KSKE 6 S 23/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200132 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200132.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: H.. X. Š., bytom X. I. XX, S., zastúpený advokátom: Mgr. Róbert Šanta, Advokátska kancelária so sídlom Brnenska 65, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova ul. 2, Bratislava (Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, ul. Mierová 23, Bratislava) a Riaditeľ Colného úradu Košice, Národná trieda 27, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 30.11.2011 č. 36949/2011-1214, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Konanie z a s t a v u j e voči prvostupňovému správnemu orgánu a časti žaloby, v ktorej žalobca zobral žalobu späť.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Košice z 19.09.2011 č. 27802/2011-5637/1839/KER, ktorým podľa § 135 ods. 5 v spojení s § 3 zák. č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi povinnosť nahradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelávania v celkovej výške 366,50 Eur najneskôr do 5 dní odo dňa obdŕžania rozhodnutia na jeho účet, ako aj rozhodnutie generálneho Riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 30.11.2011 č. 36949/2011-1214, ktorým podľa § 232 ods. 4 zák. č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu - H.. X. Š. zamietol a potvrdil rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Košice z 19.09.2011 č. 27802/2011/5637-1839/KER.

V dôvodoch žaloby poukázal na ustanovenie § 230 zák. č. 200/1998 Z. z. a o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 200/1998 Z. z. ) , podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade s právnymi predpismi, najmä s § 135 ods. 2 zák. č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého výšku úhrady nákladov vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov vynaložených na štúdium... . V konaní totiž nebola preukázaná existencia dokladov na základe ktorých by mohla byť presne naplnená litera zákona a to, že náklady vynaložené na štúdium služobný úrad vypočítava a určuje podľa skutočných nákladov. Vyčíslené náklady, ktoré boli oznámené vo forme

príslušných rozhodnutí nie sú nákladmi skutočnými, ktoré mali byť na zvýšenie vzdelania služobným úradom vynaložené.

Žiadal v zmysle zák. č. 211/2003 Z. z. o zaslanie mesačných výkazov dochádzky, ktoré by preukazovali skutočnosti, či bolo poskytnuté služobné voľno na získanie vzdelania a to na základe písomnej žiadosti, ktorú na schválenie predkladal svojmu priamemu nadriadenému. Ďalej žiadal mesačné výkazy dochádzky za obdobie rokov 2003 až 2005, tieto informácie - dôkazy mu poskytnuté neboli z dôvodu, že boli po uplynutí lehoty uloženia v súlade s príslušnými ustanoveniami skartované. Po nahliadnutí do osobného spisu zistil, že v spise sa nachádzajú len dve písomnosti, ktoré by mali byť podkladom pre vyčíslenie nákladov v súvislosti s jeho štúdiom. Na tlačive Úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo vyčíslenie vzdelania je okrem iných údajov uvedené, že výška vynaložených nákladov na štúdium za rok 2001 bola 27630, ale to sa neuvádza. Písomnosť neobsahuje žiadne registratúrne znaky, na základe ktorých by sa dalo určiť a identifikovať kto kedy a na základe akých dokladov túto písomnosť vytvoril.

Písomnosť - Rozkaz č. 194/2000 obsahuje okrem iného aj dôležitú skutočnosť, že je presne uvedená aj jeho účinnosť a to od 06.09.2000. Dátum je dôležitý, lebo v rozhodnutí sa uvádza, že náklady je potrebné vyčísliť od dátumu začatia štúdia a nie od účinnosti tohto rozkazu, čo zároveň potvrdzuje, že čerpanie študijného voľna bolo viazané priamo na existenciu takéhoto rozkazu, lebo pri jeho absencii by nebolo možné podať vzorovú žiadosť o poskytnutie voľna. V osobnom spise sa nachádzajú aj iné písomnosti, ktoré sa viažu k problematike čerpania študijného voľna a to päť písomnosti, ktoré sú označené: Žiadosť o poskytnutie pracovného voľna na štúdium popri zamestnaní (dvakrát) a Študijné voľno - žiadosť (trikrát) . Z obsahu a formy týchto žiadostí nie sú zrejme žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že konkrétnu žiadosť on vypracoval a podal na schválenie svojmu priamemu nadriadenému. V týchto žiadostiach sa uvádza, že žiadosti sú v súlade s dohodou s CR SR č. j. 194/2000 , čo je pri najmenšom nepravdivé tvrdenie, lebo nikdy k podpísaniu dohody medzi nimi nedošlo v súvislosti s čerpaním študijného voľna. Doklad je zmenou neúplných, nezrozumiteľných a neoveriteľných údajov, ktoré zakladajú podklady na úvahu, že či sa jedná o dodatočne vyfabrikovaný a antedatovaný doklad, ktorý nemôže mať na základe formy a obsahu žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu, ale podpis - parafa je na nich na prvý pohľad neidentická s tým, že sa jedná o jeden a ten istý podpis, ktorý vykonala jedna a tá istá osoba. Tieto doklady v sebe nesú znaky a prvky toho, že mohli byť dodatočne vypracované, ale aj dodatočne vložené do jeho osobného spisu. Prehlasuje, že pri prezeraní spisu, kedy mu bolo umožnené nahliadnutie, písomnosti označené ako dôkaz č. 15 až 19 sa v spise určite nenachádzali. Toto umocňuje aj fakt, že v odpovedi Colného úradu Košice, ide o dôkaz č. 9 sa uvádza Mesačné výkazy dochádzky za príslušné roky štúdia (roky 2000 - november 2003) , vrátane žiadosti o študijné voľno schválené priamym nadriadeným boli po uplynutí lehoty uloženia v súlade s príslušnými ustanoveniami Registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu colnej správy vyradené a následne zničené . Bolo mu oznámené, že žiadané doklady neexistujú, lebo boli vyradené a zničené, potom absentuje možnosť verifikácie založených dokladov v osobnom spise s originálom písomnosti.

