KSKE 6 S 108/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/108/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200806 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200806.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčinovej v právnej veci žalobcu VENAS, a.s. so sídlom ul. 17. novembra 1561/29, 075 01 Trebišov, IČO: 36 206 270, právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 4615/2011-1410 zo dňa 6.7.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) domáhal včas podanou žalobou preskúmania rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 46115/2011-1410 zo 6.7.2011, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Michalovce č. 29860/2010-5331 zo dňa 1.12.2010 vydané podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 78 zákona č. 199/2004 Z. z. v platnom znení (ďalej len Colný zákon ) . Predmetným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bol žalobca uznaný za zodpovedného z dopustenia sa colného deliktu podľa § 70 colného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že nedodržal podmienky použitia režimu pre zahraničný tovar - repkový olej na technické alebo priemyselné účely, iné ako na výrobu potravín stanovené v povolení č. K531108000007 zo dňa 3.11.2008, čím naplnil skutkovú podstatu colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. e) bod 3 colného zákona. Colný úrad Michalovce vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 1.12.2010 ďalej uviedol:

V danom prípade ide o repkový olej na technické alebo priemyselné účely, iné ako na výrobu potravín, PpKN 1514111000, v množstve 181900 kg, v colnej hodnote 150.034,820,-€, prepustený do colného režimu voľný obeh so zníženou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia Pobočkou colného úradu Čierna nad Tisou, colnými vyhláseniami č. 0531110803638 zo dňa 06.11.2008, č. 0531110803640 zo dňa 06.11.2008 a č. 0531110803733 zo dňa 14.11.2008.

Podľa ustanovenia ň 72 ods. 1 písm. e) bod 3 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. v platnom znení colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou.

Colný úrad Michalovce podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 Colného zákona č. 199/2004 Z. z. v platnom znení ukladá právnickej osobe VENAS a.s. so sídlom ul. 17. Novembra 1561/29, 075 01 Trebišov, IČO 36206270 za dopustenie sa colného deliktu pokutu vo výške 800,-€.

Zároveň bol žalobca rozhodnutím Colného úradu Michalovce z 1.12.2010 zaviazaný uhradiť štátu náklady spojené s prejednávaním colného deliktu v sume 33,19 €.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia Colného úradu Michalovce z 1. 12. 2010 správny orgán prvého stupňa konštatoval skutočnosti vyplývajúce z protokolu o zistení porušenia colných predpisov právnickou osobou (žalobcom) zn. 28612/2009-5311 zo dňa 6.8.2009 spísaného Colným úradom Michalovce, pobočkou Colného úradu Čierna nad Tisou na základe kontroly vykonanej u žalobcu 12.3.2009 týkajúcej sa dodržiavania podmienok použitia colného režimu voľný obeh so zvýhodneným sadzobným zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia ustanovených na tovar - repkový olej stanovených v povolaní č. K531108000007 vydaného žalobcovi ako právnickej osobe. Colný úrad Michalovce mal v danej veci za preukázané, že žalobca ako účastník konania nesplnil podmienky spojené s prepustením tovaru do režimu voľný obeh so zníženou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia nedodržaním podmienok stanovených v označenom povolení z 3.11.2008 a dospel k záveru, že predmetný tovar nedosiahol pridelené predpísané konečné použitie, čím účastník konania naplnil znaky skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 70 Colného zákona spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 3 Colného zákona. V rámci zákonom stanovenej sadzby pre uloženie sankcie uvedenej v ustanovení § 74 ods. 1 Colného zákona (pokuta do výšky 99.581,75 €) prvostupňový správny orgán odôvodnil uloženie pokuty vo výške 800,-€ nasledovne:

