KSKE 6 Sp 21/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/21/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200982 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200982.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: C. V., X. XX.XX.XXXX, V. L. D., Š. J. D., Y. S. J. N. E. S., L. M. G., V. Č.C. N. Y. Ú. J. B. J. M., L. XX, XXX XX R., zastúpený JUDr. Zuzanou Števulovou, J. Z. B. Ľ. J., P. X. Č.. X, XXX XX L., proti odporcovi: S. M. J. J. B. H., Ľ. Š. X, XXX XX H., o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2012 zo dňa 03.08.2012 o zaistení, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 03.08.2012 č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2012.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2012 zo dňa 03.08.2012 v zmysle § 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov ) zaistil navrhovateľa dňom 03.08.2012 v čase o 22:20 hod. na účel výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18.02.2003, ustanovujúceho kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného na posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (ďalej len Dublinské nariadenie ) , nakoľko účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Nórskeho kráľovstva a na základe informácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu, Dublinské stredisko, Imigračný úrad Nórskeho kráľovstva súhlasí s transferom účastníka konania na svoje územie z územia Slovenskej republiky a podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do 31.08.2012 a zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľa umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len ÚPZC Sečovce ) dňa 03.08.2012 o 23:00 hod..

V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 03.08.2012 v čase o 17:17 hod. účastník konania, kontrolovaný hliadkou S. M. J. J. B. H. na križovatke ulice L. a ulice H..K..Š. v meste R., nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Po predvedení účastníka konania na príslušné oddelenie bolo zistené, že ten mal pri sebe Príkaz na prepustenie z ÚPZC Sečovce č. J.-P.-R.-XX/XXXX. V dokladoch, týkajúcich sa účastníka konania od ÚPZC Sečovce, je uvedená informácia z Dublinského strediska Migračného úradu Ministerstva vnútra SR z 31.07.2012 pod č. Č.:H.-XXX-X/DS-G.-XXXX, ktorá potvrdzuje skutočnosť, že Imigračný úrad Nórskeho kráľovstva sa rozhodol prevziať účastníka konania formou transferu z územia Slovenskej republiky.

Podľa § 88 ods. 4 o pobyte cudzincov odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do 31.08.2012 po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania, ako aj na základe informácií od ÚPZC Sečovce s tým, že podľa

§ 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o prevoze podľa Nariadenia Rady ES č. 343/2003 z 18.02.2003, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nakoľko je preukázané, že účastník je v súčasnej dobe žiadateľom o udelenie azylu na území Nórskeho kráľovstva, čo bolo potvrdené Dublinským strediskom a táto skutočnosť tvorí samotný základ pre začiatok konania o prevoze z územia Slovenskej republiky na územie Nórskeho kráľovstva. Imigračný úrad Nórskeho kráľovstva sa rozhodol prevziať účastníka konania formou transferu z územia Slovenskej republiky. K výkonu prevozu podľa osobitného predpisu priamo slúži inštitút zaistenia.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ, prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie, s nariadením jeho prepustenia z ÚPZC Sečovce Krajským súdom v Košiciach. Rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O. s. p., teda z dôvodu, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V opravnom prostriedku splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa k nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedla, že z rozhodnutia nie je zrejmá účelnosť a efektívnosť zaistenia navrhovateľa do 31.08.2012 a odporca túto stanovenú dĺžku zaistenia nikde nezdôvodnil. Neuviedol, prečo je potrebné zaistiť navrhovateľa takmer na mesiac, aké úkony je potrebné za účelom vykonania prevozu podľa Dublinského nariadenia vykonať (napríklad zakúpenie letenky, vystavenie laissez - passer alebo dohodnutie konkrétneho dňa transferu) . Neuviedol ani konkrétny dátum, kedy má byť prevoz vykonaný, respektíve nepoukázal ani na žiadnu komunikáciu s Nórskym kráľovstvom, ktorá by navrhovateľovi umožňovala utvoriť si názor o tom, kedy môže predpokladať výkon prevozu. Odporca v rozhodnutí nezdôvodnil, prečo úkony smerujúce k výkonu prevozu navrhovateľa nie je možné vykonať za slobody navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenia § 3 ods. 2, 4, 5 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) , splnomocnená zástupkyňa uviedla, že odporca bol povinný v rozhodnutí uviesť, na základe akých skutočností a dôkazov rozhodol o nevyhnutnosti zaistiť navrhovateľa a tiež uviesť, aké skutočnosti preukazujú, že v danom čase nepochybne dôjde k prevozu navrhovateľa do Nórskeho kráľovstva. Uvedenie takýchto informácií v rozhodnutí by bolo v súlade s princípom právnej istoty navrhovateľa, ktorý ako účastník konania má právo vedieť, na základe akých skutočností a dôkazov je jeho zaistenie nevyhnutné a účelné a nepochybne smeruje k realizácii prevozu. Samotné zaistenie, vzhľadom na dôkaznú situáciu, ktorá bola navrhovateľovi prezentovaná, má skôr preventívny charakter, čo z hľadiska zákona o pobyte cudzincov a Dohovoru nie je prípustné, keďže zaistenie musí vždy smerovať k priamemu výkonu vyhostenia alebo prevozu.

