KSKE 6 Sp 3/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200208 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200208.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: F. T., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť D. N., bez dokladov, alias J. S., dátum nar. X.XX.XXXX, štátna príslušnosť E., bez dokladov, toho času zaistený v: Ú. U. S. U. K., Q. XX, P.G., zastúpený: JUDr. Martin Škamla, advokát, Advokátska kancelária Škamla s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: PREZÍDIUM POLICAJNÉHO ZBORU, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru, Komlóssiho 222, Veľké Slemence, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č.p.:PPZ-HCP-SO16-83/2012, zo dňa 23.2.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-SO16-83/2012 zo dňa 23.2.2012 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Veľké Slemence, Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance, Úrad hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru, ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods.1, 2 zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) v konaní o zaistení cudzinca podľa § 88 ods.4 zákona o pobyte cudzincov rozhodol tak, že lehotu na zaistenie pre navrhovateľa predĺžil o 12 mesiacov (t.j. do 24.2.2013) s odôvodnením, že je možné predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa 22.8.2011 o 7.45 hod. nedovolene prekročil štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky smerom na Ukrajinu pri HZ 346 v katastri obce Ptrukša, okres Michalovce, v služobnom obvode OHK PZ Veľké Slemence a následne dňa 23.8.2011 v čase o 16.10 hod. pri HZ 299 bolo v rámci readmisnej dohody vrátený orgánmi Ukrajiny na územie Slovenskej republiky.

Ďalším šetrením bolo zistené, že menovaný neoprávnene vstúpil a zdržiaval sa bez potrebných dokladov na území Slovenskej republiky, čím svojim konaním porušil ustanovenie článku 4 ods.1 nariadenia Rady ES č.562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex spoločenstva o pravidlách pohybu osôb cez hranice a dopustil sa priestupku podľa § 76 ods.1 písm.a/. Navrhovateľ naplnil podľa § 57 ods.1 písm.b/ prvý bod zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov na administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu. Počas ubytovania v OCP ÚPZC P., navrhovateľ, ako to vyplýva z podrobného zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia, neustále menil svoje meno a priezvisko, pričom pri každom dožiadaní Policajného zboru totožnosť navrhovateľa nebola potvrdená. Z dôvodov rozhodnutia tiež vyplýva, že navrhovateľ bol trestne

stíhaný pre drogové trestné činy, ako aj krádeže počas jeho pobytu v M.. Dňa 15.11.2011 pri pohovore s pracovníkom OCP navrhovateľ oznámil, že jeho pravdivé údaje sú: J. S. Y., nar. X.XX.XXXX v A. a opäť vypísal žiadosť o náhradný cestovný doklad. Na základe týchto údajov OCP ÚPZC Medveďov oznámil, že náhradný cestovný doklad doposiaľ nebol vystavený. Dňa 23.12.2011 NÚ Interpol Bratislava poslala správu, že z Interpolu L. obdržali informácie o navrhovateľovi v tom smere, že podľa polície v B. D. T. F., M.. X.X.XXXX je držiteľom D. M. pasu č.XXXXXXXXXX, porovnaním daktyloskopických odtlačkov bolo zistené, že menovaný bol identifikovaný ako S. J., nar. X.XX.XXXX v E., kde bol dňa 11.7.1994 odsúdený v B. D. podľa čl. 224-1 Trestného zákona D..

Správny orgán má za preukázané, že účastník konania dostatočne nespolupracoval pri úkonoch, potrebných na výkon jeho administratívneho vyhostenia, a to tým, že počas vybavovania NCD (náhradný cestovný doklad) uvádzal nepravdivé údaje o svojej identite. Súčasne skúmal, či trvá účel zaistenia a uviedol, že je predpoklad vydania náhradného cestovného dokladu Veľvyslanectvom D. N. v Bratislave pre účely administratívneho vyhostenia.