Postup orgánu je v rozpore s § 135 ods. 5 zák. č. 200/1998 Z. z. Služobný úrad je povinný každoročne vyčísliť výšku nákladov vynaložených na štúdium a doklady o vyčíslení nákladov zakladať do osobného spisu colníka . Túto povinnosť žalovaný podľa jeho znalosti nesplnil, a preto nemohol odstupom času objektívne a správne vyčísliť skutočné náklady, ktoré boli vynaložené na zvýšenie jeho vzdelávania. V osobnom spise sa nachádza písomnosť, ktorá obsahuje aj tabuľku, kde v stĺpci Výška vynaložených nákladov je uvedený údaj 27630, bližšie nešpecifikovaný, ktorú služobný úrad vraj použil na výpočet skutočných nákladov. Predmetná písomnosť nedisponuje náležitosťami, ktoré by mohli mať relevantnú výpovednú hodnotu v tomto konaní, lebo údaj v nej nie je možné verifikovať. Písomnosť neobsahuje žiadne znaky a údaje z príslušných prvotných evidencií a registratúry, napr. spisovú značku, dátum prijatia a pod., na základe ktorých by bolo možné overiť, kto je skutočným autorom tejto písomnosti a v akom reálnom čase bola vytvorená a pod..

Má za to, že uvedeným postupom zo strany žalovaného došlo aj k porušeniu ustanovení § 222 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z., Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné doklady .

Žalovaný pred vydaním rozhodnutia nemohol mať k dispozícii všetky potrebné doklady, lebo túto možnosť vylučuje stanovisko služobného úradu, ktoré mu bolo doručené na základe jeho žiadosti o zaslanie dôkazov, ako aj skutočný obsah spisu. Mesačné výkazy práce ako aj jeho žiadosti o čerpanie študijného voľna sa nenachádzajú v jeho registratúre, ani na inom mieste z dôvodu, že boli skartované. Oprávnený orgán pred vydaním rozhodnutia o výške a povinnosti uhradiť náklady v súvislosti so štúdiom sa nedostatočne zaoberal otázkou, na základe akých relevantných podkladov došlo k vyčísleniu celkovej výšky skutočných nákladov. Tento moment v konaní je veľmi dôležitý, lebo od neho sa odvíjajú ostatné kroky v konaní. Ak nie je hodnoverne preukázaná výška skutočných nákladov, nie je možné legitímne pristúpiť k ich vyčísleniu a vymáhaniu.

Žalovaný ako odvolací orgán pristupoval k plneniu svojich zákonných povinnosti viac než povrchne, o čom svedčí fakt, že sa nenáležite vysporiadal s povinnosťami, ktoré mu ukladá ustanovenie § 232 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu . Ak by sa žalovaný s plnou vážnosťou venoval všetkým náležitostiam, ktoré súviseli s vydaním rozhodnutia, tak by sa musel dopracovať k záveru, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, ktorých splnenie je pre vydanie rozhodnutia nevyhnutné tak, aby to bolo v súlade s ustanovením § 230 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci... . Žalovaný napadnuté rozhodnutie nepreskúmal v celom rozsahu tak, aby zistil všetky priame a nepriame okolnosti, ktoré mohli a mali vplyv na vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa obsahu odôvodnenia nie je známe aké metódy a spôsoby pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia použil, aké dôkazy vyhodnotil a akými závermi sa riadil.

Pri podávaní odvolania sa riadil zásadou upravenou v § 232 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z. z. a to, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu a má za to, že nie je potrebné upozorňovať orgán na jeho zákonné povinnosti, ktoré sú mu v konaní jasne zo zákona pridelené.

Nesúhlasí s nárokom, ktorý je voči nemu uplatňovaný, lebo neboli predložené také dôkazy, ktoré by ho presvedčili uznať nárok, ktorý v prebiehajúcom konaní nebol riadne a zákonne preukázaný. Je toho názoru, že neboli predložené relevantné doklady a podklady o tom, že uhradiť vyčíslené náklady sú legitímne.