K vadám konania splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že z ÚPZC Sečovce bol navrhovateľ prepustený dňa 03.08.2012 na základe Príkazu na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z ÚPZC č. PPZ-HCP-SE1-46/2012 z 03.08.2012 o 17:15 hod., v ktorom sa výslovne uvádza, že navrhovateľ bol poučený o tom, že do 30 dní je povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky, čo navrhovateľ potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ bol preto oprávnene toho názoru, že má k dispozícii 30 dní na vycestovanie z územia SR. Hneď po prepustení z brány ÚPZC bol ale zadržaný a kontrolovaný 03.08.2012 o 17:17 hod., čo potvrdzuje aj napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľovi odporca neposkytol žiadnu možnosť na to, aby si upravil svoj pobyt na Slovensku iným spôsobom (napríklad podal žiadosť o tolerovaný pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov) alebo aby v zmysle poučenia sám vykonal úkony smerujúce k vycestovaniu.

Ďalej splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala, že odporca po predvedení navrhovateľa s ním spísal zápisnicu č. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-003/2012 dňa 03.08.2012 v čase od 20:35 do 22:15 hod., v ktorej hneď v úvodnej časti uviedol: Správny orgán oboznámil účastníka konania o zaistení

podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona. Dôvodom začatia konania je vlastný podnet správneho orgánu z dôvodu toho, že účastník konania bol prepustený z ÚPZC Sečovce z dôvodu, že zanikol účel zaistenia a menovaný bude znova zaistený v ÚPZC v Sečovciach, avšak nie z dôvodu administratívneho vyhostenia z územia SR, ale za účelom výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu. Z uvedeného považovala za zrejmé, že odporca rozhodol o novom zaistení navrhovateľa ešte predtým, ako dal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa v konaní a teda úkony, ktoré odporca vykonal (spísanie zápisnice) , mali len formálny charakter a nemohli zmeniť prijaté rozhodnutie odporcu. Ide tu o zjavné porušenie Správneho poriadku a porušenie práv navrhovateľa v konaní, keď správny orgán rozhodol o zaistení navrhovateľa predčasne, ešte predtým, ako navrhovateľ dostal možnosť vyjadriť sa .

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala tiež zmätočný charakter zápisnice z 03.08.2012, pretože navrhovateľ nevedel v akom postavení sa konania zúčastňuje, keďže poučenie uvedené v zápisnici sa v prevažnej miere vzťahuje na svedka v konaní, nie na účastníka konania. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, na začiatku spisovania predmetnej zápisnice mu príslušníci odporcu uviedli, že vypovedá ako svedok, preto nemôže zavolať svojho právneho zástupcu a možnosť kontaktovať právneho zástupcu mu bola ponúknutá až celkom na konci spisovania zápisnice (dôkaz: tretia strana zápisnice z 03.08.2012, predposledná otázka) . Namietala tiež, že v zápisnici sa na viacerých miestach uvádza, že navrhovateľ bude umiestnený v utečeneckom tábore (napríklad tretia strana zápisnice, otázka číslo dva) , čím odporca navrhovateľa uviedol do omylu ohľadom charakteru konania, pretože označením utečenecký tábor sa rozumejú tábory pre žiadateľov o azyl, ktoré prevádzkuje Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (ZT Humenné, PT Opatovská Nová Ves a PT Rohovce) , ktoré nemajú charakter zaistenia ako ÚPZC Sečovce.

