KSKE 6 S 104/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/104/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201239 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:1011201239.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu P.. P. X., V. H.. B. Č.. XXX, X., právne zastúpeného JUDr. Štefanom Abelovským, advokátom so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-245-004/2011 zo dňa 1.6.2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-245-004/2011 z 1.6.2011, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE- VO-171/2011 zo 17.3.2011 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania, v sume 827,32 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Štefana Abelovského, v lehote do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou podanou v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 2 O.s.p. sa

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO-245-004/2011 z 1. 6. 2011, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. ORPZ-KE-VO-171/2011 zo dňa 17.3.2011, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca - bývalý ppráp. P. X. O..XX.XX.XXXX, naposledy služobne zaradený v stálej službe vo funkcii inšpektor - stála služba Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Západ, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach skončil dňom 31. júla 2004 služobný pomer príslušníka Policajného zboru uvoľnením podľa § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z. ) .

2. Prvostupňový správny orgán - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Košiciach rozhodnutie zo 17.3.2011 o skončení služobného pomeru žalobcu odôvodnil nasledovne:

Bývalý ppráp. P. X. (ďalej len menovaný ) bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 179/2004 prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Služobný pomer skončil doručením uvedeného personálneho rozkazu menovanému dňa 27.5.2004. Rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-868/PK-2008 bol tento personálny rozkaz zrušený.

Podaním menovaného zo dňa 18.12.2008 doručeným na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach dňa 19.12.2008 (č.p.ORP-325/VO-2008) menovaný oznámil, že podľa § 196 ods. 3 zákona netrvá na ďalšom výkone služby. Podľa tohto ustanovenia zákona, ak po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajt oznámil, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončí uvoľnením uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

V súlade s uvedeným služobný pomer menovaného skončil zo zákona dňom 31.7.2004. Je to odôvodnené skutočnosťou, že prepustením skončil jeho služobný pomer dňa 27.5.2004. Dva kalendárne mesiace po tomto dátume uplynuli dňa 31.7.2004. Vzhľadom na to, že služobný pomer skončil zo zákona v termíne určenom priamo v tomto zákone, nebol nadriadený oprávnený vydávať rozhodnutie v tejto veci. Pre evidenčné účely sa v takomto prípade vydáva oznámenie o skončení služobného pomeru, ktoré v podmienkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru má zaužívanú formu personálneho rozkazu. Takéto oznámenie vydal riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach svojím personálnym rozkazom č. 2445 zo dňa 19.12.2008.

Týmto oznámením sa iba deklarovala právne relevantná skutočnosť, že služobný pomer menovaného u Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach skončil v súlade s § 196 ods. 3 zákona.

Ako už bolo uvedené, oznámenie slúži iba ako publikačný prostriedok najmä pre evidenčné účely, nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach konkrétneho policajta. Týmto oznámením sa iba menovanému oznámilo, že jeho služobný pomer skončil, a to v súlade s § 196 ods. 3 zákona, vzhľadom k tomu, že po doručení rozhodnutia č. p. SLV-868/PK-2008 zo dňa 12.12.2008, ktoré mu bolo doručené dňa 17.12.2008 využil zákonnú možnosť a listom zo dňa 18.12.2008 oznámil, že na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.

Uvedené oznámenie nie je možné považovať za rozhodnutie vydané podľa ustanovenia § 241 zákona, pretože ako už bolo uvedené, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a z uvedeného dôvodu nepodlieha súdnemu prieskumu. Proti tomuto oznámeniu nie je možné podať ani opravný prostriedok, či už riadny alebo mimoriadny, tak ako to je upravené v jednotlivých ustanoveniach zákona.

Na základe žaloby podanej menovaným bolo však predmetné oznámenie (personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 2455/2008) zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 28/2009-56 zo dňa 15.2.2011.

Podľa názoru súdu tento personálny rozkaz nemožno považovať za deklaratórny právny akt nepodliehajúci súdnemu prieskumu z dôvodu, že týmto personálnym rozkazom bol zmenený termín skončenia služobného pomeru a preto mal mať všetky náležitosti správneho rozhodnutia, aby toto bolo preskúmateľné. Vychádza pritom zo svojho subjektívneho a ničím nepodloženého názoru, že menovaný požadoval uvoľnenie zo služobného pomeru k 19.12.2008, keď predtým k 18.12.2008 požiadal o znovu prijatie do služobného pomeru . Ďalej sa v rozsudku uvádza, že spôsob, ako objasniť pochybnosti, či nastali okolnosti uvedené v § 196 ods. 3 zákona, je vecne preskúmať personálny rozkaz č. 2445 . Za tým účelom uložil v novom konaní odstrániť nedostatok, ktorý je vytýkaný tomuto rozhodnutiu a to tak, aby bolo určité, zrozumiteľné a v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi.