V ďalšom poukázal na to, že v období rokov 2000 až 2003 vykonával štátnu službu na pracovisku kde bola služba rozvrhnutá nerovnomerne, t. j. do zmennej prevádzky, čo malo za následok, resp. výhodu v tom, že sa pracovné zmeny dali podľa potreby naplánovať. Túto možnosť využil v čase svojho štúdia aj on, a preto sa mu zdá prinajmenšom čudné, že si v tom období uplatňoval nárok na študijné voľno. S určitosťou si dovolí prehlásiť, že nie v jednom prípade si pre potreby účasti na vyučovaní v škole vymenil službu s iným kolegom a tým pádom nemusel žiadať o študijné voľno. Takýmto spôsobom postupoval aj pri termíne skúšok a takto postupovali iní, ktorí si v tom čase zvyšovali vzdelanie tak ako on.

Na svoje tvrdenia navrhol vypočuť svedkov H.. Q. S. a H.. Ľ. S., ktorí si v tom istom čase zvyšovali vzdelávanie na rovnakej škole ako on.

Pred odchodom zo služobného pomeru si viackrát uplatnil právo nahliadnutia do osobného spisu, kde nenašiel žiaden doklad o tom, že by mu v súvislosti s jeho odchodom vyplynula povinnosť uhradiť služobnému úradu akékoľvek finančné prostriedky, ktoré by sa viazali na jeho predchádzajúce pôsobenie v služobnom pomere, čím mu nebola známa skutočnosť, že odchodom zo služobného pomeru mu vznikne povinnosť finančného plnenia voči služobnému úradu, čo by malo vplyv aj na jeho rozhodnutie podať si žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. V prípade, že by mal vedomosti o povinnosti uhradiť služobnému úradu akékoľvek finančné prostriedky, tak by mu nič nebránilo v tom, aby využil všetky zákonom dané možnosti a ešte pred odchodom si tieto veci usporiadal tak, aby nebol povinný tieto nároky zo strany služobného úradu uhradiť, napr. mohol podať žiadosť o odpustenie, mohol zostať naďalej v služobnom pomere do doby, kedy mu takáto povinnosť zanikla a pod.. Nadobudol preto presvedčenie hraničiace s istotou, že vo vzťahu k služobnému úradu nemá žiadne finančné podlžnosti,

ktoré by mohli mať priamu súvislosť s jeho ukončením služobného pomeru a mal za to, že ani v budúcnosti nebudú vznesené žiadne finančné nároky zo strany zamestnávateľa.

Navrhol vypočuť svedka Y.. Q. V., ktorá vydala v súvislosti s ukončením služobného pomeru všetky doklady s tým spojené.

Čo sa týka nárokov žalovaného netvrdí, že úplne vylučuje vznik takéhoto nároku, ale tvrdí, že nie je mu známe a ani si presne nespomína, že by si nárok v takejto forme uplatňoval a čo je ešte horšie, neexistujú ani doklady, ktoré by ho presvedčili o tom, že takýto nárok je oprávnený.

Na základe právnej analýzy všetkých prístupných a známych skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na obsah všetkých písomných podkladov sa prikláňa k právnemu záveru, že žalovaný nepostupoval v intenciách príslušnej právnej úpravy a nárok voči jeho osobe je pre neho neakceptovateľný a nezákonný, z ktorého dôvodu navrhol aj preskúmavané rozhodnutia zrušiť.

Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť mu sumu 366,50 Eur navýšenú o príslušenstvo (úroky) , ktorú uhradil na základe nezákonného rozhodnutia zo dňa 30.05.2011 vo výške 355,30 Eur a dňa 18.10.2011 vo výške 11,20 Eur a súčasne mu priznal aj náhradu trov konania.

Žalovaný Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení uviedol, že zák. č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva bolo zriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré je podľa § 10 ods. 1 a 3 uvedeného zákona právnym nástupcom Colného riaditeľstva Slovenskej republiky.

Uviedol, že pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 305/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 200/1998 Z. z. podľa § 134 ods. 1 služobný úrad mohol colníkovi na základe jeho žiadosti, alebo rozkazom, ktorým ho vysiela na štúdium alebo na prípravu umožniť získanie alebo zvýšenie vzdelania štúdiom na školách vykonaním rigoróznych skúšok, alebo prípravou v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania colníkov.

Podľa § 134 ods. 3 zák. č. 200/1998 Z. z. colník, ktorému služobný úrad umožní získať alebo zvýšiť si vzdelanie je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo jeho prípravy po určený čas v služobnom pomere podľa tohto zákona, alebo uhradiť náklady so získaním alebo so zvýšením vzdelania alebo jeho pomernú časť.

Podľa § 134 ods. 4 písm. b) zák. č. 200/1998 Z. z. doba určená na zotrvanie colníka v služobnom pomere je pri štúdiu alebo príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania alebo prípravy.