Citáciou článku 5 ods. 4 Dohovoru splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby súd nariadil prepustenie navrhovateľa.

Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadril.

Pojednávania Krajského súdu v Košiciach, nariadeného na deň 23.08.2012, sa zúčastnil splnomocnený zástupca odporcu, splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa sa ho nezúčastnila, ospravedlnila svoju neúčasť a žiadala vykonať pojednávanie v jej neprítomnosti. Súd neakceptoval jej návrh na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania vzhľadom na zákonné znenie ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. (vec napadla na súd dňa 21.08.2012) .

Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia po vecnej a správnej stránke a z toho dôvodu navrhol, aby súd toto rozhodnutie potvrdil. K tomu ešte dodal, že dňa 22.08.2012 mu zástupca riaditeľa ÚPZC oznámil, že navrhovateľ bude dňa 23.08.2012 o 06:00 hod. eskortovaný na letisko Košice s tým, že o 09:15 hod. bude letecky prevezený do Nórskeho kráľovstva, čo bude potom následne potvrdené písomne.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a po dokazovaní vypočutím splnomocneného zástupcu odporcu a oboznámením sa s administratívnym spisom, vzťahujúcim sa na preskúmavané rozhodnutie odporcu a predchádzajúcim spisom tohto súdu sp. zn. 1Sp/19/2012, dospel k záveru, že opravný prostriedok splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v jej návrhu, ktoré preskúmal krajský súd v rozsahu dispozičnej zásady.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.) . Povinnosťou súdu je prihliadnuť ku všetkým odvolacím námietkam a rozhodovať v rámci týchto odvolacích námietok v zmysle § 250l a § 212 ods. 1 O. s. p..

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 03.08.2012 č. p. PPZ-HCP-PO7-ZVC-27-008/2012, ktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 03.08.2012 v čase od 22:20 hod. a stanovil dĺžku doby zaistenia do 31.08.2012.

Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkon jeho prevozu podľa osobitného predpisu, akým je aj Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18.02.2003, ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného na posúdenie žiadosti o azyl, podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Dublinské nariadenie) .

Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov (prvá veta ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov) . Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny (§ 62 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov) .

Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. (§ 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov)

Správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka konania, chránených inými právnymi predpismi. Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s. p., sa zaoberal odvolacími námietkami splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa.

Krajský súd k odvolacím námietkam splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa udáva, že tieto považuje za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

K odvolacie námietke, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, z ktorého nie je zrozumiteľná účelnosť a efektívnosť zaistenia navrhovateľa a lehota zaistenia nebola zdôvodnená v napadnutom rozhodnutí, pretože odporca neuviedol, aké úkony je potrebné za účelom vykonania prevozu podľa Dublinského nariadenia vykonať, neuviedol konkrétny dátum vykonania prevozu a nezdôvodnil, prečo úkony smerujúce k výkonu prevozu navrhovateľa nie je možné vykonať za slobody navrhovateľa, krajský súd uvádza nasledovné:

Odporca vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol účel zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, a to výkon jeho prevozu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z 18.02.2003, teda tzv. Dublinského nariadenia. Zároveň tu uviedol aj dôvod svojho rozhodnutia, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Nórskeho kráľovstva, ktoré podľa informácie od Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu, Dublinského strediska, súhlasilo s transferom navrhovateľa na svoje územie z územia Slovenskej republiky, a to konkrétne Imigračný úrad Nórskeho kráľovstva. Lehotu doby zaistenia od 03.08.2012 do 31.08.2012 stanovil odporca v zmysle odôvodnenia svojho rozhodnutia, po dôkladnom vyhodnotení osoby navrhovateľa a na základe informácií, poskytnutých odporcovi ÚPZC Sečovce, ktorý vykonáva úkony k realizácii výkonu prevozu navrhovateľa v spolupráci s Dublinským strediskom Migračného úradu MV SR a Imigračného úradu Nórskeho kráľovstva.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa namietala, že odporca nijakým spôsobom neuviedol, prečo bolo potrebné zaistiť navrhovateľa takmer na mesiac. Odporca však zaistil navrhovateľa v tomto konaní na krátky čas necelého jedného mesiaca, ktorý považoval za potrebný na vybavenie všetkých potrebných náležitostí, ktoré vyžaduje účel zaistenia navrhovateľa, teda jeho prevoz podľa tzv. Dublinského nariadenia do Nórskeho kráľovstva, pričom odporca vo svojom rozhodnutí v záhlaví aj