Situáciu, ktorá nastane po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajta výslovne upravuje iba ustanovenie § 196 zákona. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Osobitný postup nastáva, ak policajt po zrušení rozhodnutia oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby. Pre skončenie služobného pomeru sa v takom prípade uplatní právna fikcia skončenia služobného pomeru uvoľnením upravená v ods. 3 tohto ustanovenia s presne stanoveným termínom skončenia uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

Menovaný po zrušení rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru v písomnom podaní zo dňa 18.12.2008 vyjadril vôľu, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby s odvolaním sa na § 196 ods. 3 zákona. Jednoznačne a zrozumiteľne prejavil vôľu, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby na základe dohody . K termínu skončenia jeho služobného pomeru nič neuviedol. V dôsledku toho jeho služobný pomer skončil zo zákona na základe citovaného ustanovenia dňom 31. 7. 2004, teda po uplynutí dvoch kalendárnych mesiacov po dni 27.5.2004, kedy bol pôvodne skončený jeho služobný pomer prepustením. V určení dátumu skončenia služobného pomeru preto nemôžu byť žiadne pochybnosti, pretože ako už bolo uvedené, zákon § 196 ods. 3 zákona tento termín jednoznačne určuje a sám menovaný sa na toto ustanovenie vo svojom písomnom podaní odvoláva. Právny stav, ktorý nastal po zrušení rozhodnutia o prepustení menovaného neumožňoval iný postup. Nadriadený sa preto správne riadil ustanovením § 196 ods. 3 zákona. Pretože nasala právna fikcia uvoľnenia zo služobného pomeru, túto skutočnosť len deklaroval oznámením vo svojom personálnom rozkaze.

Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku uložil povinnosť vydať v tejto veci rozhodnutie a podľa § 250j ods. 6 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu, bolo potrebné túto povinnosť splniť.

3. Žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí z 1. 6. 2011,

poukazujúc na ust. § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a rovnaké skutkové zistenia, aké uviedol správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí zo 17.3.2011, uviedol v reakcii na námietky obsiahnuté v riadnom opravnom prostriedku žalobcu nasledovné:

Uvedené rozhodnutie odvolateľ prevzal dňa 28.03.2011. Voči rozhodnutiu podal v zákonnej lehote dňa 11.04.2011 odvolanie, v ktorom uvádza, že personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 2445 zo dňa 19.12.2008 bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, a to uvoľnením ku dňu 31.07.2004 .

Námietka navrhovateľa je nekvalifikovaná, vyvolávajúca právny zmätok, nakoľko spája dva samostatné zákonné inštitúty, a to prepustenie a uvoľnenie. Prepustením končí služobný pomer jednostranným aktom zo strany nadriadeného. Pri uvoľnení sa končí služobný pomer na základe žiadosti príslušníka Policajného zboru. Nemožno teda skončiť služobný pomer prepustením na základe vlastnej žiadosti.

Ďalej odvolateľ v odvolaní uvádza, že písomne podal žiadosť o znovu prijatie do služobného pomeru dňa 18.12.2008, pričom v ten istý deň bol prijatý a bolo mu vydané potvrdenie zo dňa 18.12.2008 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, že od tohto dňa je v služobnom pomere. Následne dňa 19.12.2008 na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach mu bolo oznámené, aby podal žiadosť, že netrvá na ďalšom výkone služby. Z toho dôvodu listom zo dňa 19.12.2008 požiadal o skončenie služobného pomeru dohodou .

Prijatiu do služobného pomeru, aj kedy sa jednalo o opätovné prijatie predchádza prijímacie konanie podľa § 14 zákona, ktoré trvá aj niekoľko mesiacov. Odvolateľ žiadne prijímacie konanie v tom čase neabsolvoval. Vznik služobného pomeru upravuje § 16 zákona, podľa ktorého sa policajt prijíma do

služobného pomeru rozhodnutím nadriadeného. Takéto rozhodnutie menovanému dňa 19.12.2008 nebolo vydané.

Situáciu, ktorá nastane po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajta, výslovne upravuje iba ustanovenie § 196 zákona. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia, ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Osobitný postup nastáva, ak policajt po zrušení rozhodnutia oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby. Pre skončenie služobného pomeru sa v takom prípade uplatní právna fikcia skončenia služobného pomeru uvoľnením upravená v ods. 3 tohto ustanovenia s presne stanoveným termínom skončenia uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Zákon nepozná inštitút skončenia služobného pomeru dohodou.

Odvolateľ po zrušení rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru v písomnom podaní zo dňa 18.12.2008 vyjadril vôľu, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby s odvolaním sa na § 196 ods. 3 zákona. Jednoznačne a zrozumiteľne prejavil vôľu, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby na základe dohody . K termínu skončenia jeho služobného pomeru nič neuviedol. V dôsledku toho jeho služobný pomer skončil zo zákona na základe citovaného ustanovenia zákona dňom 31. 07. 2004, teda po uplynutí dvoch kalendárnych mesiacov po dni 27.05. 2004, kedy bol pôvodne skončený jeho služobný pomer prepustením. V určení dátumu skončenia služobného pomeru preto nemôžu byť žiadne pochybnosti, pretože ako už bolo uvedené, zákon v § 196 ods. 3 zákona tento termín jednoznačne určuje a sám odvolateľ sa na toto ustanovenie vo svojom písomnom podaní odvoláva. Právny stav, ktorý nastal po zrušení rozhodnutia o prepustení odvolateľa neumožňoval iný postup. Nadriadený sa preto správne riadil ustanovením § 196 ods. 3 zákona. Pretože nastala právna fikcia uvoľnenia zo služobného pomeru, túto skutočnosť len deklaroval oznámením vo svojom personálnom rozkaze.

