KSKE 7 CoE 151/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/151/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805202398 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7805202398.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej M., O..U..L.. so sídlom v S. na M. P. Č.. XX, IČO: 35 807 598 zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25 proti povinnému L. I. nar. X.X.F. bývajúcemu v U. C. Č. P. Č.. F./XX vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ulici č. 34 o vymoženie úrokov z omeškania o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 3.3.2011 č.k. 12Er/71/2005-25 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, zastavení exekúcie a trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju, zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora a oprávnenú zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 58,45 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodol tak na základe zistenia, že 21.7.2005 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ulici č. 34 na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 5033/2004, NZ 89386/2004 z 11.12.2004, spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave na Gajovej ulici č. 13. Konštatoval, že oprávnená a povinný uzavreli 27.4.2004 zmluvu o úvere č. 7330022, ktorú podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ) ako aj § 52 ods. 1 a 4 a nasl. Občianskeho zákonníka exekučný súd posúdil ako spotrebiteľskú. Z výpisu z Obchodného registra oprávnenej vyplýva, že predmetom činnosti oprávnenej je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinným je fyzická osoba, ktorá obsah zmluvy o úvere nemohla reálnym spôsobom ovplyvniť a uzavrela zmluvu na formulári predloženom oprávnenou. Dospel k záveru, že § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník ) v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje zmluvu o úvere je vo vzťahu k § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch lex generalis a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch majú povahu lex specialis. Keďže Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spotrebiteľských vzťahov, je potrebné na prípady spotrebiteľských úverov podporne použiť ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako predpisu pôsobiaceho ako lex generalis k Obchodnému zákonníku a k zákonu o spotrebiteľských úveroch.

Exekučný súd ďalej zistil, že exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi v predtlači zmluvy o úvere č. č. 7330022 z 27.4.2004, a teda ak povinný chcel, aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v ktorom splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie

predmetnej notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a jej príslušenstva. Zároveň sa povinný zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a to notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto úkone a iné. Povinný ho taktiež splnomocnil na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka. Zároveň súhlasil s tým, že pri jednotlivých úkonoch môže splnomocneného advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec advokáta. Dospel k záveru, že takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je neprijateľnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka takúto podmienku výslovne nespomína. Poukázal na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami povinného. Na základe uvedeného dospel k záveru, že splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal v mene povinného sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše sa zaväzoval na úroky z omeškania v neprípustnej výške. Konal teda v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr. Tomášom Kušnírom, ako splnomocnencom povinného, je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Keďže exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie, nevyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku) a podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovanej vyhlášky ) , pretože k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej a uložil jej uhradenie nevyhnutných trov exekúcie 58,45 eur pozostávajúcich z odmeny 13,28 eur podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky za 4 úkony exekučnej činnosti (1 úkon 3,32 eur) : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa, zisťovanie účtu povinného, ktorú zvýšil o 20 % DPH, t.j. o 2,66 eur. Odmenu podľa § 14 ods. 2 za exekučnú činnosť prevzatie, štúdium návrhu, jeho zápis nepriznal, pretože z hľadiska činnosti exekútora nepredstavovali takmer žiadnu odbornú činnosť, ani neprispeli k vymoženiu pohľadávky v prospech oprávnenej s tým, že uvedené práce sú podľa § 25 zahrnuté v priznanej odmene. Nepriznal ani odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, spracovanie žiadosti o súčinnosť s odôvodnením, že tieto sú odmeňované paušálnou odmenou a v opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu tých istých úkonov. Ďalej priznal cestovné náhrady za vykonanú služobnú cestu 20.3.2007 Rožňava a späť 38,55 eur a napokon podľa § 23 vyhlášky náhradu za stratu času za uvedenú služobnú cestu za 6 polhodín 3,96 eur vykonanú jedným zamestnancom, a nie dvoma ako požadoval exekútor s odôvodnením, že by to bolo neefektívne.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie a navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Predovšetkým namietala, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany exekučného súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedla, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa s ním zaoberal aj Okresný súd Rožňava pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého úkonu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Ďalej uviedla, že napadnutým uznesením, ktorým bola

exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následne zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnená už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávnenej už bude premlčaná, a stane sa nevymožiteľnou. Z uvedených dôvodov oprávnená bola toho názoru, že exekúcia sa vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto žiadala, aby súd vyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Nestotožnila sa ani s priznanými trovami exekúcie súdnemu exekútorovi.

Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Uznesením z 21.9.2011 č.k. 7CoE/51/2011 - 41 odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, pretože uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom bolo v celom rozsahu napadnuté odvolaním oprávnenej, teda smerovalo aj proti výroku a zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, ktorý sa na základe § 374 ods. 4 O.s.p. zrušil. O návrhu na zmenu exekútora preto opätovne uznesením z 12.10.2011 č.k. 12Er/71/2005-43 v zmysle pokynu odvolacieho súdu rozhodol sudca, a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd výrokom o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora v napadnutom uznesení nezaoberal.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, jej zastavení a o trovách exekúcie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je opodstatnené, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k dôvodom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastaveniu, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom exekúcie vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s povinnou, ale tento úkon vykonal advokát Mgr. Tomáš Kušnír. Za takejto situácie pre posúdenie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je potrebné vysporiadať sa s platnosťou tohto úkonu vykonaného inou osobou v menej povinnej.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkonu sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá

medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) . Takáto zmluva je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo zároveň na predtlači zmluvy o úvere splnomocnenie na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila oprávnená, a ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ide teda o zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávnenou a povinným ako splnomocniteľom, pretože výber splnomocnenca oprávnenou nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojim zastupovaním, tento nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru, čím uvedená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnená predložila, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Exekúcia vedená na základe notárskej zápisnice, ktorá nie je spôsobilá byť exekučným titulom, je neprípustná, čo je dôvodom zastavenia exekúcie.

Neplatnosť splnomocnenia ako aj chýbajúce náležitosti notárskej zápisnice majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie. Správne exekučný súd uzavrel, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a to pre rozpor záujmu zástupcu a zastúpeného.

Pokiaľ ide o námietku oprávnenej, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, odvolací súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania, a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený exekúciu zastaviť. Zároveň pripomína, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Napokon nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je daná prekážka uplatnenia práva oprávnenej na všeobecnom súde.

Odvolaním oprávnená napadla tiež výrok o trovách exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi. Odvolací súd má za to, že aj v tejto časti je odvolanie oprávnenej nedôvodné, lebo exekučný súd správne zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávnenú, ktorá exekúciu zavinila (§ 203 Exekučného poriadku) tým, že predložila exekučný titul, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu. Trovy exekúcie boli priznané v súlade so znením vyhlášky účinným v čase začatia exekučného konania (§ 27a vyhlášky) a vo výške, ktorá zodpovedá účelne vykonaným úkonom súdneho exekútora.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie exekučného súdu vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie podľa § 219 O.s.p. potvrdil a dodáva, že ďalšie dôvody, na základe ktorých exekučný súd posudzoval vzťah medzi účastníkmi ako vzťah spotrebiteľský, sú bezpredmetné, pretože pokiaľ dospel k záveru, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, je už hodnotenie vzťahu medzi účastníkmi nadbytočné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.