KSKE 6 Co 61/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Co/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108202392 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108202392.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: T. N., nar. X. U. XXXX, bývajúcej vo Q. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1. H. W., nar. XX. Y. XXXX, bývajúcemu v W. XX, zastúpenému JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 2. G.. Q. W., nar. X. X. XXXX, bývajúcemu v O., F.Á. XX, 3. A. Q., nar. X. C. XXXX, bývajúcej v O., P. XX/A, 4. G.. Y. M., nar. XX. C. XXXX, bývajúcej Q. O., A. S. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, U. O., nar. XX. U. XXXX, bývajúcemu v O., F. Y. XX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 8. decembra 2011 č. k. 10C/26/2008-130 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch o náhrade trov prvostupňového konania.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej v 4. rade trovy odvolacieho konania v sume 14,13 eur a žalovanému v 5. rade v sume 14,13 eur, ktoré je povinná zaplatiť advokátovi žalovaných (v 4. a 5. rade) JUDr. Miroslavovi Katunskému v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Ostatným účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len okresný súd ) uznesením zo dňa 8. decembra 2011 č. k. 10C/26/2008-130 konanie vo veci samej zastavil, [po späťvzatí žaloby žalobkyňou a súhlasom žalovaných (so späťvzatím žaloby) ] podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v sume 172,58 eur na účet právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade, a žalovanej v 4. rade a žalovanému v 5. rade v sumách po 149,20 eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet ich právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Nepriznal náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade.

Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Pri rozhodovaní zisťoval, či nie je naplnený dôvod pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., ktorý umožňuje súdu prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Uviedol, že je treba prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, nielen toho, kto by mal zaplatiť trovy konania, ale treba zohľadniť aj dopad rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významné sú aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj účastníkov v priebehu konania. Súd bral do úvahy nielen majetkové pomery žalobkyne, ale aj jej postoj v konaní. Žalobkyňa už po prvom vyjadrení žalovaných mohla zobrať žalobu späť, lebo už vtedy mohla posúdiť možný výsledok konania. Neurobila tak, ani na pojednávaní po

prednesení obrany žalovaných. Súd dospel k záveru, že nemôže byť na ujmu žalovaných (ktorí hradia trovy právneho zastúpenia) , že žalobkyňa, keď sa rozhodne súdiť a spôsobí im trovy, aby len pre jej výšku príjmu neniesla zodpovednosť za svoje rozhodnutie - súdiť sa, tým skôr, že bola zastúpená právnym zástupcom - advokátom. S prihliadnutím aj na dobu, ktorá uplynula (od začatia konania) žalobkyňa sa mala zariadiť tak, aby mohla vzniknuté trovy uhradiť. Výška trov pre žalobkyňu nie je ani likvidačná, ani nesplniteľná. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania a tak je povinná nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade v sume 172,58 eur, ktorá pozostáva z troch úkonov právnej služby, a to:

1) prevzatie a príprava zastúpenia (dňa 18. februára 2008) v sume.................48,63 eur,

2) vyjadrenie k návrhu (zo dňa 19. februára 2008) v sume............................. 48,63 eur,

a 2 x režijný paušál v sume......... ........................................... á 6,31 eur (190,- Sk) ,

pričom hodnota jedného úkonu právnej služby za rok 2008 vo výške 1/13 výpočtového základu bola vo výške 48,63 eur; [v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovanej vyhlášky ) ].

3) účasť na pojednávaní (dňa 4. júna 2010) v sume....................................... 55,49 eur,

a 1 x režijný paušál v sume............................................................................. 7,21 eur,

pričom hodnota jedného úkonu právne služby vo výške 1/13 výpočtového základu na rok 2010 bola vo výške 55,49 eur citovanej vyhlášky.

Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 149,20 eur žalovanej v 4. rade pozostávajúcej z troch úkonov právnej služby:

1) prevzatie a príprava zastúpenia (v roku 2008) v sume............... - 38,90 eur,

2) písomné podanie (zo dňa 2. októbra 2008) v sume... ................. - 38,90 eur,

a 2 x režijný paušál v sume......................................................á - 6,31 eur (190,- Sk) ,

-pričom hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu na rok 2008 bola vo výške 48,63 eur, je znížená o 20 % na sumu 38,99 eur podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky,

3) účasť na pojednávaní dňa (4. júna 2010) v sume ............................ - 27,75 eur,

a 1x režijný paušál v sume.................................................................. - 7,21 eur,

-pričom hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu na rok 2010 bola vo výške 55,49 eur, znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky (v znení účinnom od 1. júna 2010) . Trovy právneho zastúpenia vrátane dane z pridanej hodnoty (19 %) predstavovali tak sumu 149,20 eur.

Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 149,20 eur aj žalovanému v 5. rade, ktoré pozostávali z troch úkonov právnej služby:

1) prevzatie a príprava zastúpenia (v roku 2008) v sume.................... - 38,90 eur,

2) písomné podanie (zo dňa 2. októbra 2008) v sume..........................- 38,90 eur,

a 2 x režijný paušál v sume ..........................................................á - 6,31 eur (190,- Sk) ,

-pričom hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu na rok 2008 bola vo výške 48,63 eur, znížená o 20 % na sumu 38,90 eur podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky,

1) účasť na pojednávaní (dňa 4. júna 2010) v sume...........................- 27,75 eur,

a 1 x režijný paušál v sume................................................................- 7,21 eur,

-pričom hodnota jedného úkonu právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu na rok 2010 bola výške 55,49 eur, znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky (v znení účinnom od 1. júna 2010) . Trovy právneho zastúpenia vrátane dane z pridanej hodnoty (19 %) predstavovali tak sumu 149,20 eur.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že žalovaní v 2. a 3. rade si náhradu trov neuplatnili, a preto súd vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Proti výrokom uznesenia, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade v sume 172,58 eur na účet právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade, žalovanej v 4. rade v sume 149,20 eur a žalovanému v 5. rade v sume 149,20 eur na účet ich právneho zástupcu, podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť uznesenie v napadnutej časti tak, že náhradu trov konania účastníkom (správne žalovaným v 1., 4. a 5. rade - poznámka odvolacieho súdu) nepriznáva. Ako odvolacie dôvody označila dôvody v § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. Uviedla, že okresný súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd pri rozhodovaní bral do úvahy nielen majetkové pomery žalobkyne, ale aj jej postoj v konaní. Konštatoval, že žalobkyňa už po prvom vyjadrení žalovaných mohla zobrať žalobu späť, keď už mohla posúdiť možný výsledok konania, ale napriek tomu tak neurobila. Bolo nariadené pojednávanie a ani bezprostredne po prednesení obrany žalovaných tak neurobila. Uviedla, že jediné pojednávanie, v čase ktorého bola chorá, bolo odročené. Aj keď bol súd toho názoru, že už pri prvom úkone mohla zobrať žalobu späť, mohol znížiť sadzbu konania aspoň pomerne. Vyslovila názor, že rozhodovanie o náhrade trov konania nemožno považovať za primárne sankčný nástroj, ktorý slúži k sankcionovaniu účastníka konania za procesnú realizáciu jeho právnych názorov, a to zvlášť, pokiaľ postupuje v dobrej viere, v správnosť súdneho rozhodnutia schvaľujúceho takýto nárok. Žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku. Jej príjem je vo výške 155,70 eur. Nedosahuje ani výšku životného minima, ktoré od júla 2011 je 189,83 eur. Uvedený príjem je jej jediným príjmom. Jej zdravotný stav jej nedovoľuje získať si iný príjem. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani iný majetok významnej hodnoty, z ktorého by bolo možné uspokojiť žalovaných. Podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v (tomto) konaní. Vzhľadom na jej zlé majetkové pomery je nutné konštatovať, že nemá žiadnu možnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedziť alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalovaní v 4. a 5. rade v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhli uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania, ktorým žalobkyni bola uložená povinnosť nahradiť im trovy konania v sumách po 149,20 eur, ako vecne správne potvrdiť. Žalobkyňa bola počas celého konania právne zastúpená. Bolo rozhodnutím žalobkyne po zvážení všetkých okolností a následkov, podať návrh na začatie konania (správne žalobu - poznámka odvolacieho súdu) . Žalovaní pred konaním prvého pojednávania doručili súdu svoje vyjadrenie vo veci samej (dňa 6. októbra 2008) , na ktorom zotrvali počas celého konania. Žalobkyňa aj napriek písomným a ústnym vyjadreniam zotrvala na svojej žalobe, o čom svedčí jej podanie zo dňa 3. júna 2010. Aj na pojednávaní dňa 4. júna 2010 zotrvala na podanej žalobe. Pojednávania konaného dňa 4. júna 2010 sa za žalobkyňu zúčastnila jej právna zástupkyňa. Žalovaní v 4. a 5. rade nepovažujú rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania za sankcionovanie žalobkyne za podanú žalobu. Ba práve naopak, žalovaní toto rozhodnutie považujú za spravodlivé. Za správne považovali aj odôvodnenie výroku uznesenia o trovách konania, lebo súd prvého stupňa za zapodieval aj tým, či v danom prípade nie je namieste použiť ustanovenie § 150 O.s.p. Okresný súd pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadol na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania nielen toho, koho by postihovala povinnosť náhrady trov konania. Majetkové pomery žalovaných taktiež nedovoľujú znášať trovy konania vyvolaného žalobkyňou, ktoré od počiatku považovali za nedôvodné. Žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania, a to pre každého zo žalovaných v 4. a 5. rade po 26,76 eur.