V závere odvolania odvolateľ uvádza, že po prevzatí rozsudku KS v Bratislave č.k. 3S 28/2008 zo dňa 15.02.2011 o zrušení rozhodnutia policajného orgánu, písomne listom zo dňa 15.03.2011, teda ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia svoje podanie, ktoré aj ako súd konštatoval bolo neurčité, zobral v celom rozsahu svoj návrh späť a trvá na pokračovaní služobného pomeru. Aj napriek tomu policajný orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa opiera o jeho podanie o uvoľnenie zo služobného pomeru, ktoré ešte pred jeho vydaním zobral späť .

Táto námietka odvolateľa je nezrozumiteľná, čo do svojho obsahu, ako i uvedených dátumov, a preto ju nie je možné kvalifikovane vyhodnotiť. Ďalšie námietky odvolateľa sú obsahovo totožné s námietkami, ktoré už boli vyhodnotené vyššie.

V rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 28/2009-56 zo dňa 15.02.2011 sa uvádza, že spôsob, ako objasniť pochybnosti, či nastali okolnosti uvedené v § 196 ods. 3 zákona, je vecne preskúmať personálny rozkaz č. 2445. Za tým účelom uložil v novom konaní odstrániť nedostatok, ktorý je vytýkaný tomuto rozhodnutiu a to tak, aby bolo určité, zrozumiteľné a v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi. Upozornil, že podľa ustanovenia § 250j ods. 6 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.

Vychádzajúc z uvedeného konštatujem, že napadnuté rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach číslo ORPZ-KE-VO-171/2011 zo dňa 17.03.2011 bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a plne rešpektuje právny názor uvedeného súdu. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

II.

V žalobe zo 14.7.2011 žalobca uviedol, že po vynesení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 28/2009 zo dňa 15.2.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Košiciach č. 2445 z 19.12.2008, listom z 15.3.2011 oznámil uvedenému orgánu, že vzhľadom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15.2.2011 berie späť v celom rozsahu svoje podanie z 18.12.2008 o netrvaní na ďalšom výkone štátnej služby a oznámil, že trvá na pokračovaní výkonu štátnej služby. Aj napriek tejto skutočnosti správne orgány oboch stupňov svojimi rozhodnutiami rozhodli, že služobný pomer žalobcu skončil na základe jeho podania, ktoré dňa 15.3.2011 zobral späť v celom rozsahu a trval na pokračovaní služobného pomeru. V súvislosti s predmetným späťvzatím podania z 18.12.2008 uskutočneným podaním žalobcu z 15.3.2011 žalobca poukázal na tú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného z 1. 6. 2011, v ktorej žalovaný uviedol, že námietka žalobcu v odvolaní je nezrozumiteľná čo do svojho obsahu, ako aj uvedením dátumov, a preto ju nie je možné kvalifikovane vyhodnotiť. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je podľa žalobcu nedôvodné a nezakladá sa na skutočnosti. Z uvedeného dôvodu rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov označil za nezákonné, navrhol ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

III.

V písomnom vyjadrení zo 17.10.2011 žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie Ministerstva vnútra SR a Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v predmetnej právnej veci, poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky upravujúcou rozsah súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve a dispozičnú procesnú zásadu a ďalej uviedol obsiahle stanoviská k otázkam prepustenia žalobcu zo služobného pomeru, personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach č. 2445 z 19.12.2008, k obsahu žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a k žalobným námietkam uvedeným v žalobe zo 14.7.2011 (č.l. 24-28) .

K obsahu žaloby žalovaný uviedol:

Žalobca v podanej žalobe namieta, že listom zo dňa 15.03.2011 oznámil žalovanému, že svoj list zo dňa 18. 12. 2008 o netrvaní na ďalšom výkone štátnej služby berie späť v celom rozsahu a oznámil, že trvá na pokračovaní výkonu ďalšej služby.

Pokiaľ ide o uvedenú námietku, ako už bolo uvedené, žalovaný mal v novom konaní postupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave číslo 3S 28/2009-56 zo dňa 15.02.2011, čo žalovaný v plnom rozsahu dodržal.

Písomné oznámenie žalobcu zo dňa 15.03.2011, ktorým oznamuje, že svoj prejav vôle zo dňa 18.12.2008 berie v plnom rozsahu späť, je v predmetnej veci potrebné považovať za právne irelevantné.

Žalobca dňa 18.12.2008 jasne a zrozumiteľne prejavil vôľu o netrvaní na ďalšom výkone štátnej služby.

Ustanovenia zákona žalobcovi po tom, čo zistil, že písomným oznámením zo dňa 18.12.2008, ktorým oznámil, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, sa vlastne sám takýmto svojím konaním poškodil , neumožňujú v danej veci postupovať tak, ako si v súčasnej dobe po tomto zistení predstavuje.

Žalovaný poukazuje na to, že právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 249 ods. 1 zákona právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.

Podľa § 250 ods. 1 písm. c) zákona neplatný je právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne, vážne určite alebo zrozumiteľne.