V danom prípade colný úrad pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 800,00 eur, pričom pri stanovení výšky pokuty colný úrad predovšetkým prihliadal na závažnosť deliktu t.j. na spôsob jeho spáchania čo znamená, že účastník konania tým, že nedodržal podmienky ustanovené na tovar prepustený do colného režimu voľný obeh so zníženou colnou sadzbou v dôsledku jeho konečného použitia, nekonal v súlade s colnými predpismi, čím sa svojim pasívnym konaním dopustil vyššie kvalifikovaného deliktu a na následok deliktu spočívajúci v ohrození riadneho výberu cla negatívne prejavujúceho sa na verených financiách SR s nemožnosťou tolerovania takéhoto porušenia zákona, ktorý vzhľadom na výšku dovymeranej dovoznej platby 5.182,40 eur sa v predmetnom prípade prejavuje na objekte deliktu ako ťažší následok vo forme jeho ohrozenia. Ďalšími skutočnosťami ovplyvňujúcimi úvahu colného úradu pri stanovení výšky pokuty je samotná dĺžka trvania protiprávneho stavu predstavujúca v predmetnom prípade 65 dní s prihliadnutím na to, že účastník konania prejavil potrebnú súčinnosť pri objasňovaní deliktu, no na strane druhej, účastník konania sa opakovane dopustil spáchania deliktu, nakoľko už bol v minulosti uznaný zodpovedným z porušenia colných predpisov.

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, colný úrad uložil pokutu vo vyššie uvedenej výške zákonného rozpätia sadzby a takto uloženú pokutu považuje za primeranú a dostatočne postačujúcu sankciu, plniacu si tak represívny, výchovný a preventívny účel, ktorá má viesť účastníka konania k dobrovoľnému plneniu uložených povinností a k rešpektovaniu právnych predpisov i rozhodnutí správnych orgánov v budúcnosti.

Colný dlh, ktorý v danom prípade vznikol z titulu nedodržania podmienky stanovenej pre udelenie zníženej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru bol účastníkovi konania vymeraný v samostatnom konaní.

II.

V preskúmavanom rozhodnutí Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo 6. júla 2011, ktorým uvedený správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Colného úradu Michalovce z 1. 12. 2010 a potvrdil označené rozhodnutie, zhrnul správny orgán druhého stupňa výsledky dokazovania vykonaného v administratívnom konaní o určení colného dlhu, ako aj v následnom správnom konaní o colnom delikte žalobcu a konštatoval splnenie všetkých právnych podmienok stanovených Colným zákonom pre vyvodenie sankčnej zodpovednosti a uloženie pokuty žalobcovi za spáchaný colný delikt. Poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, článok 82 ods. 1 Colného kódexu, článok 300 ods. 1 písm. a) nariadenia Komisie EHS č. 2454/93 z 2. júla 1993, obsah povolenia z 3.11.2008 č. K531108000007 vydaného žalobcovi podrobne pritom argumentujúc dôvody porušenia bodov 4, 7 a 13 prílohy 16A tohto povolenia, pričom v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu ďalej argumentoval nasledovne:

Z vyjadrenia spoločnosti MEROCO, a.s., ako aj ňou predložených účtovných dokladov jednoznačne vyplýva, že predmetný tovar bol skladovaný v zásobníkoch spolu s tovarom majúcim štatút spoločenstva, a teda sa naň hneď od prepustenia nehľadelo ako na tovar prepustený do colného režimu voľný obeh so zvýhodneným sadzobným zaobchádzaním v dôsledku jeho konečného použitia. Spôsob skladovania predmetného tovaru nezodpovedal podmienke bodu 4 prílohy 16A povolania, podľa ktorého mal byť tovar uložený až do doby, kým mu bude pridelené predpísané konečné použitie v sklade držiteľa povolenia tak, aby colný úrad mohol ľahko a účinne vykonať ich kontrolu. Bod 5 prílohy 16A povolenia zároveň účastníkovi konania ukladal povinnosť viesť evidenciu dokumentov dokazujúcich pridelené predpísané konečné použitie v sklade držiteľa povolenia tak, aby colný úrad mohol ľahko a účinne vykonať ich kontrolu. Bod 5 prílohy 16a povolenia zároveň účastníkovi konania ukladal povinnosť viesť evidenciu a záznamy tovaru tak, aby bolo možné sledovať tovar podliehajúci colnému dohľadu konečného použitia s doložením dokumentov dokazujúcich pridelenie predpísaného konečného použitia, premiestnenia tovaru druhému držiteľovi povolenia alebo akémukoľvek inému spôsobu nakladania s tovarom, a tieto záznamy zároveň uchovávať vo svojej evidencii v zmysle platnej legislatívy. Na základe toho odvolací orgán konštatuje, že nie je možné konkrétnym účtovným dokladom preukázať, kedy a v akom množstve bolo predmetnému tovaru pridelené konečné použitie, a taktiež preukazujú, že podmienky stanovené v povolení neboli zo strany účastníka konania dodržané. Účastník konania nepredložil všetky údaje a dokumenty požadované v povolení riadne a včas. V povolení bola presne určená lehota na predloženie potvrdenia (vyúčtovania) i presný obsah tohto vyúčtovania a colný úrad nemôže akceptovať neúplné alebo po lehote podané vyúčtovanie, ako riadne a včas podané so všetkými predpísanými náležitosťami. Povinnosťou účastníka konania bolo dodržať podmienky povolenia, keďže predmetný tovar prepustený do voľného obehu so zníženou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia bol v zmysle čl. 82 ods. 1 Colného kódexu v spojení s čl. 300 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia pod colným dohľadom.