uviedol, že účastník konania je bez cestovného dokladu a po vyhodnotení jeho osoby, ako účastníka konania a z informácií poskytnutých správnemu orgánu ÚPZC Sečovce, na ktoré poukázal odporca v rozhodnutí a ako to vyplýva aj z doplneného dokazovania, jedná sa o informáciu z ÚPZC Sečovce zo dňa 03.08.2012, že ÚPZC týmto dňom začal zabezpečovať termín a letenku navrhovateľovi a s ohľadom na dostupnosť leteckého spojenia medzi SR a Nórskym kráľovstvom, to bude trvať maximálne do 31.08.2012.

Krajský súd v tomto smere na pojednávaní v zmysle § 250q ods. 1 O. s. p. vykonal dôkazy, nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, konkrétne na priebeh Dublinského konania (ktorého existenciu nespochybňuje ani zástupkyňa navrhovateľa) . V spise sa nachádza rozhodnutie Dublinského strediska Migračného úradu MV SR zo dňa 03.08.2012 o začatí tohto konania, po súhlase Imigračného úradu Nórskeho kráľovstva zo dňa 27.07.2012, na základe žiadosti ÚPZC Sečovce o začatie Dublinského konania zo dňa 31.07.2012. V tejto súvislosti na základe žiadosti odporcu zo dňa 03.08.2012 o poskytnutie údajov o predpokladanej časovej dobe a dĺžke vybavenia Dublinského konania, ÚPZC Sečovce oznámil, že začal zabezpečovať termín a letenku navrhovateľovi, pričom tento proces aj s ohľadom na dostupnosť leteckého spojenia medzi Slovenskou republikou a Nórskym kráľovstvom bude trvať maximálne do 31.08.2012. Ako to uviedol splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní krajského súdu, dňa 23.08.2012 o 09:15 hod. mal byť tento prevoz realizovaný.

Odvolacia požiadavka splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa na konkretizáciu úkonov vedúcich k realizácii prevozu, je k času vydania napadnutého rozhodnutia predčasná. Postup orgánov na realizáciu takéhoto prevozu je vo viacerých alternatívach uvedený v Dublinskom nariadení. Vystavenie laissez - passer v zmysle článku 19 ods. 3 tohto Dublinského nariadenia zabezpečí požadujúci členský štát žiadateľovi o azyl vo forme prijatej v súlade s postupom, uvedeným v článku 27 ods. 2, ak je to potrebné. Dublinské nariadenie tiež alternatívne ustanovuje viaceré lehoty na vykonanie konkrétnych úkonov. Odporca vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že v dokladoch, týkajúcich sa účastníka konania od ÚPZC Sečovce, je uvedená informácia z Dublinského strediska z 31.07.2012 pod č. ČDK:MÚ-368-7/ DS-DŽ-2012, ktorá potvrdzuje skutočnosť, že Imigračný úrad Nórskeho kráľovstva sa rozhodol prevziať účastníka konania formou transferu z územia SR.

Na základe týchto informácií potom odporca stanovil dĺžku zaistenia do 31.08.2012, po dôkladnom vyhodnotení osoby účastníka konania a na základe informácií od ÚPZC Sečovce, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí. Navrhovateľ prehlásil, že nie je držiteľom potrebného cestovného dokladu, nie je žiadateľom o azyl na území SR a teda nepochybne sa zdržiaval na území SR neoprávnene. Naproti tomu prehlásil, že je žiadateľom o azyl v Nórskom kráľovstve a súhlasil s prevozom do Nórskeho kráľovstva. Ohľadom osobných údajov, na základe ktorých odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa za účelom výkonu jeho prevozu, je v článku 21 ods. 7 Dublinského nariadenia uvedené, že vymieňané informácie v tomto konaní sa môžu použiť iba na účely stanovené v odseku 1 a v každom členskom štáte sa takéto informácie môžu oznamovať, v závislosti od typu a právomocí prijímacieho orgánu, iba bližšie povereným orgánom, súdom a tribunálom.