Na slobodu vôle sa môže pôsobiť buď fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Nedostatkom slobody vôle je iba konanie pod nedovoleným nátlakom, ktoré môže byť priame fyzické donútenie a bezprávna vyhrážka.

Fyzické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď: je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať, vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, je adresné, smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje.

Z uvedeného vyplýva, že bezprávna vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka konania.

Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle subjektu, ktorý koná.

Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná.

Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.

Na platnosť právneho úkonu ako celku sa vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Sloboda a vážnosť tvoria súčasť vôle. Keďže vôľa ako samostatná zložka právneho úkonu je bez existencie jej prejavu nezistiteľná, pri skúmaní týchto skutočností v podstate ide len o posudzovanie slobody a vážnosti jej prejavu.

Uvedené závery v plnom rozsahu vyplývajú z judikatúry Najvyššieho súdu SR uverejnenej napr. pod č.k. 6 Sžo 107/2008.

Žalovaný poukazuje na to, že žalobca v písomnosti ním spracovanej uviedol cit.: Na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-868/PK-2008 zo dňa 12.12.2008 v zmysle § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 netrvám na ďalšom výkone štátnej služby na základe dohody .

Zo spisového materiálu je dostatočne preukázané, že žalobca po tom, ako mu bol zapožičaný zákon č. 73/1998 Z. z. a po predchádzajúcej porade so svojím právnikom spracoval predmetnú žiadosť, v ktorej uviedol, že na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.

Žalovaný poukazuje na to, že žiadna zákonná prekážka nebránila žalobcovi v pokračovaní vo výkone štátnej služby, ak by oznámil, že na výkone štátnej služby po zrušení personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 179 zo dňa 21.05.2004, ktorým bol v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, trvá naďalej.

V tejto súvislosti žalovaný taktiež poukazuje na to, že aj v súčasnej dobe sú v služobnom pomere príslušníka PZ policajti, ktorí boli prepustení zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona a po zrušení rozhodnutia o prepustení neoznámili, že netrvajú na výkone štátnej služby, pričom túto službu vykonávajú v súlade s ustanoveniami zákona naďalej.

Žalovaný poukazuje na to, že práve žalobca svojím konaním sa dostal do uvedenej situácie, pričom ako už bolo uvedené, pred doručením písomného oznámenia, že na ďalšom výkone štátnej služby v súlade s § 196 ods. 3 zákona netrvá, sa radil so svojim právnikom.

Žalovaný je toho názoru, že žiadneho príslušníka PZ nie je možné nútiť k tomu, aby naďalej vykonával štátnu službu, ak sa rozhodne ukončil služobný pomer a oznámi, že na ďalšom výkone štátnej služby netrvá. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Dohovor medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce uverejnený v Zbierke zákonov SR pod č. 340/1998 s platnosťou od 29.09.1998, kde v čl. 1 písm. c) je stanovený záväzok, že každý člen Medzinárodnej organizácie práce, ktorý ratifikuje tento dohovor, sa zaväzuje potláčať a nepoužívať akúkoľvek formu nútenej alebo povinnej práce ako prostriedok pracovnej disciplíny.

Opätovne je potrebné poukázať na to, že žiadna zákonná prekážka nebránila žalobcovi pokračovať v služobnom pomere príslušníka PZ po tom, čo došlo k zrušeniu rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru a žalobca by oznámil, že netrvá naďalej na výkone štátnej služby.

Taktiež je potrebné dať do pozornosti tú skutočnosť, že práve žalobca bol zastúpený kvalifikovaným advokátom, ktorého po zrušení rozhodnutia v danej veci požiadal o poskytnutie právnej rady, čo je v dostatočnom rozsahu potvrdené dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiály.

Vzhľadom k tomu, že po zrušení personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 179 zo dňa 21. 05. 2004, ktorým bol žalobca z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, tento oznámil, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, jeho služobný pomer skončil v súlade s § 196 ods. 3 zákona ( Ak po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajt oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončí uvoľnením uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru ) uplynutím dňa 31.07.2004.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej často O. s. p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol ako súd vecne a miestne príslušný, ktorému bola preskúmavaná právna vec postúpená Krajským súdom v Bratislave uznesením č.k. 4S 129/2011 z 3.8.2011.

Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR ) , Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 1. 6. 2011, a rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo 17.3.2011, ktorými bolo rozhodnuté o tom, že služobný pomer žalobcu skončil dňom 31. 07. 2004 uvoľnením podľa § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., predchádzalo súdne preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p., predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. 2445 z 19. 12. 2008, ktorým bol žalobca podľa § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že netrval na ďalšom výkone štátnej služby a že jeho služobný pomer skončil uplynutím dvoch mesiacov nasledujúcich po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Išlo o konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 3S 28/2009, v ktorom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 28/2009-56 z 15.2.2011 rozhodol tak, že rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 2445 z 19.12. 2008 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V označenom súdnom konaní bolo vydané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sžo/192/2010 z 3.11.2010, ktorým Najvyšší súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/28/2009-36 zo 4.5.2010 o zastavení konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie, konštatujúc skutočnosť, že rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. 2445 z 19. 12. 2008 (personálny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho služobný pomer skončil 31. 07. 2004, t.j. uplynutím dvoch mesiacov odo dňa vydania pôvodného rozhodnutia, ktorým bol zo služobného pomeru prepustený) je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu preskúmavaciemu konaniu podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 2Sžo/192/2010 z 3.11.2010 okrem iného uviedol:

Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť bola otázka prípustnosti súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia, ktoré podľa názoru krajského súdu je svojou povahou deklaratórnym právnym aktom, pretože žalovaný ním len oznámil žalobcovi, že k 31. júlu 2004 nastali okolnosti, ktoré mali za následok skončenie jeho služobného pomeru príslušníka PZ SR k tomuto dátumu.

Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) , ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.

Podľa § 196 ods. 3 uvedeného zákona, ak po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajt oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončí uvoľnením uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

Zo spisového materiálu vyplýva, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 179 z 21.mája 2004 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len príslušníka PZ SR ) .

Toto rozhodnutie bolo na základe žalobcom podaného rozkladu zrušené rozhodnutím ministra vnútra SR č. SLV-868/PK-2008 z 12. decembra 2008 a žalobca listom z 18. decembra 2008 oznámil žalovanému, že na ďalšom výkone štátnej služby netrvá na základe dohody, t.j. podľa názoru žalovaného ako aj krajského súdu nastala situácia, ktorú rieši ustanovenie § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998.

Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom oznamuje žalobcovi, že jeho služobný pomer skončil k 31. júlu 2004.

Podľa názoru odvolacieho súdu však napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz č. 2445 z 19. decembra 2008 nemožno považovať a ani nie je deklaratórnym právnym aktom a to z dôvodu, že je v ňom určený iný dátum skončenia služobného pomeru žalobcu, ako v pôvodnom rozhodnutí z r. 2004.

Tento iný dátum skončenia služobného pomeru síce vyplýva zo zákona, ale je podmienený tým, že nastali okolnosti, o ktorých hovorí § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z., t.j. že žalobca skutočne oznámil žalovanému, že na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.

Tieto skutočnosti však neboli nijakým spôsobom objasnené, z obsahu spis vyplýva, že sú sporné, nakoľko zo samotného odvolania proti personálnemu rozkazu vyplýva, že žalobca požadoval uvoľnenie zo služobného pomeru k 19. decembru 2008, keď predtým k 18. decembru 2008 požiadal o znovu prijatie do služobného pomeru a zo strany žalovaného mu bolo oznámené, že takáto žiadosť nie je potrebná, nakoľko ak je rozhodnutie o skončení služobného pomeru zrušené, tak na služobnom pomere môže trvať, resp. netrvať.

Tiež v liste z 18. decembra 2009, v ktorom žalobca oznámil, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby je uvedené na základe dohody .

Jediný spôsob, ako objasniť nad všetku pochybnosť, či nastali okolnosti uvedené v § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., je vecne preskúmať personálny rozkaz č. 2445 z 19. decembra 2008.

Opačný postup by znamenal odopretie žalobcovho práva na prístup k súdu, nakoľko v danom kontexte predmetný personálny rozkaz nedeklaroval skončenie služobného pomeru k dátumu, o ktorom už bolo raz rozhodnuté, ale stanovil nový dátum, t.j. 31. júl 2004 a tým zasiahol konštitutívne do práv žalobcu, nakoľko spôsobil skončenie jeho služobného pomeru k 31. júlu 2004.

Preto aj keď zdanlivo nastala situácia predpokladaná a striktne upravená v § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., kedy sa služobný pomer skončí do dvoch mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru, nemožno personálny rozkaz, ktorým sa oznamuje skončenie služobného pomeru k dátumu po uplynutí týchto dvoch mesiacov, považovať za deklaratórny právny akt nepodliehajúci súdnemu prieskumu.

Navyše v danom prípade vôbec nebolo preukázané, či sa žalovaný a žalobca nedohodli na inom postupe podľa § 196 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., resp. či žalobca nebol uvedený do omylu.

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 3S 28/2009-56 z 15.2.2011 (č.l.8-10 spisu) po zrušení rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. 2445 z 19.12.2008 procesným postupom podľa § 250j ods. 3 O. s. p., vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžo 192/2010 z 3.11.2010 uviedol okrem iného nasledovné:

Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že správne orgány, ktoré vo veci konali a rozhodovali postupovali v rozpore s citovaným ustanovením, personálny rozkaz č. 2445 zo dňa 19.12.2008, ktorým žalovaný podľa neho, len oznamoval skončenie služobného pomeru k dátumu po uplynutí dvoch mesiacov, nemožno považovať za deklaratórny právny akt nepodliehajúci súdnemu prieskumu. Týmto personálnym rozkazom bol zmenený termín skončenia služobného pomeru, a preto mal mať všetky náležitosti správneho rozhodnutia, aby toto rozhodnutie bolo preskúmateľné.