V danom prípade má odvolací orgán preukázané, že účastník konania nesplnil podmienky spojené s prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh so zníženou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia, nakoľko nedodržal podmienky stanovené v povolení a dospel k záveru, že predmetný tovar nedosiahol pridelené predpísané konečné použitie. Účastník konania tak svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty colného deliktu podľa ustanovenia § 70 zákona č. 199/2004 Z. z. spôsobom uvedeným v ustanovení § 72 ods. 1 písm. e) bod 3 zákona č. 199/2004 Z. z.

Odvolací orgán sa taktiež nestotožňuje s námietkou účastníka konania, ktorou považuje predmetné rozhodnutie za predčasné z dôvodu podania návrhu na preskúmanie rozhodnutia CR SR zn. 33745/2009-1410 zo dňa 6.8.2010 o colnom dlhu. Odvolací orgán v danej súvislosti uvádza, že konanie o porušení colných predpisov a konanie o colnom dlhu sú samostatnými, od seba nezávislými správnymi konaniami, v ktorých správny orgán skúma odlišné právne skutočnosti. Kým pre konanie o porušení colných predpisov je relevantným vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti, t.j. preukázanie porušenia právnej povinnosti zodpovednostným subjektom, s ktorou zákon spája právne následky

v podobe naplnenia niektorej zo skutkových podstát colného deliktu, pre konanie o colnom dlhu, ktorý vzniká po splnení zákonom predpokladaných skutočností, je rozhodujúcim určenie okamihu a miesta vzniku colného dlhu a určenie osoby dlžníka. Z uvedených dôvodov preto ani orgán prvého stupňa neprihliadal na návrh účastníka konania na prerušenie predmetného konania do právoplatného rozhodnutia vo veci vymerania colného dlhu.

III.

V žalobe podanej v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O. s. p. žalobca obsahovo zhodne s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu z 1.12.2010 formuloval žalobné námietky totožne s námietkami proti rozhodnutiu Colného riaditeľstva SR č. 33745/2009-1410 zo 6.8.2010, ktoré Krajský súd v Košiciach preskúmal v konaní vedenom pod č. 6S/19774/2010-40 nasledovne:

Žalovaný ako hlavný dôvod svojho rozhodnutia uvádza skutočnosti, podľa ktorých žalobca nedodržal podmienky uvedené v bode 7 prílohy 16A (Podmienky použitia režimu) povolenia K531108000007 tým, že v stanovenej lehote nepredložil colnému úradu potvrdenie (vyúčtovanie) , ktoré obsahuje nasledujúce údaje:

a) evidenčné číslo colného vyhlásenia, ktorým bol tovar prepustený do colného režimu voľný obeh so zvýhodneným sadzobným zaobchádzaním

b) opis tovaru, sadzobné zatriedenie, hodnota, množstvo, dátum a spôsobom pridelenia konečnej spotreby

Ďalej výpisy z evidencie MEROCO, a.s. Trnavská cesta 920, Leopoldov, ktoré mali obsahovať podrobnosti o každom pridelení, premiestnení alebo preradení na určenú konečnú spotrebu, a to:

c) príjem tovaru udeleného v povolení do skladu s dátumom a množstvom

d) o spracovanom FAME a prijatom FAME do skladu hotových výrobkov s dátumom a množstvom

e) výnos s podrobnosťami o prípadnom odpade alebo strate

Všetky údaje a potrebné dokumenty boli colnému úradu predložené riadne a včas.