Podľa § 135 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 134 ods. 3 je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania, alebo ich pomernú časť.

Podľa § 268k zák. č. 305/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 200/1998 Z. z. jeho ustanoveniami sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. septembrom 2009. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 01. septembrom 2009 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. augusta 2009.

Výšku úhrady nákladov vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, v ktorom colník získaval alebo si zvyšoval vzdelanie. Skutočné náklady vynaložené na štúdium sú služobný plat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa § 77 zák. č. 200/1998 Z. z. a náhrady cestovných výdavkov podľa § 102 zák. č. 200/1998 Z. z.. Služobný

plat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa § 77 zákona o štátnej službe colníkov predstavuje výšku služobného platu po znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného za zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavkov na daň z príjmu zo zákonnej činnosti.

Žalobca požiadal Riaditeľa Colného úradu o umožnenie získania vyššieho vzdelania a ten Rozkazom č. 194/200 zo dňa 09.10.2000 súhlasil so zvýšením vzdelania prostredníctvom štúdia na Vojenskej leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciach na inžinierskom štúdiu v ekonomickom odbore: Riadenie leteckej prepravy od školského roku 2001 do školského roka 2004/2005. Vysokú školu žalobca úspešne ukončil vykonaním štátnej záverečnej skúšky a získal vysokoškolské vzdelanie, bol mu priznaný titul Ing. dňa 24.06.2005. Žiadosťou z 23.03.2011 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru a Rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Košice č. 6284/2011-5637-INT/631/KER o uvoľnení zo služobného úradu bolo vyhlásené dňa 24.03.2011 a nadobudlo právoplatnosť 08.04.2011. Služobný pomer žalobca ukončil 31.03.2011. Tým nebola zo strany žalobcu splnená povinnosť zotrvať v služobnom pomere po skončení štúdia alebo jeho prípravy po určený čas v služobnom pomere.

Skutočnosť, že prvotné doklady o čerpaní služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby Výkazy dochádzky žalobcu za obdobie jeho štúdia pri výkone štátnej služby boli v súlade s Registratúrnym poriadkom a Registračným plánom colnej správy SR zničené, nakoľko uplynula lehota ich uloženia neznamená, že nie je možné preukázať čerpanie služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby žalobcu iným spôsobom.

K tejto námietke uviedol, že v zmysle § 135 ods. 8 zák. č. 200/1998 Z. z. Colný úrad Košice ako služobný úrad každoročne vyčíslil výšku nákladov vynaložených na štúdium pomocou programu V. od spoločnosti W.. Zodpovedný referent po ukončení účtovného roku aj za rok 2001 na základe podkladov programu V. zapísal náklady vynaložené na štúdium do tabuľky a založil ich do osobného spisu. Tento dôkaz sa nachádza v administratívnom spise Výsledkový výber 1.2001 až 12. 2001 (podľa dokladov) zo dňa 08.01.2002, v ktorom žalobca čerpal študijné voľno. Ako dôkaz o čerpaní služobného voľna na štúdium sú aj výplatné pásky žalobcu za rok 2001, v ktorých je toto čerpanie takisto zaznamenané. V ostatných rokoch štúdia žalobca služobné voľno na štúdium proti výkonu štátnej služby nečerpal a ani služobnému úradu nevznikli žiadne iné náklady v súvislosti s jeho štúdiom, na základe čoho neboli ani vyčíslené.

Uvedené dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalobca v priebehu kalendárneho roka 2001 čerpal služobné voľno na štúdium v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, september, október spolu 184 hodín. Celková výška nákladov vynaložených na štúdium žalobcu za rok 2001 bola vyčíslená na 27.630,- Sk, čo preukazuje aj výpis z programu V. za rok 2001 Výsledkový výber 1.2001 až 12.2001 (podľa dokladov) zo dňa 08.01.2002 a kópie výplatných pások za rok 2001 .

Žalobca v priebehu roka 2001 bol priebežne informovaný v jednotlivých kalendárnych mesiacoch o počte hodín, v ktorých čerpal služobné voľno na štúdium pri výkone štátnej služby a to prostredníctvom výplatných pások. Na každej páske je uvedený počet hodín koľko čerpal služobné voľno na štúdium pri výkone štátnej služby. Tieto údaje mohli byť zaznamenané len na základe výkazov dochádzky žalobcu doložených príslušnými dokladmi, teda aj žiadosťami o služobné voľno schválených jeho priamym nadriadeným. Údaje o čerpaní služobného voľna ako sú zaznamenané vo výpise z programu V. za rok 2001, ako aj výplatné pásky žalobcu za rok 2001 nikdy žalobca nereklamoval a ani čerpanie služobného voľna nenamietal.

