KSKE 6 To 46/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 6 To 46/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6To/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811010235 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811010235.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného Q. C. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 29. júna 2012 v Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.3.2012, sp. zn. 1T/91/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e) , ods.2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc vo veci sám podľa § 322 ods.3 Tr. por. ukladá obžalovanému Q. C., nar. XX.X.XXXX v J. - Š. podľa § 149 ods.2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) , § 38 ods.2, ods.3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava (ďalej len súd prvého stupňa ) zo dňa 28.3.2012, sp. zn. 1T/91/2011 bol obžalovaný Q. C. ( ďalej len odvolateľ ) uznaný vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 576/2009 Z.z. na tom skutkovom základe, že

dňa XX.X.XXXX okolo XX.XX hod. riadil nákladné motorové vozidlo zn. Iveco EČV: J. - XXX P. s návesom zn. Krone EČV: J. XXX G. v smere od T. na W., pričom na mokrej vozovke, za intenzívneho dažďa a v križovatke predbiehal osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit EČV: R. XXX A. s prívesom EČV: R. - XXX G., ktoré odbočovalo z hlavnej cesty vľavo smerom do obce Z. N., okres W.Ň. a narazil do zadnej časti ľavého boku vozidla zn. Škoda Favorit, ktoré po náraze odhodilo mimo cestu vľavo, pričom vodička Škody Favorit X. V. utrpela zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla.

Bol mu za to uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 4 rokov. Súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie odvolateľ a to bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní. V písomnom odôvodnení podaného opravného prostriedku poukazuje na tú skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie založil na výpovediach svedkov K. T., Ing. O. D. a znaleckom

posudku, a to i napriek tomu, že výpoveď svedkyne bola neistá. Pokiaľ sa týka výpovede svedka Ing. O. D., z výpovede tohto svedka vyplývajú nesprávne prvky jazdy poškodenej, nakoľko tento svedok potvrdil, že on predbehoval ich auto a vtedy začala poškodená odbočovať vľavo, čo však vzhľadom na to, že sama bola predbehovaná nemala robiť (viď ustanovenie § 19 ods.1 zák. č. 8/2009 Z.z.) . Podľa tohto ustanovenia vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním, navyše je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Poškodená mu svojím konaním vytvorila náhlu prekážku a on nemal žiadnu možnosť zabrániť dopravnej nehode vzhľadom na pomery, na rozdiel od poškodenej. Z výpovede svedka S. T. je zrejmé, že poškodená nemala zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy, zastavovala s vozidlom a išla k pravej krajnici až potom začala náhle a nepredvídateľne odbočovať vľavo. Z tohto popisu nehodového deja vyplýva, že za vznik dopravnej nehody môže poškodená a svedok vypovedal objektívne. Taktiež svedok X. J. potvrdil, že poškodená v mieste dopravnej nehody z hľadiska cieľa jej cesty nemala na tomto mieste čo robiť a zrejmé zablúdila a snažila sa s vozidlom otočiť. Naviac, bola v časovom sklze vo vzťahu k dodávke tovaru zákazníkom. Nemala dostatočnú vodičskú prax a nepoznala región, v ktorom sa pohybovala. Odvolateľ poukazuje ďalej, že v právnej vete nie je uvedené, akú dôležitú povinnosť určenú zákonom porušil s tým, že on nepredbiehal poškodenú v čase, keď táto dávala znamenie o zmene smeru jazdy, nakoľko ho nedávala, prípadne ho musela dať vtedy, keď bola sama predbiehaná. Súd bol povinný zdôvodniť v čom vidí konkrétne porušenie dôležitej povinnosti. Napokon, zotrval na tvrdení, že on poškodenú nepredbiehal, ale obchádzal a nebol produkovaný žiaden dôkaz svedčiaci o závere, že poškodená sa mienila s vozidlom nie otočiť, ale len odbočiť vľavo. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby okresného prokurátora, prípadne po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor - napriek doručeniu dôvodov odvolania odvolateľa, nevyužil možnosť postupu podľa ustanovenia § 314 Tr. por.

Obhajca odvolateľa v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí zotrval v plnom rozsahu na dôvodoch uvedených v písomnom odôvodnení podaného odvolania, v prípade, ak by dospel odvolací súd k záveru o vine odvolateľa navrhol uložiť trest nie spojený s trestom zákazu činnosti vzhľadom na pracovné zaradenie odvolateľa a vysokú nezamestnanosť v regióne.