Chceme uviesť, že colný úrad takisto ako aj colné riaditeľstvo sú povinní postupovať v správnom konaní a vydávaní rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku, t.j. sa musí rešpektovať aj ustanovenie § 19 Správneho poriadku, kde sa hovorí o záležitostiach podania adresovanému správnemu orgánu

(§ 19 ods. 2) Správneho poriadku: Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti § 19 ods. 3 Správneho poriadku: Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti ...Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví .)

i keď z výkladu je zjavné, že sa jedná najmä o podanie na začatie konania, z výkladu nemožno vylúčiť, že rovnaký postup by bol aj pri iných podaniach v rámci správneho konania napr. aj pri podávaní vyššie uvedeného potvrdenia (vyúčtovania) dokazujúce pridelenie konečnej spotreby.

Teda žalobca včas podal potvrdenie (vyúčtovanie) dokazujúce pridelenie konečnej spotreby, keď ho podal 20.3.2009 a následne ho na základe výzvy žalovaného doplnil podaním zo dňa 28.5.2009, t.zn.

že podanie zo dňa 28.5.2009 netreba chápať ako nové podanie podané oneskorene tak, ako sa to snaží účelovo interpretovať žalovaný, ale jedna sa o upresnenie podania zo dňa 20.3.2011.

Preto boli splnené všetky Podmienky použitia režimu povolenia č. K531108000007 t.j. údaje týkajúce sa evidenčného čísla colného vyhlásenia a údaje týkajúce sa tovaru vrátane dátumu a spôsobu pridelenia konečnej spotreby boli predložené, sú obsahom prvej strany listu zo dňa 28.5.2009 označeného ako vyúčtovanie k povoleniu použiť colný režim doručeného colnému úradu. Údaje týkajúce sa príjmu tovaru uvedeného v povolení do skladu s dátumom a množstvom boli predložené, sú obsahom dodacieho listu č. 080507, ktorý tvoril prílohu k listu zo dňa 28.5.2009 označeného ako vyúčtovanie k povoleniu použiť colný režim doručeného colnému úradu. Údaje o spracovanom FAME a prijatom FAME do skladu hotových výrobkov s dátumom a množstvom boli predložené, sú obsahom prehlásenia spoločnosti MEROCO a.s. a výpisu zo skladovej evidencie spoločnosti MEROCO a.s., ktoré tvorili prílohu k listu zo dňa 28.5.2009 označeného ako vyúčtovanie k povoleniu použiť colný režim doručeného colnému úradu a údaje o výnose s podrobnosťami o prípadnom odpade alebo strate boli predložené a sú obsahom výpisu zo skladovej evidencie spoločnosti MEROCO a.s., ktoré tvorili prílohu k listu zo dňa 28.5.2009 označeného ako vyúčtovanie k povoleniu použiť colný režim doručeného colnému úradu, kde je hore nad tabuľkou uvedená spotrebná norma repkového oleja vo výške 1,0252 a taktiež vychádzajúc z odchýlky prietokomera uvedenej v dolnej pravej časti tabuľky výpisu zo skladovej evidencie, je odchýlka v povolenej norme.

Taktiež žalovaný v rámci colného konania nie je viazaný vo veciach hodnotenia predložených údajov a listín striktným formalizmom, je povinný vychádzať tiež z obsahu predloženej listiny a nie iba z jej formy, resp. jej označenia a súčasne je ex offo povinný riadne preskúmať a preveriť všetky predložené listiny a údaje, ktoré sú ich obsahom, preto sme toho názoru, že už podanie zo dňa 20.3.2009 spĺňalo pri určitom výklade všetky zákonné predpoklady platného podania - potvrdenia (vyúčtovania) dokazujúce pridelenie konečnej spotreby.