Žalovaný v ďalšom konaní vyhodnotí všetky skutočnosti a náležitosti, ktoré predchádzali vydaniu personálneho rozkazu č. 2445 zo dňa 19.12.2008, a to najmä skutočnosti, ktoré neboli nijakým spôsobom objasnené a ktoré ako vyplýva zo spisu sú sporné, nakoľko zo samotného odvolania proti personálnemu rozkazu vyplýva, že žalobca požadoval uvoľnenie zo služobného pomeru k 19.12.2008,

keď predtým k 18.12.2008 požiadal o novu prijatie do služobného pomeru a zo strany žalovaného mu bolo oznámené, že takáto žiadosť nie je potrebná, nakoľko ak je rozhodnutie o skončení služobného pomeru zrušené, tak na služobnom pomere môže trvať, resp. netrvať. V liste z 18.12.2009, v ktorom žalobca oznámil, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby je uvedené na základe dohody . Spôsob ako objasniť pochybnosti, či nastali okolnosti uvedené v § 196 ods. 3 zákona je vecne preskúmať personálny rozkaz č. 2445.

Keďže tento personálny rozkaz je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a neúplnosť (chýba poučenie) , súd ho zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou žalovaného, aby postupoval v naznačenom smere, odstránil v novom rozhodnutí nedostatok, ktorý mu bol vytýkaný tak, aby rozhodnutie bolo určité, zrozumiteľné a v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi.

V preskúmavanej právnej veci Krajský súd v Košiciach vyvodil jednoznačný právny záver o potrebe zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ktoré boli vydané na právnom základe výsledkov súdneho preskúmavacieho konania uvedených v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 28/2009-56 z 15.2.2011, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., keďže rozhodnutie žalovaného z 1. 6. 2011 napadnuté žalobou, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo 17.3.2011 považoval za nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov rozhodnutia.

Riadiac sa dispozičnou právnou zásadou vyplývajúcou z ust. § 249 ods. 2 O.s.p. súd konštatoval, že jedinou žalobnou námietkou uvedenou v žalobe zo 14.7.2011, ktorou bol súd povinný sa zaoberať v preskúmavanej právnej veci (popri skúmaní prípadnej existencie procesnoprávnych dôvodov pre zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p.) je žalobcom uvádzané nevyporiadanie sa správnych orgánov oboch stupňov so späťvzatím písomného podania žalobcu z 18.12.2008 uskutočneného jeho podaním z 15.3.2011 (č.l.11 spisu) , doručeným žalovanému 15.3.2011, t.j. pred vydaním rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci. Súd však bol zároveň povinný skúmať, predovšetkým s prihliadnutím na predmet administratívneho konania v preskúmavanej veci, ako aj vzhľadom na obsah a závery predchádzajúcich administratívnych a súdnych prieskumných konaní, ktoré nasledovali po vydaní personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 179/2004 z 27.5.2004, či a akým spôsobom sa správne orgány oboch stupňov vyporiadali so zisteným skutkovým a právnym stavom a záväzným právnym názorom obsiahnutým v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 28/2009-56 z 15.2.2011 a uznesení Najvyššieho súdu SR č. k. 2 Sžo/192/2010 z 3.11.2010.

Pokiaľ ide o právny úkon uskutočnený žalobcom obsahom jeho podania z 15.3.2011, súd konštatoval absenciu akýchkoľvek relevantných skutkových a právnych záverov v odôvodnení správnych orgánov oboch stupňov zo 17.3.2011 a 1.6.2011 k danej právnej problematike. Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach v odôvodnení rozhodnutia zo 17.3.2011 na existenciu daného právneho úkonu žalobcu nereagovalo a žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 1.6.2011 na daný novovzniknutý procesnoprávny stav vyplývajúci z podania žalobcu z 15.3.2011 podľa názoru súdu neuviedol žiadne kvalifikované skutkové a právne závery, ktoré by mohol súd vyhodnotiť z hľadiska ich dôvodnosti a zákonnosti v súdnom preskúmavacom konaní. Ako to totiž vyplýva z obsahu podania žalobcu z 15.3.2011, žalobca jasne a nespochybniteľne formuloval svoje rozhodnutie vziať späť svoje podanie z 18.12.2008 a ďalej uviedol, že trvá na pokračovaní výkonu štátnej služby. Ak teda žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 1. 6. 2011, že táto námietka odvolateľa je nezrozumiteľná, čo do svojho obsahu, ako i uvedených dátumov, a preto ju nie je možné kvalifikovane vyhodnotiť , daný záver správneho orgánu vôbec nezodpovedá podľa názoru súdu obsahu podania žalobcu z 15.3.2011. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci absentujú akékoľvek skutkové a právne dôvody vzťahujúce sa na podanie žalobcu z 15.3.2011, čo bolo primárnym dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného z 1.6.2011, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo 17.3.2011 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

Vzhľadom na hore uvedené právne východiská pre súdne preskúmavacie konanie v danej veci zároveň súd zistil, že správne orgány vo svojej rozhodovacej činnosti nereagovali náležite na pre nich záväzné právne závery vyplývajúce predovšetkým z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo/192/2010 z 3.11.2010, a tiež z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 28/2009-56 (v častiach odôvodnení daných súdnych rozhodnutí citovaných v tomto rozsudku) vzťahujúcich sa na podanie žalobcu z 18.12.2009, a to z hľadiska jeho obsahu, určitosti prejavu vôle, okolnosti, za ktorých bolo spísané a skutkových okolností, ktoré predchádzali jeho vyhotoveniu, najmä však na záver uvedený v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo/192/2010 z 3.11.2010, podľa ktorého navyše v danom prípade nebolo preukázané, či sa žalovaný a žalobca nedohodli na inom postupe podľa § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., resp. či žalobca nebol uvedený do omylu.

