KSKE 6 S 69/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 S 69/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/69/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200587 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200587.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: JUDr. Vladimír P a v l o v, správca konkurznej podstaty úpadcu J.X.C.-INVEST, s.r.o. v konkurze, so sídlom Hlavná 18, Košice, IČO: 36 595 837, so sídlom kancelária Mlynárska č. 19, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice (predtým Daňový úrad Košice I, Tomášikova 35, Košice) , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.04.2011 č. 695/230/30763/2011/Lom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného z 21.04.2011 č. 695/230/30763/2011/Lom z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie sú v rozpore s obsahom spisu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a týmto rozhodnutím a postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach.

V dôvodoch žaloby nezákonnosť rozhodnutia a postup žalovaného odôvodnil tým, že žalovaný podľa jeho názoru vykonal kompenzáciu daňovej pohľadávky na nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty za mesiac december 2010 vo výške 33,49 EUR v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov, ako aj zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý má vychádzajúc zo zásady lex spacialis derogat lex generalis prednosť pred ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov.

Podľa § 63 ods. 8 prvej a druhej vety zákona o správe daní a poplatkov sa nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu, alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplatenú v lehote splatnosti. Podľa § 95a ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov proti daňovej pohľadávke, ktorá

vznikla voči daňovému subjektu po vyhlásení konkurzu nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu.

On pred vykonaním daňovej kompenzácie nemal z jeho činnosti po vyhlásení konkurzu daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, t. j. nemal žiaden nedoplatok na dani z pridanej hodnoty po lehote splatnosti, ani inej dane, spôsobilý na ním vykonanú kompenzáciu. Evidoval a eviduje pohľadávky žalovaného voči úpadcovi na dani z pridanej hodnoty, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok a ktoré si žalovaný v konkurznom konaní v zákonom stanovenej lehote a zákonným spôsobom prihlásil. Iné nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči žalovanému úpadca v čase vykonania kompenzácie nemal a nemá. Jedinými pohľadávkami, ktoré vo vzťahu k žalovanému eviduje sú pohľadávky za spolu 5 pokút uložených žalovaným úpadcovi osobitnými rozhodnutiami titulom nepodania daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty v lehote ním určenej vo výzve za zdaňovacie obdobia mesiacov august až december 2009, ktoré vznikli až po vyhlásení konkurzu. Presná špecifikácia týchto sankčných pohľadávok uvedením ich výšky, právneho titulu vzniku každej z nich nie je s žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zrejmá, ten sa obmedzuje len na údaj o pokute a nie pokutách. V tejto súvislosti uvádza, že tieto pokuty (mimozmluvné sankcie) boli žalovaným uložené pre nesplnenie povinnosti úpadcu pred vyhlásením konkurzu. Ide o pohľadávky, ktoré si žalovaný u neho súčasne prihlásil ako pohľadávky titulom vzniku na dani z príjmov právnických osôb .

Pokiaľ žalovaný vykonal kompenzáciu nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty oproti ním uloženým mimozmluvným sankciám (pokutám po vyhlásení konkurzu) , konal tak v rozpore s § 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, ktoré explicitne vylučujú z uspokojenia všetky pohľadávky proti podstate sankčného charakteru postihujúceho majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Tvrdí, že žalovaný nemohol vykonať kompenzáciu svojej pohľadávky sankčného charakteru oproti ním uplatnenému nadmernému odpočtu na dani z pridanej hodnoty a ak ju vykonal, konal nezákonne, čím došlo k ukráteniu práv žalobcu ako aj ostatných konkurzných veriteľov, ktorých uspokojenie nimi uplatnených pohľadávok v konkurznom konaní z majetku úpadcu bolo týmto rozhodnutím a postupom žalovaného nedôvodné a v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii znížené.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Daňové orgány majú dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Z tejto zásady vychádza aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. M-S-ždo 10/00 keď konštatuje, že povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne aj procesné) , ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Zb. zverejnené v zbierke zákonov. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu, štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom stanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a že ich budú správne vykladať a aplikovať .