Zároveň poukazujeme na tú skutočnosť, že repkový olej je vec druhovo určená, ktorú nemožno po umiestnení skladu resp. zásobníka presne individualizovať, teda keď je v sklade, resp. zásobníku 15 000 tón repkového oleja, nie je možné po umiestnení 181,9 tón repkového oleja od žalobcu do týchto zásobníkov následne presne určiť, kde sa fyzicky nachádza, resp. v ktorom momente sa spracovalo, fyzicky spracovalo konkrétne, presne 181,9 tón od žalobcu, čo vlastne vzhľadom na druhovo určenie veci je možné až po jeho vyskladnení, kde sa už vec - olej kvalitatívne a kvantitatívne individualizuje. No o všetkých pohyboch, o príjmoch a výdajoch oleja na sklade a vo výrobe existuje presná účtovná a skladová evidencia, ktorá bola žalovanému podrobne predložená a ako vyplýva zo stanovených podmienok spôsob skladovania mal byť vykonaný tak, aby colný úrad mohol ľahko a účinne vykonať kontrolu, čo vzhľadom na spôsob skladovania s podrobnou skladovou a účtovnou evidenciou bolo možné vykonať.

Navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo 6.7.2011, ako aj rozhodnutie Colného úradu Michalovce z 1.12.2010 a vec vrátiť správnemu orgánu druhého stupňa na ďalšie konanie.

IV.

V písomnom vyjadrení z 20.10.2011 (č.l. 11-13 spisu) Colné riaditeľstvo SR k podanej žalobe uviedlo rovnaké skutkové a právne dôvody, ako v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 6.7.2011.

V.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo 6.7.2011, ako aj obsah konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a s obsahom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/19774/2010-40 z 29. septembra 2011 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej právnej veci je rozhodnutie vydané v konaní o colnom delikte, ktoré colné orgány oboch stupňov uskutočnili v právnej nadväznosti na konanie, predmetom ktorého bolo vymeranie colného dlhu žalobcovi rozhodnutím Colného úradu Michalovce zo 17.7.2009 č. 26249/2009-5311 a druhostupňovým rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 33745/2009-1410 zo 6.8.2010.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 6S/19774/2010-40 z 29. septembra 2011 zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu Colného riaditeľstva SR č. 33745/2009-1410 zo 6.8.2010, nestotožniac sa so žalobnými námietkami žalobcu VENAS a.s. Trebišov proti uvedenému rozhodnutiu, ktoré sú obsahovo úplne totožné s námietkami vznesenými žalobcom v preskúmavanej právnej veci.

V rozsudku č.k. 6S/19774/2010 z 29. septembra 2011 krajský súd k daným žalobným námietkam uviedol:

Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 03.11.2008 bolo Colným úradom Michalovce vydané žalobcovi povolenie č. K53110800007 použiť colný režim konečné použitie s dobou platnosti od 10.10.2008 do 31.03.2009, podľa ktorého dovezený tovar bude spracovaný spoločnosťou MERACO, a.s. na metylester a na tomto mieste bude tovar uvedený do konečného použitia. Neoddeliteľnou súčasťou povolenia je príloha 16A, ktorá stanovuje podmienky použitia colného režimu voľný obeh so zvýhodneným sadzobným zaobchádzaním z dôvodu jeho konečného použitia. Podľa bodu 3 tejto prílohy tovar podlieha colnému dohľadu konečného použitia v zmysle článku 291 ods.1 vykonávacieho nariadenia. Z bodu 4 vyplýva, že tovar bude uložený až do doby, kým mu bude pridelené predpísané konečné použitie (alebo premiestnený k inému držiteľovi povolenia) v sklade držiteľa povolenia tak, aby colný úrad mohol ľahko a účinne vykonávať kontrolu. Podľa bodu 5 je držiteľ povolenia povinný viesť evidenciu a záznamy tovaru tak, aby bolo možné sledovať tovar podliehajúci colnému dohľadu konečného použitia s doložením dokumentov dokazujúcich pridelenie predpísaného konečného použitia, premiestnenia tovaru druhému držiteľovi povolenia, alebo akémukoľvek inému spôsobu nakladania s tovarom, tieto záznamy zároveň uchovávať vo svojej evidencii v zmysle platnej legislatívy. Podľa bodu 7 držiteľ tohto povolenia je povinný do 30 dní odo dňa pridelenia predpísanej konečnej spotreby, najneskôr však do konca lehoty stanovenej pre pridelenie konečného použitia predložiť dozornému úradu potvrdenie dokazujúce pridelenie konečnej spotreby.