Žalobca spochybňuje hodnovernosť kópii žiadosti o pracovné voľno na štúdium popri zamestnaní, ktoré sú v jeho spise, kde treba uviesť, že toto spochybňovanie je irelevantné, pretože ak by kópie žiadosti nikdy neexistovali a že žalobca si nespomína, že by si nárok na pracovné voľno uplatňoval, toto by sa muselo prejaviť na jeho výplatnej páske pretože by tam nemal uvedené hodiny pod názvom: Štúdium . Keďže je tam uvedené má to znamenať, že v roku 2001 boli do programu zadané na základe výkazov dochádzky, za ktoré zodpovedá každý colník individuálne. Keby žiadosti o pracovné voľno na štúdium

popri zamestnaní neexistovali, čerpanie služobného voľna na štúdium pri výkone štátnej služby by sa prejavilo na výplatných páskach, ktoré dokladujú údaje z výkazov, ako i údaje v mzdovom programe, na základe ktorých boli vygenerované duplicitné výplatné pásky za rok 2001.

K námietke žalobcu, že pred ukončením služobného pomeru nebola mu známa, ani zo žiadneho rozhodnutia služobného úradu mu nevyplýva povinnosť, ktorá by ho zaväzovala na úhradu nákladov, ktoré vznikli počas jeho služobného pomeru uviedla, že povinnosť uhradiť náklady za štúdium vznikla priamo zo zákona tým, že došlo ku skončeniu služobného pomeru colníka. Až následne po tejto právnej skutočnosti ukončenie služobného pomeru colníka mohlo dôjsť k určeniu výšky nákladov na štúdium a uloženiu povinnosti jej uhradenia rozhodnutím.

V súvislosti s námietkami žaloby poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/67-68/01 v zmysle ktorého platí, že podľa § 247 ods. 2 predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Súd tak preskúmava len právoplatnosť druhostupňového (nie prvostupňového) rozhodnutia. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania tohto druhostupňového rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom súd neprihliadne, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250 ods. 1, 3 O.s.p.) . Predmetom súdneho prieskumu potom už nemôžu byť nové námietky uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené až po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní. Inak by preskúmavacie súdne konania nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. platí pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni . Žalobca ako žalovaného uviedol Riaditeľa Colného úradu Košice, Riaditeľ Colného úradu Košice nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o preskúmanie rozhodnutia.

Ďalej namieta, že petit v časti, v ktorej žalobca žiada vrátiť uhradenú peňažnú sumu a v časti úrokov z omeškania je v správnom súdnictve, v ktorom sa rozhoduje o zákonnosti rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy nevykonateľný.

Na základe uvedených skutočnosti navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Súd v konaní podľa § 247 a násl. Občianskeho súdneho poriadku na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s písomným vyjadrením žalovaného, predloženými administratívnymi spismi žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ju zamietol.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutia a postup správnych orgánov ) .

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitosti podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.) .

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonávať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) .

Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody) , ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ide o ustálenú súdnu prax v rámci správneho súdnictva v Slovenskej republike charakterizovaného dispozičnou zásadou danou v ustanovení § 249 ods. 2 O.s.p..

Z obsahu pripojených spisov súd zistil, že Rozhodnutím Riaditeľa Colného úradu Košice z 19.09.2011 č. 27802/2011-5637/1839/KER bola podľa § 135 ods. 5 v spojení s § 3 zák. č. 200/1998 Z. z. žalobcovi uložená povinnosť uhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelania vo výške 366,50 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od 06.09.2011 do 24.06.2005 žalobca bol študentom Vysokej leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciach a so zvýšením vzdelania mu bol udelený súhlas Rozkazom Riaditeľa Colného úradu Košice č. 194/2000 z 09.10.2000. Po ukončení štúdia, t. j. 24.06.2005 zotrval v služobnom pomere do 31.03.2011 vrátane, t. j. 2 105 dní, pomerná časť nákladov vynaložených na zvýšenie vzdelania zodpovedá 1 401 dňom, ktoré mal zotrvať v služobnom pomere. Podľa § 135 ods. 2 zákona skutočné náklady vynaložené na štúdium sú služobný plat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa § 77 a náklady cestovných výdavkov podľa § 102. V prípade žalobcu náklady vynaložené na štúdium pozostávajú z vyplateného služobného platu 917,10 Eur. V súlade s ustanovením § 135 ods. 1 bolo rozhodnuté o čiastočnom znížení skutočných nákladov vynaložených na štúdium a to o pomernú časť, ktorá zodpovedá zotrvaniu žalobcu v služobnom pomere od doby ukončenia štúdia, t. j. za 1 401 dní 366,50 Eur z dôvodu, že nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v § 182 zákona zotrvať určený čas v služobnom pomere.

Vo včas podanom odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu žalobca žiadal iba prešetriť zákonnosť vydaného rozhodnutia.