Ostatní účastníci zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal uznesenie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Výrok uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 8. decembra 2011 č. k. 10C/26/2008-130 o zastavení konania vo veci samej odvolaním napadnutý nebol, a tak nadobudol právoplatnosť podľa § 206 ods. 3 O.s.p.

Predmetom prieskumu zostali len výroky uznesenia o náhrade trov prvostupňového konania.

Ako vyplýva z dôvodov odvolania žalobkyne, namietala rozhodnutie okresného súdu o jej povinnosti nahradiť trovy konania žalovaným podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. argumentujúc, že okresný súd nemal priznať náhradu trov konania, lebo podľa žalobkyne sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mal okresný súd zohľadniť.

Trovami konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osobe, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.) .

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

Otázka zavinenia zastavenia konania má pri rozhodovaní o náhrade trov konania osobitný význam. Pokiaľ totiž účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, súd prizná ostatným účastníkom konania (druhej procesnej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, treba vychádzať výlučne z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok.

Pre prípad zavinenia zastavenia konania ako ho má na mysli § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nejde vtedy, ak dôvodom pre zastavenie konania bolo späťvzatie takého návrhu, ktorý bol podaný dôvodne a žalobca ho vzal späť, len so zreteľom na správanie sa žalovaného (spočívajúceho napr. v tom, že žalovaný až na základe proti nemu smerujúcemu návrhu, pristúpil k splneniu povinnosti požadovanej v návrhu) ; v takomto prípade sa neuplatní § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ale ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že k zastaveniu konania došlo len z dôvodu účinného späťvzatia žaloby žalobkyňou (§ 96 ods. 1, 2 O.s.p.) . Z uvedeného teda vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania, okresný súd správne postupoval podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p.

Treba zdôrazniť, že okresný súd správne postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď posudzoval (aj) účelnosť vynaložených trov a priznal len náhradu trov, ktoré boli potrebné na bránenie práva. Predpoklad účelnosti sa dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) . Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, účasť na pojednávaní etc. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc sa odvodzuje v článku 47 Ústavy Slovenskej republiky.

Trovy právneho zastúpenia podľa názoru odvolacieho súdu treba považovať zásadne za účelne vynaložené trovy.

Okresný súd dospel k záveru, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov uvádzaných žalobkyňou v tomto prípade nie je dôvodná.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhradu trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z citovaného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Musí ísť (teda) o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa, je potrebné zvlášť prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným, zdravotným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, a je treba vziať do úvahy nie len pomery toho, kto by mal trovy zaplatiť (v danom prípade žalobkyňu) , ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávnených účastníkov (v danom prípade žalovaných v 4. a 5. rade) tak, ako to urobil okresný súd a podrobne odôvodnil svoje závery.