V danej súvislosti súd poukazuje na obsah výpovede žalobcu na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach 20.9.2012, kde žalobca uviedol:

Ja som po doručení rozhodnutia ministra vnútra SR z 12.12.2008 nastúpil k svoju predchádzajúcemu zamestnávateľovi s tým, že som bol pripravený ďalej pokračovať v služobnom pomere policajta. Doručil som Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach žiadosť o znovu prijatie do služobného pomeru z 18.12.2008, kópiu ktorej súdu predkladám. Táto žiadosť bola toho istého dňa doručená Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach.

Na základe tejto žiadosti mi toho istého dňa Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach, vnútorný odbor vystavilo potvrdenie, ktorým som sa mal preukázať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove, kde som bol po celú dobu, kedy trvalo pôvodné rozhodnutie o mojom prepustení zo služby v policajnom zbore evidovaný, následne som sa ďalšieho dňa, t.j. 19.12.2008 mal dostaviť k výkonu služby, na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach ma však nechali čakať na chodbe pred sekretariátom riaditeľa, pričom k môjmu kontaktu s riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ani nedošlo a o druhej hodine popoludní som bol odvedený ku krajskému riaditeľovi PZ v Košiciach a tam mi bolo povedané, že mám dve možnosti. Ak budem trvať na služobnom pomere, budem prepustený pre služobné hodnotenie alebo nebudem trvať na ďalšom služobnom pomere, bude mi doplatený služobný plat a preto sa mám rozhodnúť medzi týmito dvomi možnosťami. Mne nebol daný ani čas na preštudovanie tohto dokumentu, v podstate som sa mal iba rozhodnúť, či trvám alebo netrvám na ďalšom služobnom pomere. Keďže som bral do úvahy, že mi bude priznaný služobný dôchodok a bude mi doplatený plat za obdobie od roku 2004 do 2008, rozhodol som sa pre takéto riešenie. Absolútne som si nebol vedomý toho, aký je význam § 196 ods. 3 zákona o služobnom pomere policajtov v mojej veci. Bol som presvedčený o tom, že môj služobný pomer sa skončí dňom 19.12.2008, preto som si podal aj žiadosť o výsluhový dôchodok, o čom predkladám súdu originál žiadosti o výsluhový dôchodok na nahliadnutie. Súd konštatuje, že ide o žiadosť žalobcu z 18.12.2008, podanú na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach 19.12.2008.

Ja som vychádzal z toho, že moja žiadosť z 18.12.2008 obsahuje konštatovanie na základe dohody, čo bolo pre mňa určujúcim a z tohto znenia podania z 18.12.2008 som vychádzal v tom smere, že môj služobný pomer skončí 18. alebo 19. decembrom 2008, a nie s termínom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v preskúmavanej právnej veci. Hneď po tom, keď som podpísal podanie z 18.12.2008 mi bol doručený v obálke zalepený personálny rozkaz, ktorý som si ani nemohol prečítať. Najprv som podpísal jeho prevzatie a až potom, keď som ho otvoril, ešte na sekretariáte riaditeľa KR PZ, po prečítaní rozkazu som hneď vedel, že v tomto personálnom rozkaze je uvedený úplne iný dátum, ako bola naša dohoda, preto som hneď rukou na sekretariáte riaditeľa KR PZ v Košiciach písal odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 2445 a ihneď som to doručil na sekretariáte Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, teda u môjho zamestnávateľa.

Ja by som sa nikdy nevzdal svojho 4 až 5 - ročného platu, pretože som mal nárok na zaplatenie tohto platu na základe rozhodnutia ministra vnútra SR z 12.12.2008. S takýmto termínom skončenia služobného pomeru, vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré som uviedol a ktoré vyplývajú z administratívneho spisu by som nikdy nesúhlasil.