Podľa článku 82 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, tovar prepustený do voľného obehu so zníženou alebo nulovou sadzbou cla v dôsledku jeho konečného použitia zostáva pod colným dohľadom. Colný dohľad sa ukončí ako náhle sa prestanú uplatňovať podmienky stanovené pre takéto zníženie alebo stanovenie nulovej sadzby cla, a to v momente, ak je tovar vyvezený alebo zničený, alebo ako náhle je povolené použiť tovar na iné účely, než sú účely uvedené v žiadosti o zníženie alebo o nulovú sadzbu cla a dlžné clo je zaplatené.

Podľa článku 204 ods. 1 Colného kódexu spoločenstva colný dlh pri dovoze vzniká:

a) neplnením jedným z povinností vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený, alebo

b) nedodržaním niektorej podmienky stanovenej na prepustenie tovaru do daného režimu alebo pre udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru, s

výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 204, pokiaľ sa nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.

Podľa článku 204 ods.3 Colného kódexu spoločenstva dlžníkom je osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, alebo osoba, ktorá má plniť podmienky spojené s prepustením tovaru do daného režimu.

Súd zistil, že žalobná námietka, že požadované dokumenty a údaje boli predložené colnému úradu včas, nemá oporu v spisovom materiáli. Listom zo dňa 18.03.2010 žalobca preposlal Colnému úradu Michalovce, pobočka Čierna nad Tisou potvrdenie spoločnosti MEROCO, a.s., o evidencii zásob, presunoch do výroby a množstve prepracovanom FAME za obdobie november 2008. Ide o evidenciu kumulatívneho stavu od rôznych dodávateľov za sledované obdobie. Na základe dožiadania colného úradu spoločnosť MEROCO, a.s., listom doručeným dožiadanému Colnému úradu v Trnave z 13.03.2009 uviedla, že neposkytla žalobcovi žiadne záruky, ktoré by súviseli s preukazovaním konečnej spotreby nakúpeného repkového oleja formou účtovnej alebo akejkoľvek inej evidencie. Z toho dôvodu jej nevyplýva žiadna povinnosť preukázania konečného použitia predmetného repkového oleja a nenesie v tejto súvislosti žiadnu zodpovednosť. Na ďalšie dožiadanie colného úradu spomínaná spoločnosť oznámila listom doručeným 09.04.2009, že repkový olej nakúpený od žalobcu bol prijatý na sklad do skladovacej nádrže, kde sa nachádzal repkový olej aj od iných dodávateľov a tieto boli zmiešané. Z toho dôvodu je pri výdaji nemožné konkrétnym účtovným dokladom preukázať spotrebu množstva 181,90 ton nakúpeného od žalobcu. Následne spoločnosť MEROCO, a.s., nevie exaktne určiť, ktorá príjemka vyrobeného hotového výrobku (FAME) zodpovedá spotrebe oleja nakúpeného od žalobcu.