Správny orgán taktiež skúmal, či účastník konania je zraniteľnou osobou, nakoľko táto skutočnosť má podstatný vplyv pri rozhodovaní o predĺžení lehoty zaistenia. Zistil, že navrhovateľ nie je osobou so zdravotným postihnutím, nie je starší ako 65 rokov, nie je slobodný rodič s maloletým dieťaťom, ani osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu, alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, teda nejde o zraniteľnú osobu podľa § 2 ods.7 zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov.

Navrhovateľ proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal opravný prostriedok, ktorý došiel Krajskému súdu v Košiciach dňa 29.2.2012 v D. jazyku, ktorý doplnil 5.3.2012, taktiež v D. jazyku a obe písomnosti boli preložené z D. do slovenského jazyka tlmočníčkou L.. P. Q., B. XX, B.. Z obidvoch uvedených prekladov nevyplýva, že by navrhovateľ napádal nezákonnosť postupu správneho orgánu, avšak bránil sa proti vydanému rozhodnutiu o zaistení v tom smere, že podrobne opísal svoje osobné problémy, ktoré ho sprevádzali po opustení M. P. D. až po územie Slovenskej republiky, keďže sa chcel nelegálne vrátiť do D. N.. V auguste 2010 sa oficiálne pokúsil dostať potvrdenie o jeho osobných údajoch z Q. D.. Keďže mal v rukách dané potvrdenie s pečiatkami a podpismi, mohol by v L. sa obrátiť na Výbor pre ľudské práva pri Správe prezidenta D. N. a na Inštitút ľudských práv v L. a požiadal by o právnu pomoc pri obnovení jeho pasu, aby sa mohol legálne zamestnať a mať práva ako radoví obyvatelia. Uviedol tiež, že v r.1994 bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, za prechovávanie marihuany. V pase vydanom v roku 1988 v E. bola adresa jeho bydliska v A. (hlavné mesto E.) . Keď ho pustili z väzenia v roku 1997, vrátili mu pas, kde videl, že do jeho pasu mu D. orgány dali pečiatku, z ktorej je zrejmé, že bol z E. odhlásený. Potom sa vrátil do P., kde mu dvaja pracovníci ruskej polície zobrali pas. Nútili ho aby oznamoval týmto policajtom informácie o kriminálnikoch v P., čo odmietol. Žil bez pasu a v rokoch 2002-2003 F. Ruskej K. menili pasy S.. Od augusta minulého roku sa začal zdržiavať v P. väznici pre dočasne zadržaných, bola tu možnosť skoro a pohodlne sa vrátiť do D. N. a dostať darček 200 Eur ako vreckové. Ponúkli mu to pracovníci medzinárodnej organizácie pre migráciu, dobročinnej organizácie, ktorá pomáha cudzím štátnym príslušníkom vrátiť sa do vlasti. Uviedol meno a priezvisko T., čo je jeho priateľ, ktorý je prihlásený v D. N. v P.. Nechápe na základe čoho policajný zbor rozhodol, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava nelegálne. Uvádza ďalej, že D. konzulát mu má vydať cestovný pas, aby sa mohol vrátiť do D.. Od 15.11.2011, keď už uviedol svoje pravé priezvisko, prešli 3,5 mesiaca a za tento čas bolo možné nájsť jeho osobné údaje v D.. Tvrdí ďalej, že po uplynutí 6-tich mesiacov po zaistení ho mali pustiť na slobodu a dať mu doklad, v ktorom by bolo napísané, že do 30-tich dní je povinný opustiť územie Slovenskej republiky. Nevidí rozdiel v tom, či ho oslobodia teraz alebo o 11 mesiacov, bude nútený porušiť zákon Slovenskej republiky a nelegálne prekročiť hranicu na E.. Tvrdí ďalej, že teraz v D. nastupujú pozitívne zmeny a dobré časy a že má nádej a obnoví si cestovný pas. V podaní zo dňa 5.3.2012 znovu zopakoval tie isté údaje, ktoré už sú súdu známe z predchádzajúceho opravného prostriedku.