Z obsahu listín - podaní žalobcu a prvostupňového správneho orgánu, ktoré boli predložené Krajskému súdu v Košiciach na pojednávaní 20.9.2012 (žiadosť o znovu prijatie do služobného pomeru z 18.12.2008 - č.l. 43 spisu, žiadosť o výsluhový dôchodok z 18.12.2008 - č.l.45 spisu, odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 2445 doručené Okresnému riaditeľstvu PZ v Košiciach 19.12.2008 - č.l.46 spisu a potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, vnútorný odbor z 18. 12. 2008 o tom, že žalobca je od 18. 12. 2008 v služobnom pomere PZ na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach) a obsahu citovanej výpovede žalobcu pred súdom, súd vyvodil záver o vysokej miere pravdepodobnosti, ak nie určitosti stavu ohľadom okolností spísania podania žalobcu z 18.12.2008, možnosť existencie ktorého priamo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo/192/2010 z 3.11.2010, predovšetkým ohľadom možnosti uvedenia žalobcu do omylu v súvislosti s dátumom skončenia služobného pomeru. Závery uvedené v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci, ako aj vo vyjadrení žalovaného zo 17.10.2011 k zásadným právnym otázkam nastoleným hore citovanými rozhodnutiami súdov v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 3S 28/2009 súd preto považuje za nedôvodné a nekorešpondujúce so zisteným skutkovým a právnym stavom veci vyplývajúcim z obsahu administratívneho spisu a obsahu dokazovania vykonaného aj v preskúmavanej právnej veci, na vykonanie ktorého je správny súd oprávnený v súlade s ust. § 250i ods. 1, druhá veta O. s. p. Vzhľadom na obsah a závery právoplatne skončeného súdneho konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 3S 28/2009 však bolo už povinnosťou správnych orgánov v administratívnom konaní ozrejmiť podrobne všetky skutočnosti týkajúce sa podania žalobcu z 18.12.2008 a skutkových okolností, ktoré dané mu, podľa názoru súdu nejasnému právnemu úkonu žalobcu z 18.12.2008 predchádzali v období od doručenia rozhodnutia ministra vnútra SR z 12.12.2008 o zrušení pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru - personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 179/2004 z 27.5.2004. Išlo o rozhodnutie ministra vnútra SR, obsah ktorého bol pre žalobcu pozitívnym zavŕšením rozsiahleho administratívneho konania týkajúce sa skončenia jeho služobného pomeru, pôvodným personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 179 z 21.5.2004 a na neho právne nadväzujúcich súdnych preskúmavacích konaní (rozsudok NS SR č.k. 3Sž/133/2004 zo 7.4.2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/428/2005-35 z 11.4.2007) .

S prihliadnutím na všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a súdneho spisu v preskúmavanej právnej veci (po vykonaní dokazovania z pohľadu súdu nevyhnutného pre objasnenie veci) súd nepovažuje podanie žalobcu z 18.12.2008, ku späťvzatiu ktorého došlo podaním žalobcu z 15.3.2011 za právny úkon jednoznačného, nespochybniteľného obsahu, ktorý by bol právne spôsobilý vyvolať právne účinky predpokladané v ustanovení § 196 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. s právnou domnienkou obsiahnutou v citovanom zákonnom ustanovení o skončení služobného pomeru v lehote dvoch kalendárnych mesiacov plynúcich od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru. Popri nejasnosti a neurčitosti podania žalobcu z 18.12.2008 zistené skutočnosti navyše navodzujú záver súdu o absencii slobodnej vôle žalobcu v súvislosti s podaním z 18. 12. 2008 skončiť služobný pomer spätne k 31.07.2004, zbavujúc sa dobrovoľne všetkých preň pozitívnych záverov predchádzajúcich administratívnych a súdnych konaní. Výpoveď žalobcu pred súdom 20.9.2012 súd v kontexte dôkazného stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu pritom hodnotí za vierohodnú a logickú, skutkovo a právne korešpondujúcu s listinnými dôkazmi, jedným z ktorých je aj vlastnoručne písané odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu č. 2445 doručené ihneď po prevzatí uvedeného personálneho rozkazu (zalepeného v obálke) , ktoré žalobca podal do podateľne Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ihneď 19.12.2008 po tom, čo sa oboznámil s obsahom predmetného personálneho rozkazu.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd vzhliadol procesnoprávne dôvody pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

Úlohou správnych orgánov ďalšom administratívnom konaní bude predovšetkým dôsledne sa vysporiadať s podaním žalobcu z 15.3.2011 a tiež vyvodiť adekvátne právne závery súladné s obsahom hore citovaných súdnych rozhodnutí vydaných v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 3S/28/2009 s prihliadnutím aj na obsah dokazovania vykonaného Krajským súdom v Košiciach v preskúmavanej právnej veci na pojednávaní dňa 20.9.2012.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol vykonaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66 Eur a trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška") v celkovej sume 193,45 Eur, ktoré pozostávajú z nasledovných úkonov právnej služby: 1.) príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 2.) vypracovanie žaloby a podanie na súd a 3.) účasť na pojednávaní dňa 20.9.2012, t. j. 3 x 57 Eur + režijný paušál 2 x 7,41 Eur, 1 x 7,63 Eur.

Ďalej právnemu zástupcovi žalobcu patria cestovné výdavky za použitie osobného motorového vozidla značky MERCEDES-BENZ s evidenčným č. V. XXX Z. na cestu z Bratislavy do Košíc a späť v celkovej sume 96,67 Eur (1,543 Eur/l x 6,9 l priemerná spotreba na 100 km x 908 km/100 = 96,67 Eur) + amortizácia vozidla 0,183 Eur/km x 908 km = 166,16 Eur.

Právnemu zástupcovi žalobcu bola priznaná aj náhrada za stratu času strávenú cestou zo sídla zástupcu žalobcu do miesta vykonania úkonu právnej služby a späť podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 305,04 Eur (cesta z Bratislavy do Košíc a späť trvala 12 hodín čo je 24 polhodín) , t. j. 24 x 12,71 Eur) .

Súdom priznané trovy konania vrátane súdneho poplatku predstavujú sumu 827,32 Eur (761,32 Eur + 66 Eur) , ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Štefana Ábelovského č. 634 588 985/0900 v lehote do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.