Žalovaný Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Rozhodnutím z 30.11.2011 č. 36949/2011-1214 podľa § 232 ods. 4 zák. č. 200/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Košice z 19.09.2011 č. 27802/2011-5637/1839/KER. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Riaditeľ Colného úradu v konaní postupoval v súlade so zákonom č. 200/1998 Z. z. a rozhodol o povinnosti uhradiť náklady vynaložené na získanie vzdelania alebo jeho zvýšenia v súlade s ustanovením § 135 ods. 5 zák. č. 200/1998 Z. z..

Poukázal na to, že Rozkazom Riaditeľa Colného úradu Košice z 09.10.2000 č. 194/2000 bol žalobcovi s účinnosťou od 06.09.2000 udelený súhlas so zvýšením vzdelania prostredníctvom štúdia na Vojenskej leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciach od akademického roka 2000 až 2004/2005. Žalobca na základe uvedeného Rozkazu si zvyšoval vzdelanie od 06.09.2000 do 24.06.2005. Dňa 23.03.2011 požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru a Rozhodnutím Riaditeľa Colného úradu č. 6284/2011-5637-INT/631/KER bol žalobca dňom 31.03.2011 uvoľnený zo služobného pomeru. Pretože po ukončení štúdia nezotrval v služobnom pomere dobu určenú zákonom, bola mu uložená povinnosť uhradiť náklady vynaložené na zvýšenie vzdelávania.

Úlohou súdu podľa obsahu podanej žaloby je posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia podľa § 135 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z., či správne orgány postupovali v tomto konaní v súlade s týmto zákonom a predovšetkým, či rozhodli na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, keď na vyčíslenie výšky nákladov vynaložených na štúdium správne orgány nemali preukázanú existenciu dokladov a to predovšetkým ich originály, na základe ktorých by bolo možné výšku nákladov určiť hodnoverným a zákonným spôsobom, lebo dôkazy, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, resp. sú v osobnom spise žalobcu nie sú originálmi a fotokópie, ktoré sú tam založené môžu byť vyhotovené dodatočne aj antedatované.

Pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 305/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. podľa § 134 ods. 1 služobný úrad mohol colníkovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho vysiela na štúdium alebo prípravu umožniť získanie alebo zvýšenie vzdelania štúdiom na školách, vykonaním rigoróznych skúšok alebo prípravou v odborných kurzoch alebo iných formách ďalšieho vzdelávania colníkov.

Podľa § 134 ods. 3 zák. č. 200/1988 Z. z. colník, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť si vzdelanie je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo jeho prípravy po určený čas v služobnom pomere podľa tohto zákona alebo uhradiť náklady so získaním alebo so zvýšením vzdelania alebo jeho pomernú časť.

Podľa § 134 ods. 4 písm. b) zák. č. 200/1998 Z. z. doba určenia na zotrvanie colníka v služobnom pomere je pri štúdiu alebo príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania alebo prípravy.

Podľa § 135 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 134 ods. 4 je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelanie alebo ich pomernú časť.

Podľa § 268k zák. č. 305/2009 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 200/1998 Z. z. jeho ustanoveniami sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01. septembrom 2009. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 01. septembrom 2009 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. augusta 2009.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov, ale aj z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že na základe žiadosti Rozkazom Riaditeľa Colného úradu v Košiciach z 09.10.2000 č. 194/2000 mu bol udelený podľa § 134 ods. 2 písm. a) zák. č. 200/1998 Z. z. súhlas na zvýšenie vzdelania prostredníctvom štúdia na Vojenskej leteckej akadémii M. R. Štefánika v Košiciach na inžinierskom štúdiu v ekonomickom odbore: Riadenie leteckej prevádzky od školského roku 2000/2001 do školského roka 2004/2005. O umožnenie získania vyššieho štúdia požiadal od 06.09.2009. Žalobca vysokú školu ukončil priznaním titulu Ing. dňa 24.06.2005 a požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru žiadosťou z 23.03.2011. Rozhodnutím Riaditeľa Colného úradu Košice č. 6284/2011-5637-INT/631/KER z 23.04.2011 bol podľa § 182 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. uvoľnený zo služobného pomeru colníka dňom 31.03.2011.

Žalobca na vysokej škole študoval od 06.09.2000 do 24.06.2005, teda štúdium trvalo 1 753 dní. Doba na zotrvanie colníka v služobnom pomere podľa citovaného ustanovenia § 134 ods. 4 písm. b) zák. č. 200/1998 Z. z. je dvojnásobok doby trvania prípravy, t. j. 1 753 x 2 = 3 506 dní, takže žalobca mal zotrvať vo výkone štátnej služby od skončenia štúdia na vysokej škole, t. j. od 25.06.2005 do 25.12.2012, čo = 3 506 dní. Žalobca ako to vyplýva z obsahu spisu i odôvodnenia, rozhodnutí správnych orgánov služobný pomer ukončil na vlastnú žiadosť, t. j. bol uvoľnený zo služobného pomeru colníka dňom 31.03.2011, takže navrhovateľ mal zotrvať v služobnom pomere ešte 1 401 dní.