Žiadal súd v Košiciach aby vydal pokyn, aby ho prepustili na slobodu z väznice pre dočasné zadržanie cudzích štátnych príslušníkov v P., pretože sa musí vrátiť do D. N. a do L. a požiadať o právnu pomoc Inštitút ľudských práv, riaditeľa F. C., ako aj predsedkyňu rady pri prezidentovi D. N., týkajúcu sa ľudských

práv V. U.. D. konzulát v Slovenskej republike mu nedáva možnosť dostať z D. N.V. doklad totožnosti. V E., kde dostal svoj občiansky preukaz v roku 1988, tam sa vrátiť nechce, pretože sa bojí trestu islamských separatistov a fundamelistov, keďže on sám je kresťan. Dobre vie čo je E. národ, pretože sa tam narodil a prežil tam 30 rokov a potom z televízie a novín vie, čo E. nacionalisti robili na svojom území počnúc rokom 1990 svojim bratom moslimom, Turkom - Meschetíncom a že v súčasnosti vo väzniciach E. nevinne trýznia a trápia tisíce nevinných ľudí obvinených z terorizmu a extrémizmu. Nie je spokojný s tým, že D. konzulát mu zdržiava vydanie cestovného pasu.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu nebolo možné potvrdiť, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať v plyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 250j ods.2 písm.e/ O.s.p. a z uvedeného dôvodu súd podľa citovaného zákonného ustanovenia mohol iba rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 88 ods.1 zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny:

a/ v konaní o administratívnom vyhostení, s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods.1, ak

1. existuje riziko jeho úteku, alebo

2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonného administratívneho vyhostenia,

b/ na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

c/ na účel výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, alebo

d/ na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky, alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 88 ods.4 citovaného zákona, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 6 mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia, sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi, alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený najviac o 12 mesiacov, pričom odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol fixnú lehotu, že navrhovateľa zaisťuje na 12 mesiacov, čo je v rozpore so zákonom. Dĺžku lehoty, prečo ho zaistil na maximálnu hranicu, pritom v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, iba uviedol, že sa mu vybavuje náhradný cestovný doklad. Predpokladá sa vydanie náhradného cestovného dokladu Veľvyslanectvom D. N. v Bratislave, avšak nebola uvedená doba do kedy budú tieto administratívne úkony na strane veľvyslanectva trvať.

Jediná námietka navrhovateľa, ktorá súvisí s právnou úpravou zákona o pobyte cudzincov, a to § 88 ods.1 písm.a/ bod 1. je tá, že navrhovateľ bol zaistený z dôvodu, že v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods.1 existovalo riziko jeho úteku, čo sám navrhovateľ aj uvádza v opravnom prostriedku, že sa chce prostredníctvom vydaného cestovného dokladu dostať do D..

Je potrebné zdôrazniť, že odporca inak správne zistil skutkový stav, pre ktorý nastalo zaistenie navrhovateľa, avšak nesprávne určil do výroku rozhodnutia dobu zaistenia, ktorú predĺžil na 12 mesiacov, namiesto doby zaistenia podľa zákona, najviac o 12 mesiacov. Vzhľadom na to, že náhradný cestovný doklad po zadovážení si identity navrhovateľa nemôže trvať 12 mesiacov, bolo potrebné do výroku napadnutého rozhodnutia túto lehotu prinajmenšom skrátiť.

Súd v tomto konaní nemá žiadne kompetencie, aby príslušné orgány konali vo veci vydania náhradného cestovného dokladu.

O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie, podľa § 250q ods.2 prvá veta O.s.p.

Podľa ust. § 250r, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250l ods.2 O.s.p., s poukazom na ust. § 250k ods.1 prvá veta O.s.p.. Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania, právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní náhrady trov konania vzdal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§ 250s) .