobudnutý do vlastníctva len jedným z manželov, ktorý sa stal členom družstva pred uzavretím manželstva, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela ( § 143 Občianskeho zákonníka ) .

V prejednávanom prípade z hľadiska skutkového stavu bolo nepochybne zistené, že žalobca sa stal členom družstva a nájomcom predmetného družstevného bytu č.XX na F.. E. Č..XX Z. KoT. na základe dohody o prevode členských práv k predmetnému bytu, ktorá bola uzavretá dňa 28.5.1986 medzi B.. N. O. a žalobcom O. O.. Žalobca manželstvo so žalovanou v 1.rade uzavrel dňa 9.10.1993, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp.zn. 18C/568/2002, právoplatným dňa 4.1.2006. Z vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 26.8.1998

podpísali žalobca a žalovaná v 1.rade, pričom na základe tejto zmluvy bol vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu povolený pod č. Z..

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa stal členom družstva a nájomcom predmetného bytu pred uzavretím manželstva so žalovanou v 1. rade.

Správne uzavrel súd prvého stupňa, že v zmysle ust. § 704 ods.1,2 Občianskeho zákonníka uzavretím manželstva žalobcu so žalovanou v 1.rade došlo k vzniku práva spoločného nájmu bytu.

Žalovaná v 1.rade sa však uzavretím manželstva so žalobcom nestala aj členkou družstva, a teda výlučným členom družstva bol vždy iba žalobca.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je taktiež zrejmé, že žalobca ako výlučný člen družstva listom zo dňa 21.7.1992, ktorý doručil žalovanému v 2.rade, o čom svedčí podací lístok na č.l.11 spisu, požiadal o prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov družstva. Stalo sa tak pred uzavretím manželstva so žalovanou v 1. rade.

Nemožno preto súhlasiť s právnym názorom súdu prvého stupňa, že právo žalobcu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu na základe žiadosti z roku 1992 zaniklo v zmysle ust. § 24 zák.č. 42/1992 Zb., pretože toto zákonné ustanovenie stanovuje prekluzívnu lehotu 6-tich mesiacov odo dňa účinnosti zákona pre výzvu člena bytového družstva, ktorý je nájomcom bytu a nebytového priestoru na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva adresovanú bytovému družstvu, ktorou družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo bytu a nebytového priestoru. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca v konaní preukázal, že takúto žiadosť žalovanému v 2.rade adresoval listom zo dňa 21.7.1992, stalo sa tak preto v zákonom stanovenej lehote. Táto žiadosť žalobcu o prevod vlastníctva k predmetnému bytu adresovaná žalovanému v 2.rade nie je bez právneho významu a je potrebné na ňu prihliadnuť, a to aj v zmysle ust. § 29b ods.3 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (zákon odkazuje na ust. § 22 a nasl. č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov) alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo na prevod vlastníctva k bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť o prevod vlastníctva bytu.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca zobral svoju písomnú žiadosť o prevod vlastníctva k predmetnému bytu zo dňa 21.7.1992 späť. Navyše aj z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.8.1998 vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá aj v zmysle ustanovení zák. č. 42/1992 Zb.

Pokiaľ žalobca požiadal o bezplatný prevod bytu do svojho vlastníctva pred uzavretím manželstva, a súčasne mu vznikol nárok na bezplatný prevod podľa vyššie cit. zákona č. 42/1992 Zb., nemala by ho následná právna skutočnosť, ktorou je uzavretie manželstva a oneskorený prevod vlastníctva, znevýhodňovať. Navyše zákon č.42/1992 Zb. v § 23 udáva, že oprávnenými osobami sú iba členovia družstva. Iba títo mohli do 6 mesiacov od účinnosti zákona vyzvať bytové družstvo na uzavretie zmluvy o bezplatnom prevode bytu. Nárok na bezplatný prevod bytu teda vznikol iba tým osobám, ktoré boli členmi družstva v čase, keď sa o bezplatný prevod požiadalo. Ak ku skutočnému prevodu bytu došlo v čase, keď už bolo uzavreté manželstvo, byt by mal nadobudnúť do vlastníctva iba ten z manželov, ktorý bol členom družstva v čase, keď sa o bezplatný prevod požiadalo.

Pre správne posúdenie veci bude preto potrebné ustáliť, či žalobca trval na svojej žiadosti o prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva, ktorú uskutočnil listom zo dňa 21.7.1992, či ju prípadne

nezobral späť, pričom bude potrebné prihliadnuť aj na korešpondenciu žalobcu so žalovaným v 2.rade, ktorá je obsiahnutá v spise, osobitne na písomný dôkaz obsiahnutý v spise na č.l. 21- oznámenie a posúdiť a právne vyhodnotiť obsah tohto listinného dôkazu z hľadiska, či išlo o novú relevantnú žiadosť a či možno z nej usudzovať vôľu žalobcu a žalovanej v 1. rade nadobudnúť byt do BSM. Keďže išlo o vopred predtlačený formulár vyhotovený žalovaným v 2. rade zrejme na účely prevodu vlastníctva bytov, kde vopred je vyžadovaný podpis obidvoch manželov, nemožno nechať celkom bez povšimnutia tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade trval na uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu s oboma manželmi ako spoločnými nájomcami bytu, hoci nešlo o spoločných členov družstva .

Doplneným dokazovaním bude ďalej potrebné zistiť, z akého dôvodu žalovaný v 2. rade v písomnom vyhotovení zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 26.8.1998 ako nadobúdateľov uviedol okrem žalobcu aj žalovanú v 1.rade, či sa tak stalo výlučne na základe právneho posúdenia nároku na prevod vlastníctva predmetného družstevnému bytu a po jeho vyhodnotení žalovaným v 2. rade, alebo sa tak stalo na základe výslovnej požiadavky žalobcu a žalovanej v 1. rade, čo by svedčilo o ich vôli nadobudnúť predmetný byt do bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti bude potrebné doplniť dokazovanie aj oboznámením sa s vtedy účinnými stanovami žalovaného v 2. rade a ich úpravou týkajúcou sa prevodu vlastníctva družstevných bytov.

Ak vykonaným dokazovaním nebude preukázaná zhodná vôľa žalobcu a žalovanej v 1. rade nadobudnúť byt do bezpodielového spoluvlastníctva, je žaloba žalobcu dôvodná.

Úlohou súdu po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere, vypočuť zamestnankyňu žalovaného v 2.rade, ktorá bola prítomná pri podpise zmluvy, resp. zamestnankyňu, ktorá pripravovala a vyhotovovala zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému družstevnému bytu, prípadne iné osoby prítomné pri tomto úkone, k otázke, prečo účastníkom zmluvy bola aj žalovaná v 1. rade ako nečlen družstva, doplniť dokazovanie aj výsluchom žalobcu a žalovanej v 1. rade na okolnosti uzavretia zmluvy za účelom zistenia ich skutočnej vôle a vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi konania alebo ktorých potreba vyplynie pre náležité zistenie skutkového stavu veci a následne vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods.3 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/04 Z.z.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.