K namietanej lehote 30 dní v prípade prepustenia navrhovateľa zo zaistenia v súvislosti s iným účelom zaistenia, než tomu bolo v posudzovanom prípade krajský súd uvádza, že nie je možné vykladať túto lehotu ako lehotu na zlegalizovanie pobytu príslušníka tretej krajiny na území SR, ako to namietala zástupkyňa navrhovateľa, že by počas tejto lehoty mohol podať žiadosť o tolerovaný pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov. U navrhovateľa sa zmenil dôvod účelu zaistenia oproti predchádzajúcemu konaniu, v ktorom bol zaistený za účelom výkonu jeho administratívneho vyhostenia, pred ktorým dostal prednosť účel výkonu jeho prevozu do Nórskeho kráľovstva na základe tvrdenia a súhlasu navrhovateľa s takýmto postupom.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa k námietkam o vadách konania odporcu poukázala na to, že navrhovateľ bol dňa 03.08.2012 prepustený z ÚPZC Sečovce o 17:15 hod. na základe príkazu na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z ÚPZC Sečovce, v ktorom bol navrhovateľ poučený o tom, že do 30 dní je povinný vycestovať z územia SR, čo navrhovateľ potvrdil svojím podpisom. To mu ale nebolo umožnené, pretože toho istého dňa o 17:17 hod., teda dve minúty po prepustení z

ÚPZC Sečovce, bol znovu kontrolovaný. Poukázala na úvodnú časť zápisnice o výpovedi navrhovateľa, vyššie odcitovaný, ktorým podľa jej názoru rozhodol odporca o zaistení navrhovateľa predčasne, ešte predtým, ako dal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa v konaní. Namietala tiež, že navrhovateľ nevedel v akom postavení sa konania zúčastňuje, keďže poučenie, uvedené v zápisnici, sa v prevažnej miere vzťahuje na svedka v konaní. Namietala tiež, že odporca uviedol navrhovateľa do omylu pokiaľ ide o charakter konania, keď v zápisnici na viacerých miestach uviedol, že navrhovateľ bude umiestnený v utečeneckom tábore , ktorý nemá charakter zaistenia ako ÚPZC Sečovce.

Krajský súd považuje za nedôvodnú námietku, že sa jedná o vadu konania, keď navrhovateľ bol kontrolovaný a predvedený dve minúty po tom, čo bol prepustený z ÚPZC Sečovce a odporca mu neposkytol žiadnu možnosť na to, aby si upravil pobyt na Slovensku iným spôsobom. Krajský súd sa na pojednávaní oboznámil so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1Sp/19/2012. Z neho zistil, že navrhovateľ bol rozhodnutím S. P. F. J. J. č. p. PPZ-HCP-SO10-159-001/2012 zo dňa 14.07.2012 zaistený dňom 14.07.2012 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p. PPZ-HCP- SO10-151-003/2012 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 10.01.2013 a bol umiestený do ÚPZC Sečovce. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.08.2012 sp. zn. 1Sp/19/2012 bolo uvedené rozhodnutie zrušené a vec vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Ešte predtým však 03.08.2012 bol navrhovateľ na základe už uvedeného príkazu prepustený z ÚPZC Sečovce o 17:15 hod.. Napadnutým rozhodnutím bol zaistený tým istým dňom 03.08.2012 v čase o 22:20 hod., za iným účelom, uvedeným v § 88 ods. 1 psím. c/ zákona o pobyte, a to na účel výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia z územia Slovenskej republiky na územie Nórskeho kráľovstva, kde je žiadateľom o udelenie azylu. Na území Slovenskej republiky navrhovateľ o azyl nepožiadal, nie je držiteľom cestovného dokladu, ani potrebných dokladov, oprávňujúcich k pobytu na území Slovenskej republiky. V poučení na príkaze na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z útvaru policajného zaistenia pre cudzincov je uvedené, že navrhovateľ je povinný vycestovať v lehote do 30 dní od jeho prepustenia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu, pričom prepustený bol z dôvodu, že zanikol účel zistenia, teda výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení vzhľadom na začaté a prebiehajúce Dublinské konanie, na ktoré dal podnet navrhovateľ tvrdením, potvrdeným Imigračným úradom Nórskeho kráľovstva, že je v tejto krajine žiadateľom o azyl a z toho dôvodu súhlasil s prevzatím navrhovateľa v zmysle Dublinského nariadenia. Sám navrhovateľ v zápisnici o jeho vypočutí zo dňa 03.08.2012 potvrdil, že sa chce vrátiť do Nórska.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd odvolaciu námietku, že odporca rozhodol o novom zaistení navrhovateľa predčasne ešte predtým, ako dal navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa v konaní, a teda spísanie zápisnice malo len formálny charakter a nemohlo zmeniť prijaté rozhodnutie odporcu. V opravnom prostriedku je odcitovaná úvodná časť zápisnice zo dňa 03.08.2012, spísanej s navrhovateľom, v zmysle ktorej správny orgán oboznámil účastníka konania o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že bol prepustený z ÚPZC Sečovce z dôvodu zániku účelu zaistenia a bude znova zaistený v ÚPZC v Sečovciach, nie z dôvodu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky, ale za účelom výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu . Nesprávne formulované poučenie navrhovateľa správnym orgánom však nie je rozhodnutím vo veci. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že navrhovateľ bol vypočutý v čase od 20:35 hod. do 22:15 hod. a potom bolo vydané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa dňa 03.08.2012 v čase o 22:20 hod.. Oboznámenie účastníka konania s predmetom konania nie je rozhodnutím o zaistení, ktoré navrhovateľ prevzal o 22:20 hod., teda po jeho vypočutí.