Zástupkyňa krajského prokurátora v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázala na výsledky vykonaného dokazovania s tým, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhla preto odvolanie odvolateľa zamietnuť ako nedôvodné.

Odvolateľ v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí vyslovil ľútosť nad tým čo sa stalo, avšak v konečnom dôsledku on za spôsobený následok nezodpovedá.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 315 Tr.por. - ďalej len odvolací súd ) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods.1 Tr.por.) , bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 309 ods.1 Tr.por.) , oprávnenou osobou ( § 307 ods.1, ods.2 Tr.por. ) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Odvolací súd už rozhodoval v prejednávanej veci a to uznesením zo dňa 21. decembra 2011, sp. zn. 6To/106/2011, kde pri postupe podľa § 321 ods.1 písm. b) , písm. c) , § 322 ods.1 Tr. por. vo svojom rozhodnutí uviedol, v ktorých smeroch bude potrebné doplniť vykonané dokazovanie, ktoré pokyny súd prvého stupňa v plnom rozsahu rešpektoval.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy a to tak výsluchom odvolateľa, ako i výsluchmi poškodeného X. J., svedkov K. T., Ing. O. D., S. T., ako i výsluchom znalca z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technických vozidiel Ing. J. J. a listinnými dôkazmi (vrátane znaleckých posudkov KEÚ PZ Košice) , z ktorých dôkazov po ich vykonaní vyplynulo ako došlo k žalovanému skutku.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167 a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť - v zhode so závermi prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľ dopustil žalovaného skutku, ktorý sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že tvrdenia odvolateľa, ktoré tvoria podstatnú časť jeho obrany (najmä tvrdenia o nezapnutom ukazovateli zmeny smeru jazdy a popis spôsobu jazdy poškodenej) sú tvrdenia obštrukčného charakteru a sú pochopiteľne motivované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie žalovaného skutku a tým i uloženiu trestu.

Súd prvého stupňa sa vyrovnal s obhajobou odvolateľa, čo vyplýva zo skutkových zistení súdu na základe vykonaného dokazovania, ktoré obhajobné prednesy odvolateľa vyvracajú. Taktiež, zistené skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku - správne podriadil pod príslušné ustanovenie zákona a preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenia pri právnej kvalifikácii žalovaného skutku.

Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne pri ukladaní trestu odvolateľovi a uložený trest je neprimeraný.

Nakoľko odvolací súd mohol po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste rozhodnúť vo veci aj sám na základe skutkového stavu zisteného v napadnutom rozsudku, postupoval v súlade s ustanovením § 322 ods.3 Tr. por. a na skutkovom základe zistenom súdom prvého stupňa rozhodol znovu o treste.

V zmysle § 34 ods.1 Tr. zák. a nasl. pri určení druhu trestu a jeho výmery u odvolateľa odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, ale taktiež i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, no súčasne dôsledne zohľadnil i potrebu zákonného účelu trestu z hľadiska tak individuálnej represie, ale i generálnej prevencie.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zák. má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zák. trest má postihovať páchateľa iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu u odvolateľa je dostatočné uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici sadzby (sadzby zníženej podľa § 38 ods. 3 Tr.zák.) s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v strede sadzby, ktorý trest bude dostatočne vplývať na odvolateľa a povedie odvolateľa k tomu, aby viedol riadny život. Pokiaľ odvolateľ počas skúšobnej doby povedie riadny život, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. U odvolateľa ďalej pri ukladaní trestu prihliadol v zmysle § 38 ods.2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ako poľahčujúcu okolnosť súd hodnotil skutočnosť, že odvolateľ pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priťažujúce okolnosti však nezistil.

Súčasne, odvolací súd uložil odvolateľovi i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v dolnej tretine sadzby a to z dôvodu, že sa odvolateľ dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla (pri porušení dôležitej povinnosti) . Podľa ustálenej súdnej praxe, za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok nebezpečenstvo pre život alebo zdravie ľudí, resp. za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, ako tomu je i v prejednávanom prípade. Uloženie tohto trestu považuje za potrebný pre splnenie účelu trestu u odvolateľa a dovŕšenie jeho nápravy, ale aj z hľadiska generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.