Žalobca listom zo dňa 28.05.2009 doručeným colnému úradu dňa 04.06.2009 zaslal vyúčtovanie k povoleniu použiť colný režim konečné použitie č. K53110800007, ktorého prílohou okrem iného bolo aj pôvodne zaslané potvrdenie spoločnosti MEROCO, a.s., o kumulatívnej evidencii oleja za obdobie november 2008. Žalobca bol povinný do 30 dní odo dňa pridelenia predpísanej konečnej spotreby, najneskôr do konca lehoty stanovenej pre pridelenie konečného použitia predložiť dozornému úradu potvrdenie dokazujúce pridelenie konečnej spotreby. Doba platnosti povolenia použiť colný režim konečné použitie bola do 31.03.2009. Žalobcom namietané vyúčtovanie zo dňa 28.05.2009 bolo doručené colnému úradu 04.06.2009, teda bolo podané oneskorene, pričom naviac príloha č. 14 k tomuto vyjadreniu je totožným neúplným potvrdením spoločnosti MEROCO, a.s., o kumulatívnom stave zásob a spracovaní oleja od viacerých dodávateľov. Predložiť potvrdenie s náležitosťami, ktoré sú uvedené v bode 7 prílohy 16A k povoleniu zo dňa 03.11.2008 nebolo možné z dôvodu takého spôsobu uskladnenia oleja nakúpeného od žalobcu, ktorý nedovoľuje sledovať a evidovať pohyb predmetného tovaru, čas a množstvo jeho spracovania oddelene od ostatného oleja. Žalovaný preto správne konštatoval, že žalobca nesplnil povinnosť uloženú mu v bode 7 prílohy 16A k povoleniu z 03.11.2008. Ďalšia námietka žalobcu, že colný úrad je povinný vychádzať z obsahu listiny a skúmať všetky údaje v nej uvedené, nemá v preskúmavanej veci právny význam, pretože spoločnosť MEROCO, a.s., jednoznačne uviedla, že ako spracovateľ tovaru nie je schopná predložiť potvrdenie s obsahom určeným v bode 7 prílohy 16A k povoleniu zo dňa 03.11.2008. Potvrdenie priložené k listu z 28.05.2009 je neúplné, pretože z neho nie je možné zistiť, kedy bolo aké množstvo tovaru žalobcu pridelené na konečnú spotrebu. Súd tiež nepovažuje námietku žalobcu, že v prípade repkového oleja ide o druhovo určenú vec, za právne významnú, pretože žalobca za predpokladu, že mienil využiť výhody colného režimu voľný obeh so zvýhodneným sadzobným zaobchádzaním, bol povinný podmienky určené v povolení dodržiavať, a to bez ohľadu na druh tovaru a zvýšené ťažkosti súvisiace s uskladnením druhovo určeného tovaru. Z uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol.

Dané skutkové a právne dôvody uvedené v predmetnom rozsudku si súd osvojil aj v preskúmavanej právnej veci, pričom konštatoval, že obsahom žaloby nie sú žiadne iné námietky vzťahujúce sa špeciálne ku konaniu o colnom delikte, obsah a závery ktorého súd preskúmaval v danej právnej veci. Žalobca teda okrem faktických a právnych výhrad, ktoré mal vo vzťahu k rozhodnutiam o vymeraní colného dlhu preskúmaným v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach č.k. 6S/19774/2010 nenamietal

spôsob určenia sankcie za colný delikt, ani jej výšku. Jedinou jeho procesnoprávnou výhradou týkajúcou sa právnych súvislostí medzi dvoma samostatnými administratívnymi konaniami, t.j. konaním o vymeraní colného dlhu a konaním o colnom delikte, bola požiadavka žalobcu na prerušenie konania o colnom delikte až do právoplatného skončenia súdneho preskúmavacieho konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 6S/19774/2010, t.j. právoplatného rozhodnutia súdu o preskúmanie rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 33745/2009-1410 zo 6.8.2010. K danej žalobnej námietke súd uvádza, že nebolo povinnosťou Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, ani správneho orgánu prvého stupňa - Colného úradu Michalovce prerušiť konanie o colnom delikte v súvislosti so súdnym preskúmavacím konaním v inej právnej veci, keďže zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nevyplýva procesnoprávna povinnosť prerušiť administratívne konanie v dôsledku súdneho preskúmavacieho konania v inej administratívnoprávnej veci (§ 29 uvedeného zákona) .

Pokiaľ ide o právny základ začatia konania o colnom delikte súd zhodne so správnymi orgánmi oboch stupňov a ich právnou argumentáciou uvedených v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí z 1.12.2010 a 6.7.2011 poukazuje na ustanovenie § 72 ods. 1 písm. e) bod 3 Colného zákona, podľa ktorého colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou. Pojmové znaky skutkovej podstaty uvedenej v § 72 ods. 1 písm. e) bod 3 Colného zákona boli naplnené v dôsledku právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 33745/2009-1410 zo 6.8.2010. Z uvedených právnych dôvodov bol oprávnený Colný úrad Michalovce začať konanie o colnom delikte, a to predovšetkým na základe obsahu protokolu o zistení porušenia colných predpisov právnickou osobou zo 6.8.2009 č. 28612/2009-5311, ktorý je súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa.

Vzhľadom na zistenú skutkový a právny stav veci a právne dôvody uvedené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/19774/2010-40 z 29. 9. 2011 súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.