V súvislosti s uvádzaným oboznámením účastníka konania o jeho zaistení, je potom rovnako nedôvodná odvolacia námietka, že navrhovateľ nevedel, v akom postavení sa konania zúčastňuje, keďže poučenie uvedené v zápisnici, sa v prevažnej miere vzťahuje na svedka v konaní a nie na účastníka konania. Z tohto oboznámenia muselo byť navrhovateľovi jasné, čo je predmetom tohto konania a sám vo svojej výpovedi uviedol, že ak to bude možné, tak by chcel odísť do Nórska . K otázke, či žiada vyrozumieť advokáta uviedol, že nechce.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd tiež odvolaciu námietku, že odporca v zápisnici na viacerých miestach uvádza, že navrhovateľ bude umiestnený v utečeneckom tábore , ktorým sa rozumejú tábory pre žiadateľov o azyl, ktoré prevádzkuje Migračný úrad MV SR a nemajú charakter zaistenia ako ÚPZC Sečovce. Príslušné zákony nemajú definíciu pojmu utečenecký tábor. Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle v § 2 písm. o/ - t/ vymedzuje viaceré formy zabezpečenia pobytu cudzincov. V zmysle § 2 písm. o/ tohto zákona azylovým zariadením je záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum. Zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v § 2 ods. 1 písm. p/ definuje pojem zariadenie , ktorým je miesto, v ktorom je štátny príslušník tretej krajiny umiestnený na základe rozhodnutia o zaistení podľa tohto zákona. Hoci k nepresne formulovanej otázke, či je navrhovateľ oboznámený s tým, že bude z n o v a umiestnený v utečeneckom tábore a z akého dôvodu , navrhovateľ sa vyjadril pozitívne. V odoslanej námietke chýba slovo znova umiestnený. Je pravdou, že v poučení účastníka konania boli ponechané aj poučenia pre svedka, ale z obsahu zápisnice a z odpovedí navrhovateľa nevyplýva, že by bol svoje postavenie takto uvádzal, pretože hneď na prvú otázku, či vie, prečo bol predvedený na cudzineckú políciu, ako dôvod uviedol, že nemá doklady a potvrdil, že požiadal o azyl v Nórsku a zaujímalo ho, či bude musieť platiť za pobyt v utečeneckom tábore v Sečovciach .

K návrhu splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, aby krajský súd nariadil aj prepustenie navrhovateľa z ÚPZC Sečovce, krajský súd uvádza, že predmetné konanie je konaním podľa tretej hlavy O. s. p., o rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Nie je konaním podľa piatej hlavy O. s. p. pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 250v O. s. p.. V zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 03.08.2012 č. p. PPZ-HCP- PO7-ZVC-27-008/2012 v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa neboli v konaní úspešní, nemajú preto právo na náhradu trov konania, odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí a preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) ,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.