KSKE 6 CoE 35/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6CoE/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610210501 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7610210501.2

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: X. P. Ž. Z.Ť., W.. S.., so sídlom v D., M. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej O.. M. M., advokátom so sídlom v D., E. XX, proti povinnej: W. J., narodenej XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. X. G. XX, zastúpená Asociáciou užívateľov služieb, so sídlom v I. I., J.. G. D. XX, pre vymoženie 11,62 € s prísl., vedenej u súdnej exekútorky O.. I. G., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, U.. D. X, pod sp. zn. Ex 461/2010, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.12.2011, č.k. 2Er/460/2010-62 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len exekučný súd ) uznesením zo dňa 13.12.2011, č.k. 2Er/460/2010-62 námietkam povinnej W. J. proti exekúcii vyhovel.

Po citácii § 50 ods.1, § 41 ods.1, 2, zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok ) , § 45 ods.1-3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK ) , § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) , smernice Rady č. 93/13/EHS uviedol, že preskúmal námietky povinnej ako aj exekučný titul na základe, ktorého sa vykonáva exekúcia a dospel k záveru, že námietky povinnej sú dôvodné. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského (správne Arbitrážneho - poznámka odvolacieho súdu) súdu sp.zn. 3C 240/2007 zo dňa 14.10.2009 (správne 3C 230/2009 - poznámka odvolacieho súdu) , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.10.2009. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 28.6.1999 a na základe úkonu žalovaného spoplatneného podľa VOP (správne Všeobecne poistných podmienok - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 21.5.2007 (žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve č. 5148300024 zo dňa 20.6.2007) . Vyššie uvedenú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov , pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci, a to najmä tým, že ak povinná súhlasila so znížením poistného, nemohla zároveň vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, nakoľko táto bola zakomponovaná v samotnej žiadosti o zníženie poistného vo forme formulára. Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola daná rozhodcovskou doložkou uzavretou medzi stranami v rámci poistnej zmluvy, ktorej znenie je uvedené v časti XV. ods.2 všeobecných poistných podmienok - pod označením ROZHODCOVSKÉ KONANIE ako aj prostredníctvom vzájomne vymenených listoch, a to žiadosti o zníženie poistného zo dňa 20.6.2007. Je zrejmé, že všeobecné poistné podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.

Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Už vzhľadom k tomu exekučný súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Týmto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich práv, a preto je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená odvolanie v zákonnej lehote. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že Arbitrážny rozsudok má v súlade s ust. § 35 v spojení s ust. § 51 ods. 3 ZoRK a ust. § 159 O. s. p. účinky právoplatného rozsudku. Právoplatný rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený výlučne postupom podľa § 40 a nasl. ZoRK. Rozhodcovský rozsudok, pokiaľ nebol zrušený v osobitnom inštančnom postupe predvídanom ust. § 40 a nasl. ZoRK, je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ale je najmä záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods.2 O.s.p. a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať, a tvorí prekážku litispendencie, res iudicatae. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku a teda nemá ani oprávnenie preskúmať Arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40 a nasl. ZoRK. Poukázala aj na rozsudok NS SR z 10.júna 2003, sp.zn. 5 Cdo 147/02. Uviedla, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v rozpore s § 53 ods.4 písm.r/ OZ, nakoľko platí, že táto zmluva sa stala súčasťou zmluvných vzťahov medzi oprávnenou a povinnou na základe ich individuálneho dojednania. Do pozornosti dala uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.8.2010, sp.zn. 14CoE/172/2010-51 (správne č. k. 14CoE/172/2010-51 - poznámka odvolacieho súdu) , na ktorého právny názor vo vzťahu k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke poukázala, nakoľko sa jedná o identický prípad, a tiež z rovnakých dôvodov dala do pozornosti súdu aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.8.2010, sp.zn. 2Co/225/2010. Taktiež poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS III. ÚS 192/06-50. Namietala, že obaja účastníci v rozmedzí niekoľkých dní odkázali na zhodný dokument uverejnený v elektronickej podobe (poistné podmienky) s tým, že vo vzájomne vymenených dokumentoch prehlásili, že k nemu pristupujú, resp. potvrdili, že sa stáva súčasťou poistenia a to včítane a bezvýhradne v celom rozsahu, teda aj k časti XV. poistných podmienok o rozhodcovskom konaní. Zvýraznila, že iné dva senáty Krajského súdu v Košiciach (Uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Co/145/2010-38 zo dňa 20.5.2010 a sp.zn. 2Co/225/2010-143 zo dňa 19.8.2010 - správne č. k. 4Co/145/2010-38 a č. k. 2Co/225/2010-143 - poznámka odvolacieho súdu) pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky ako predbežnej otázky pre svoje rozhodnutie, považovali rozhodcovskú doložku za platnú z hľadísk podľa ZoRK, ako aj podľa § 52 a nasl. OZ. Osobitne poukázala na to, že povinná nemusela s rozhodcovskou doložkou súhlasiť, resp. mohla ju aj po jej podpísaní odmietnuť, pričom na jej poistno-právny vzťah s oprávnenou by to nemalo žiaden vplyv. Rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne individuálne dojednaná, nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná. Dala do pozornosti ust. § 45 ZoRK, ktoré podľa jej názoru neumožňuje exekučnému súdu skúmať prijateľnosť či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale len skúmať súlad uloženej povinnosti s dobrými mravmi. Podmienku dobrých mravov má a musí spĺňať v rozsudku uložená povinnosť - v tomto prípade zaplatenie peňažnej sumy a trov konania. Uzavretie rozhodcovskej doložky ani jej posúdenie ako (ne) prijateľnej podmienky nie je predmetom výroku v rozhodcovskom rozsudku a nie je ani uloženou povinnosťou v tomto rozsudku, preto exekučný súd nemôže tieto skutočnosti skúmať odvolávajúc sa na ust. § 44 ZoRK. Uviedla, že Arbitrážny rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti, pretože je riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ale najmä záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného súdu. Konštatovala, že právny poriadok Slovenskej republiky je plne v súlade s komunitárnym právom; smernica Rady 93/13 EHS bola v čase uzavretia rozhodcovskej doložky riadne transponovaná do právneho poriadku SR a neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o opaku. Právna úprava v Slovenskom právnom poriadku plne priznáva spotrebiteľovi všetky práva uvedené v smernici a je preto vylúčená priama aplikácia smernice. Tá by prichádzala do úvahy v prípade neúplnej, alebo nedostatočnej transpozície smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo v sporoch, kde je odporcom členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v mene štátu. Nikto povinnú nenútil, aby uzavrela rozhodcovskú doložku a ona sama jej