Podľa citovaného ustanovenia § 135 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v citovanom ustanovení § 134 ods. č uvedeného zákona je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania, alebo ich pomernú časť.

Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to aj z obsahu pripojených administratívnych spisov, ako aj z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, že skutočne žalobcovi bolo umožnené získanie vyššieho vzdelania od 06.09.2000 a vysokú školu úspešne ukončil vykonaním štátnej záverečnej skúšky dňom 24.06.2005 a že zo služobného pomeru colníka bol uvoľnený dňa 31.03.2011.

Ako už bolo uvedené žalobca v žalobe namieta predovšetkým skutočnosť, že správne orgány vo veci rozhodli bez toho, aby mali dostatok originálnych dôkazov ohľadne vynaložených nákladov služobným úradom na štúdium s tým, že dôkazy, ktoré sú v pripojenom administratívnom spise nie sú originálmi a niektoré dôkazy už boli skartované.

Je pravdou, že v pripojených administratívnych spisoch sa nenachádzajú originály dôkazov, ktoré by svedčili o čerpaní študijného voľna žalobcu počas štúdia na vysokej škole v roku 2001 a to z dôvodu, že listinné dôkazy v súlade s Registratúrnym poriadkom a Registratúrnym plánom Colnej správy Slovenskej republiky boli zničené - skartované, nakoľko uplynula lehota ich uloženia. V administratívnych spisoch je však založený výpis z programu PROFIT za rok 2001 Výsledkový výber 1.2001 až 12.2001 (podľa dokladov) zo dňa 08.01.2002 , v ktorom je zaznamenané ako žalobca čerpal študijné voľno v uvedenom roku v počte 184 hodín a náklady s nárokom na služobný plat vo výške 27629,83 a zrejme ak ide o rok 2001, tak Slovenské koruny. Ďalej v spise je založený počítačový výstup Výsledkový výber 1 2001 až 12 2001 (podľa dokladov) , z ktorého takisto vyplýva, že v danom roku navrhovateľ čerpal študijné voľno v počte 184 hodín. Ďalej sú založené aj výstupy z počítača - výplatné pásky žalobcu po jednotlivých mesiacoch za rok 2001, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca čerpal študijné voľno iba v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, september a október 2001 z ktorých aj jednoznačne vyplýva, koľko v tom ktorom danom mesiaci žalobca čerpal služobné voľno a aká mu bola vyplatená náhrada na služobný plat za uvedené dni.

Je pravdou, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nerozpísal po jednotlivých mesiacoch koľko v tom ktorom mesiaci žalobca čerpal študijné voľno a koľko v tom ktorom mesiaci mu bola vyplatená náhrada na služobnom plate, ale uviedol to iba úhrnom spolu za celé obdobie ale ak žalobca bol nahliadať do administratívnych spisov, určite tam videl založené počítačové výstupy, z ktorých jednoznačne vyplýva koľko v tom ktorom mesiaci čerpal služobné voľno a koľko v tom ktorom mesiaci bola vyplatená náhrada na služobnom plate za dané dní. Že tam uvedené dôkazy boli napokon vyplýva aj z obsahu podanej žaloby, kde vytýka správnym orgánom iba skutočnosť, že nie sú tam založené originály tých dôkazov, ktoré on žiadal.

Na základe uvedených skutočnosti podľa názoru súdu nie je dôvodná námietka žalobcu že správne orgány rozhodli na základe neúplne zisteného skutočného stavu veci a to najmä z dôvodu, že pred vydaním rozhodnutia nemali k dispozícii originály listinných dôkazov a tie, ktoré sú založené v spisoch môžu byť dodatočne účelovo vyrobené, resp. aj datované.

Súd má za to, že originály dôkazov, ktoré mali byť podkladom aj pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia v súlade s Registratúrnym poriadkom a Registratúrnym plánom Colnej správy Slovenskej republiky boli zničené - skartované z dôvodu, že uplynula lehota ich uloženia ešte neznamená, že listinné dôkazy, ktoré boli vybrané z podkladov programu V. od spoločnosti W., ktoré do programu boli zapísané zodpovedným referentom po ukončení účtovného roku, nie sú takým listinným dôkazom, ktorý by mohol byť podkladom pre výpočet nákladov vynaložených na štúdium za rok 2001. Žalobca ako to vyplýva z obsahu administratívnych spisov o študijné voľno žiadal iba v školskom roku 2000/2001 a to v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, september, október, preto za iné školské roky, ale ani iné kalendárne roky zodpovedný referent po ukončení účtovného roku nemohol do programu zadať údaje, ktoré boli vynaložené na štúdium žalobcu v súvislosti s čerpaním služobného voľna na štúdium, a preto ani nemohli byť založené do jeho osobného spisu a napokon ani sám žalobca netvrdí, že by čerpal