Významným z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva (nároku) na súde a postoj účastníkov v priebehu konania. V danom prípade ani odvolací súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., a na základe ktorých by súd nepriznal žalovaným (v 4. a 5. rade) náhradu trov konania.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa jednoznačne zavinila, že konanie sa muselo zastaviť (vzala žalobu späť potom, čo zistila, že v konaní nebude úspešná) správne rozhodol okresný súd, pokiaľ žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade, ako aj žalovaným v 4. a 5. rade.

K dôvodom uvádzaným žalobkyňou v odvolaní (proti tomuto uzneseniu) pre prípadnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd poznamená, že okresný súd mimoriadne podrobne pri rozhodovaní posudzoval pomery ako žalobkyne, tak aj žalovaných a nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, aby nepriznal žalovaným v 4. a 5. rade náhradu trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa bola počas celého konania zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátkou. Skutočne bolo na rozhodnutí žalobkyne po zvážení všetkých okolností a následkov podať žalobu v predmetnej veci. Žalovaní ešte pred konaním prvého pojednávania doručili súdu písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 6. októbra 2008 a na tomto vyjadrení zotrvali počas celého konania. Žalobkyňa (zo) trvala na svojej žalobe, o čom svedčí aj jej podanie z 3. júna 2010, ako (aj) prednesy na pojednávaní dňa 4. júna 2010. Na pojednávaní dňa 4. júna 2010 sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá ospravedlnila neúčasť žalobkyne, ale o odročenie pojednávania z dôvodu neúčasti žalobkyne nežiadala. Žalobu žalobkyňa vzala späť až podaním zo dňa 10. septembra 2010, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Košice I dňa 13. septembra 2010.

Ani odvolací súd nepovažuje rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania za sankcionovanie žalobkyne za podanú žalobu. Rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania považuje odvolací súd za spravodlivé aj s prihliadnutím na priebeh konania.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie okresného súdu ohľadom náhrady trov prvostupňového konania, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní (procesne) úspešným žalovaným v 4. a 5. rade vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.) . Žalovaní v 4. a 5. rade podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy odvolacieho konania vyčíslili na sumu po 26,76 eur pre každého zo žalovaných v 4. a 5. rade. Odvolací súd priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ich zastupoval aj na súde prvého stupňa) , a to za jeden úkon právnej služby - vypracovanie vyjadrenia na odvolanie žalobkyne. Predmetom odvolacieho konania boli trovy prvostupňového konania v sume á 149,20 eur. Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, odmena za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty do 165,97 eur, je 16,60 eur. Pretože išlo o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu o náhrade trov konania (nešlo o rozhodnutie vo veci samej) odmena je reprezentovaná podľa § 14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky 1 základnej sadzby, t. j. sumou 8,30 eur (1/2 zo 16,60 eur) . Uvedenú základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento spoločný úkon právnej služby určil po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky na sumu 4,14 eur (§ 10 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky a § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky) . Náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu je reprezentovaná sumou 7,63 eur (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) . Vzhľadom na to, že právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrada výdavkov podľa citovanej vyhlášky o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, t. j. o sumu 2,35 eur (20 % z hodnoty 11,78 eur) . Odmena pre jedného zo žalovaných je tak reprezentovaná sumou 14,13 eur.

Odvolací súd tak priznal žalovanej v 4. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 14,13 eur, ako aj žalovanému v 5. rade v sume 14,13 eur. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaných v 4. a 5. rade JUDr. Miroslava Katunského (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Ďalšie trovy odvolacieho konania uplatnené žalovanými v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne (t. j. nad priznanú sumu po 14,13 eur) do sumy 26,76 eur, nemajú oporu v platnej právnej úprave, a preto ich odvolací súd žalovaným v 4. a 5. rade nepriznal.

Ostatní účastníci trovy odvolacieho konania si neuplatnili, a preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 142 ods. 1 O.s.p. a contrario v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/04 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.