uzavretie nikdy žiadnym spôsobom nespochybňovala. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 OZ, a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku.

Podaním zo dňa 9.5.2012 oprávnená doplnila odvolanie, v ktorom namietala , v akých procesných právach či povinnostiach vychádzajúcich z rozhodcovskej doložky mala byť oprávnená na úkor povinnej zvýhodnená, v čom konkrétne mala byť povinná v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne nerovnovážne oproti oprávnenej znevýhodnená. Naviac nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p., ako aj dovolací dôvod podľa § 241 ods.2 písm.b/ O.s.p.. Uviedla, že poisťovňa je na základe osobitného zákona povinná evidovať najneskôr od 1.1.2007 pri každej poistnej zmluve osobitný dokument, v súčasnosti nazvaný ako Informácia o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy, ktorý na str. 3 obsahuje aj informácie v rubrike Rozhodcovská doložka. Tento dokument nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej praktiky, ale ide o listinu vyhotovenú na základe zákona č. 186/2009 Z.z. (predtým zák. č. 340/2005 Z.z.) . Tretí subjekt nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvy, tzv. viazaný finančný agent je povinný pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka (spotrebiteľa) o podstatných okolnostiach poistného vzťahu. Na záver uviedla, že ak nie je jasné, v čom má byť konkrétna rozhodcovská doložka neprijateľná, stráca rozhodnutie exekučného súdu preventívny a výchovný účinok.

Povinná a súdna exekútorka zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust § 212 ods.1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné

Napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.)

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia exekučného súdu. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.

K odvolacím námietkam oprávnenej odvolací súd uvádza toto:

Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú dané podmienky na vykonávanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak zistí, že exekúcia má byť vykonávaná podľa titulu, ktorý nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, neudelí poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd má teda právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie aj z hľadiska relevantnosti exekučného titulu i súvisiace doklady, najmä zmluvu o úvere a Všeobecné poistné podmienky. Bez relevantného exekučného titulu nie je možné exekúciu vykonať. Aj v prejednávanej veci exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský (presnejšie Arbitrážny) rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medzi iným, či ho vydal rozhodcovský (Arbitrážny) súd s právomocou prejednať daný spor. Odvolací súd zastáva názor, že aj v rámci daného exekučného konania bol (a je) exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV.ÚS 78/2011) .

Z vyššie uvedených dôvodov je preto nepatričná námietka oprávnenej, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) .

Nepochybne v danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú, ku ktorému záveru exekučný súd dospel aj po preskúmaní odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, všeobecných poistných podmienok a žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve.

Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky) . To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods.2 OZ) .

Podľa § 53 ods.4 písm.r/ OZ neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods.5 OZ) .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

Takouto rozhodcovskou doložkou je aj rozhodcovská doložka zakotvená (upravená) v bode XV. Všeobecných poistných podmienok - časť - ROZHODCOVSKÉ KONANIE, kde sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Námietka oprávnenej, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je nedôvodná.

Podľa § 53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná (spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je táto doložka a aj v žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve, ktorú tvorí formulár a podstatné dojednania o rozhodcovskej doložke sú písané drobným písmom) a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o jeden text, neprehľadný a písaný drobným písmom) , ktorým oprávnená sledovala vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnená nepreukázala osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinná osobitne vymienila jej dojednanie. Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

Námietka oprávnenej, ohľadom aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je priamo aplikovateľná, je taktiež nedôvodná, pretože z odôvodnenia exekučného súdu je zrejmé, že neplatnosť zmluvnej podmienky odvodil súd z ust. § 52 a nasl. OZ s tým, že poukázal na existujúce interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS 5.4.1993, ktorá bola transponovaná do právneho poriadku zák. č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004. Je zrejmé, že exekučný súd priamo zo Smernice Rady 93/13/EHS nevychádzal, použil ju len ako interpretačné pravidlo.

Správne preto exekučný súd na neplatnú zmluvnú podmienku neprihliadal, lebo za danej situácie rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom (keďže bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu) .

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v predmetnej veci rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje § 4 ods.1-3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo je vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovskému súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, keďže Všeobecné poistné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané oboma zmluvnými stranami (podpísaná je len oprávnená, pričom dokonca chýba meno a priezvisko podpisujúcej sa osoby a dátum) . Naviac ani v žiadosti o zníženie poistného k poistnej zmluve nie je dodržaná písomná forma, lebo táto je podpísaná len povinnou. Z uvedeného dôvodu nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie rozhodcovský (Arbitrážny) súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011) .

Z týchto dôvodov ako aj dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.. Oprávnená nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov nepatrí. Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.