V zmysle § 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní sa postupuje v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinnosti v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa ods. 3 správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane je povinný dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhy daňových subjektov. Má za to, že žalovaný uvedenými ustanoveniami sa dôsledne neriadil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

K námietkam uvedeným v žalobe sa vyjadril takto:

Dňa 18.03.2011 žalobcovi bolo zaslané oznámenie Daňového úradu Košice I zo 17.03.2011, ktorým mu bolo oznámené, že 26.03.2011 v zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal kompenzáciu nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 vo výške 33,49 EUR s daňovým nedoplatkom na dni z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti. Žalobca v zákonnej lehote voči postupu žalovaného podal reklamáciu, v ktorej uviedol, že nemá vedomosť o daňovej povinnosti úpadcu po vyhlásení konkurzu, ani o inej pohľadávke úpadcu na DPH, ktorú by bolo možné zákonne započítať. Uviedol aj to, že ním uložené pokuty, ktoré boli uložené po vyhlásení konkurzu v nadväznosti na § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. nie je možné započítať, ktorá skutočnosť svedčí o tom, že o uložených pokutách vedel a eviduje ich ako pohľadávku žalovaného, len nesúhlasí s jej kompenzáciou.

Pokuty boli žalovaným uložené žalobcovi rozhodnutiami č. 695/230/91362/10/Lom, 695/230/91363/10/ Lom, 695/230/91364/10/Lom, 695/230/91366/10/Lom a 695/230/91368/10/Lom zo dňa 05.11.2010 v zmysle § 35 ods. 5, písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. za nepodanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august až december 2009 za každé zdaňovacie obdobie vo výške 1.659,69 EUR samostatne. Žalobca proti týmto rozhodnutiam sa odvolal a odvolací orgán rozhodnutia o uložení pokuty potvrdil. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 21.02.2011 a vykonateľnými sa stali 09.03.2011. Odvolací orgán v týchto rozhodnutiach uviedol, že podľa § 78 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je neplatiteľ dane povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ dane daňové priznanie v zákonnej lehote nepredložil, a preto v súlade s § 42 zákona č. 511/1992 Zb. bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august až december 2009.

Pretože daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobia neboli žalobcom v stanovenej lehote predložené, žalovaný podľa § 35 ods. 5 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 1.659,69 EUR za každé zdaňovacie obdobie osobitne. Správca dane tak vykonal v čase, keď v zmysle § 95a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. sa účastníkom konania stal správca konkurznej podstaty, ktorý sa v období od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia považuje za daňový subjekt. Všeobecným predpisom upravujúcim konkurz je zákon č. 7/2005 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2006 ustanovil, že vyhlásením konkurzu sa daňové konania neprerušujú. V konaniach začatých podľa zákona č. 7/2005 Z. z. podľa § 95a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. účinného od 01.09.2007 vyhlásením konkurzu sa daňové konania neprerušujú.

Vyrubovacie konanie je súčasťou daňového konania, preto správca dane aj po vyhlásení konkurzu môže vyrubovať sankcie. Jediným a rozhodujúcim kritériom pre uloženie sankcie podľa § 35 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. zákonom stanovenej minimálnej výške je skutočnosť, že nebol dodržaný zákonom stanovený termín na predloženie daňového priznania, ani termín určený správcom dane vo výzve.

Poukázal na poslednú vetu § 95 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorej pokuty, sankčné úroky, úrok (ďalej len sankcie) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. V danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou je, že povinnosť podať daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobia v lehote určenej správcom dane vo výzve nebola splnená. Je pravdou, že sankcia, ktorá bola vyrubená v odvolaní napadnutým rozhodnutím mohla byť vyrubená už pred vyhlásením konkurzu, pretože dôvod na jej uloženie nastal pred vyhlásením konkurzu, ale táto skutočnosť nie je pre posúdenie opodstatnenosti uloženia sankcie rozhodujúca. Vo veci uloženia pokút bolo rozhodujúce, že vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Následne podľa § 95 ods. 5 sa za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu považuje daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia

konkurzu, alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. V danom prípade pokuty sa stali splatnými 08.03.2011, t. j. až po vyhlásení konkurzu.

Vzhľadom na to, že ide o daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, poukazuje na § 54 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré nevylučuje vzájomné započítanie daňových pohľadávok vzniknutých po vyhlásení konkurzu. V danom prípade vznikla situácia, keď platiteľovi dane vznikol po vyhlásení konkurzu nadmerný odpočet, ktorý nemohol odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období podľa § 79 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože žalovaný pred vrátením tohto nadmerného odpočtu uplatnil v nadväznosti na § 95a ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov postup podľa § 63 ods. 8 zákona a vykonal započítanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac december 2010 s daňovým nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty.