študijné voľno a ani žalovaný ako to vyplýva z rozhodnutia mu za čerpanie služobného voľna na štúdium popri výkone štátnej služby okrem roku 2001 nevykázal a ani takúto náhradu nežiadal. Napokon aj sám žalobca v žalobe uviedol, že netvrdí, že úplne vylučuje vznik takéhoto nároku, len tvrdí, že nie sú mu známe a asi si presne nespomína, že by si nárok v takejto forme uplatňoval. Žiadne dôkazy neoznačil na preukázanie, že by skutočne v mesiacoch marec, apríl, máj, jún, júl, september, október v roku 2001 nečerpal služobné voľno na štúdium, prípadne že by v týchto mesiacoch podľa predložených výplatných pások nečerpal stanovený počet hodín služobného voľna, prípadne že mu za čerpané služobné voľno bol neprávom vyplatený služobný plat a ani netvrdil, že by v tom ktorom mesiaci, keď mu mal byť vyplatený služobný plat za čerpané služobné voľno v súvislosti so štúdiom niekedy namietal.

Súd nepovažoval za potrebné vypočuť navrhnutých svedkov H.. Q. S. a H.. Ľ. S., ktorý mali v tom čase študovať na vysokej škole tak ako žalobca v súvislosti s čerpaním študijného voľna, resp. vzhľadom na nerovnomerne rozvrhnuté služby, ktoré bolo možné si pri štúdiu naplánovať, prípadne vymeniť vypočuť, lebo sám žalobca neuviedol, že títo svedkovia vedia potvrdiť či, resp. v ktorom čase čerpal študijné voľno v roku 2001, pričom vzhľadom na odstup času uvedení svedkovia si už na presné dátumy nebudú musieť ani pamätať. Taktiež súd nepovažoval za potrebné vypočuť svedkyňu Y.. Q. V., ktorá ako vedúca personálneho oddelenia mala vydať všetky doklady spojené s ukončením služobného pomeru.

Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že v osobnom spise do ktorého viackrát nahliadol nebolo žiadne rozhodnutie, ktorým by mu bola uložená nejaká povinnosť v súvislosti s náhradou nákladov so získaním vysokoškolského štúdia. Z ustanovenia § 135 ods. 1 a 3 zák. č. 200/1998 Z. z. vyplýva, že colník je povinný zotrvať po skončení štúdia po určitý čas v služobnom pomere a ak nezotrvá v služobnom pomere počas stanovenej doby, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie štúdia, alebo ich pomernú časť. Z toho jednoznačne vyplýva, že colný úrad o povinnosti uhradiť náklady vynaložené na získanie štúdia, resp. ich pomernú časť nemohol vydať skôr než došlo u žalobcu k uvoľneniu zo služobného pomeru colníka. Takéto rozhodnutie colný úrad mohol vydať až potom, keď došlo k právoplatnému uvoľneniu žalobcu zo služobného pomeru colníka. Napokon žalobca, ktorý bol v služobnom pomere colníka a sám požiadal o umožnenie získania vyššieho vzdelania, čo mu bolo umožnené, musel mať aj vedomosť o tom, že ak nedodrží zákonom stanovené podmienky uvedené v § 134 zák. č. 200/1998 Z. z., vznikne mu povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie štúdia, resp. ich pomernú časť.

Žalobca proti rozhodnutiu colného úradu podal odvolanie v ktorom uviedol, že žiada prešetriť zákonnosť vydaného rozhodnutia. Neuviedol žiadne námietky prečo rozhodnutie colného úradu zo dňa 10.09.2011 nebolo vydané v súlade so zákonom. Na základe toho žalovaný ako odvolací orgán preskúmal rozhodnutie colného úradu v plnom rozsahu a tak ako uviedol dospel k záveru, že rozhodnutie colným úradom bolo vydané v súlade so zák. č. 200/1998 Z. z.. Námietka žalobcu, že žalovaný ako odvolací orgán v súlade zák. č. 200/1998 Z. z. a to § 232 ods. 3 uvedeného zákona nie je dôvodná, pretože ak žalobca neuviedol konkrétne námietky prečo rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, teda že nie je zákonné, žalovaný ako odvolací orgán sa ani nemohol s konkrétnou námietkou žalobcu vysporiadať a preskúmal rozhodnutie colného úradu v celom rozsahu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zobral žalobu späť voči žalovanému Riaditeľovi Colného úradu Košice, ako aj ohľadne výroku o uložení povinnosti žalovanému vyplatiť mu 366,50 Eur s príslušenstvom, preto súd konanie v rozsahu späťvzatia žaloby podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

Zákonom č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva bolo zriadené Finančné riaditeľstvo SR, ktoré podľa § 10 ods. 1 a 3 uvedeného zákona právnym nástupcom Colného riaditeľstvo SR je Finančné riaditeľstvo SR, a preto súd v súlade s uvedeným zákonom žalovaného označil Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova ul. 2, Bratislava.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.