Žalobca v žalobe poukazuje na rozpor jeho postupu s § 110 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom sú síce vylúčené z uspokojenia mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, ale vzhľadom na ustanovenie § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na ktoré nadväzuje možnosť započítanie daňových pohľadávok má za to, že jeho postup bol v súlade so zákonom. V § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je presne uvedené čo nie je možné započítať. Nevyplýva z tohto ustanovenia, že by vzájomné započítanie daňových pohľadávok vzniknutých po vyhlásení konkurzu malo byť vylúčené. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetným započítaním boli splnené aj všeobecné podmienky započítania, vzájomnosť pohľadávok a plnenie rovnakého druhu (išlo o započítanie daňových pohľadávok žalobcu a žalovaného na jednej dani, t. j. DPH) .

K nepresnosti, ktorá sa vyskytla v prihláške, ktorou si uplatnil pohľadávky proti podstate uviedol, že došlo k chybe v písaní tejto prihlášky, ale z textu a priložených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že ide o daňové pohľadávky na dani z pridanej hodnoty z titulu vyrubenia pokút za nepodanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty.

V závere uviedol, že postup správcu dane v tejto veci bol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi s ohľadom na ochranu záujmov štátu a obcí, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s predloženým administratívnym spisom žalovaného, písomným vyjadrením žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ju v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutia a postup správneho orgánu ) .

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitosti podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu ktoré napáda, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.) .

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonávať dôkazy nevyhnutné na preskúmavanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) .

Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody) , ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konania nahrádzal inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ide o ustálenú súdnu prax v rámci správneho súdnictva Slovenskej republiky charakterizovaného dispozičnou zásadou danou v § 249 ods. 2 O.s.p..

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Košice I oznámením zo 17.03.2011 oznámil žalobcovi, že v zmysle § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov ) neodpočítaný nadmerný odpočet vo výške 33,49 EUR, ktorý si uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 podanom 24.01.2011 bol použitý vo výške 33,49 EUR na úhradu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti. Kompenzácia bola vykonaná 26.03.2011.

Proti tomuto oznámeniu žalobca podal reklamáciu podaním z 23.03.2011, v ktorej uviedol, že mu nie je známe, aby úpadca mal z jeho činnosti po vyhlásení konkurzu daňovú povinnosť na DPH. Nesprávnosť postupu správca dane vidí v tom, že nie je možné započítať pohľadávku úpadcu na DPH, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu oproti pohľadávke správcu dane na DPH, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok s tým, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali 13.01.2010. Vo vzťahu k pokutám uloženým po vyhlásení konkurzu poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2 a nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý vylučuje aj mimozmluvné a zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

Žalovaný rozhodnutím z 21.04.2011 č. 695/230/30763/2011/Lom podľa § 50 ods. 3, 4 zákona o správe daní a poplatkov nevyhovel reklamácii daňového subjektu a reklamáciu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 95a ods. 1, 6, § 63 ods. 2 - 4 a 8 - 10 zákona o správe daní a poplatkov. Uviedol, že daňový subjekt vstúpil do konkurzu 14.01.2010. Neodpočítaný nadmerný odpočet 33,49 EUR za zdaňovacie obdobie december 2010, ktorý bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vznikol 24.01.2011 v deň podania predmetného daňového priznania a lehota na jeho vrátenie začala plynúť dňa 26.02.2011, t. j. až po vyhlásení konkurzu. Nedoplatok na dani z pridanej hodnoty, konkrétne ide o pokutu za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty v lehote určenej správcom dane vo výzve vznikol až po vyhlásení konkurzu, jeho splatnosť bola 08.03.2011. Z toho teda vyplýva že tak, ako nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2010, rovnako aj daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vznikol až po vyhlásení konkurzu, preto mohol správca dane použiť postup podľa § 63 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov.

Úlohou súdu je posúdiť podľa obsahu podanej žaloby, či v danom prípade boli splnené podmienky stanovené v § 63 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov na vzájomnú kompenzáciu, resp. započítanie daňového záväzku voči daňovej pohľadávke, konkrétne neodpočítaný nadmerný odpočet vo výške 33,49 EUR použiť na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti.

Podľa § 63 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebná daň pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu, alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho

daňových nedoplatkov na iných daniach, alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplatenú v lehote splatnosti. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou podľa osobitného predpisu možno použiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.

Podľa § 95 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považujú nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona, alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len sankcia ) sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu, alebo do povolenia reštrukturalizácie.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona, alebo osobitných zákonov a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa ods. 1 - 6, okrem daňovej pohľadávky podľa ods. 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7, okrem daňovej pohľadávky podľa ods. 5.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie alebo po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.

Podľa § 95a ods. 1 veta prvá zákona o správe daní a poplatkov vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje.

Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému subjektu po vyhlásení konkurzu nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok podľa § 63 ods. 2 - 4 a 8 - 10 tým nie je dotknuté.

Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 07.01.2010 č. k. 31K/47/2009-115, ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 7/B/2010 dňa 13.01.2010 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka J.X.C.- INVEST, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hlavná 18 a za predbežného správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Pavlov.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii) . Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.

Podľa ods. 2 písm. c) uvedeného ustanovenia, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

Podľa 54 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. To isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadne úpadcovej pohľadávke.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

Správca dane rozhodnutím z 0ť.11.2010 č. 695/230/91368/10/Lom. Podľa § 35 ods. 5 písm. b) v zákone o správe daní a poplatkov uložila daňovému subjektu (úpadcovi J.X.C.-INVEST, s.r.o.) pokutu vo výške 1.659,69 EUR za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v lehote určenej správcom dane vo výzve z 02.02.2010. Daňové riaditeľstva Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán toto rozhodnutie rozhodnutím z 02.02.2011 č. I/223/2579-12939/2011/993403-r podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov potvrdilo. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2011 a stalo sa vykonateľné dňa 09.03.2011. Z uvedeného teda vyplýva, že sankcia, ktorá bola vyrubená mohla byť vyrubená už pred vyhlásením konkurzu, lebo účinky vyhlásenia konkurzu úpadcu nastali 13.01.2011. Podľa citovaného ustanovenia § 95a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyrubovacie konanie je súčasťou daňového konania, ktoré konanie vyhlásením konkurzu sa neprerušuje, a preto správca dane aj po vyhlásení konkurzu mohol vyrubovať sankcie, čo urobil aj v tomto prípade. Podľa citovaného ustanovenia § 95 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov sa za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu považuje daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. V danom prípade pokuta sa stala splatnou dňa 08.03.2011, teda až po vyhlásení konkurzu.

Žalobcovi ako platiteľovi dane vznikol po vyhlásení konkurzu nadmerný odpočet vo výške 33,49 EUR, ktorý ale nemohol odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, lebo správca dane - žalovaný pred vrátením tohto nadmerného odpočtu uplatnil v nadväznosti na citované ustanovenie § 95a ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov postup podľa citovaného ustanovenia § 63 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov a vykonal započítanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiac december 2010 s daňovým nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty. Týmto započítaním boli splnené aj všetky všeobecné podmienky započítania stanovené v citovanom ustanovení § 63 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, t. j. vzájomnosť pohľadávok a plnenie rovnakého druhu, lebo išlo o započítanie daňových pohľadávok žalobcu a žalovaného na jednej a tej istej dani, t. j. na dani z pridanej hodnoty.

V ustanovení § 100 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je uvedené, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, ale v ustanovení § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je uvedené ktoré pohľadávky je možno započítať a ktoré pohľadávky vzájomne započítať nemožno. Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadne úpadcovej pohľadávke. Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené. Z ustanovenia citovaného § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by nebolo možné započítať pohľadávky, ktoré vznikli úpadcovi po vyhlásení konkurzu. Zrejmé, ak by zákonodarca mal v úmysle vylúčiť vzájomné započítanie daňových pohľadávok úpadcu,

ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, tak by jednoznačne uviedol, že ani takéto pohľadávky nie je možné započítať tak, ako to uviedol v súvislosti s tými pohľadávkami, ktorých započítanie nie je možné.

Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre vzájomné započítanie daňových pohľadávok vzniknutých po vyhlásení konkurzu, ktoré sú stanovené v § 63 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, pretože daňová pohľadávka uložená pokuta daňovému subjektu - úpadcovi rozhodnutím správcu dane a potvrdená odvolacím orgánom sa stala splatnou dňa 08.03.2011, teda až po vyhlásení konkurzu a daňový záväzok vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 33,49 EUR, na ktorý má daňový subjekt - úpadca nárok vznikol už po vyhlásení konkurzu. Daňový záväzok nadmerný odpočet vo výške 33,49 EUR za zdaňovacie obdobie december 2010, ktorý bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku, t. j. uloženej pokuty vznikol 24.01.2011 (tiež po vyhlásení konkurzu) v deň podania daňového priznania a lehota na jeho vrátenie začala plynúť dňa 26.02.2011, započítanie vzájomných daňových pohľadávok po vyhlásení konkurzu nevylučuje ani ustanovenie § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov, ako aj o konkurze a reštrukturalizácii, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol a náhradu trov konania si ani neuplatnil, nepriznal právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.