KSKE 7 CoE 23/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211230257 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211230257.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného A. Y. Z., s.r.o., O. XX, N., IČO: 35 792 752, právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kubániho XX, proti povinnému O. F., nar. XX.XX.Q., bytom A. Q./XX, G. o vymoženie 4.083,67 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 39Er 2950/2011-12 zo dňa 04.11.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o udelenie poverenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.10.2011 domáhal voči povinnému vymoženia istiny vo výške 4 083,67 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave č. 136/12/09-1 zo dňa 19.03.2010.

Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d) , § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) , ust. § 40 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) , ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) , ust. § 2 písm. a) , zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) , § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a uviedol, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 16.02.2007 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000068208, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 3 718,78 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 36 mesačných splátkach po 103,30 Eur. Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V článku 18 bode 18.1 zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením alebo neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov. Ak ani jeden z rozhodcov

nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Uvedenú rozhodcovskú doložku považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa riešiť vzniknutý spor výhradne arbitrážou. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neplatná podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Z tohto dôvodu súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Poukázal na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira, z ktorého vyplývajú podmienky, za ktorých môže exekučný súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. Spotrebiteľ musí využiť všetky procesné možnosti priznané zákonom t.j. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom o konaní. Jedným z dôvodov podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. Svojim postupom exekučný súd nahradil zmeškanie, či opomenutie lehoty povinným, pričom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani Exekučného poriadku neoprávňujú exekučný súd iniciovať takéto konanie. Namietal prekročenie právomoci exekučného súdu a uviedol, že postup exekučného súdu je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s právom Európskej únie. Súd prvého stupňa nevystupuje ani ako súd rozhodujúci v základnom konaní ani ako súd rozhodujúci o zrušení rozhodcovského rozsudku..

Tvrdenie súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky považoval oprávnený za neopodstatnené. Z formulácie rozhodcovskej doložky vyplýva, že žalobcom môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, ktorý má právo rozhodnúť sa buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je upravené iba ako alternatíva k prejednávaniu veci pred všeobecným súdom. Zmluva pritom neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami. Argumentácia súdu je preto v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka je v súlade s prílohou č. 1 smernice 93/13/EHS Rady písm. q) , a teda nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a uviedol, že takéto ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Povinný akceptoval návrh na uzavretie zmluvy spolu s jej neoddeliteľnými časťami, čo však neznamená, že sa vzdal svojich práva alebo si zhoršil svoje postavenie. Poukázal na rozsudok Okresného súdu v Žiline sp.zn. 14C 166/2008. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní špecifikoval.

Súdnemu exekútorovi bolo odvolanie oprávneného doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Povinný sa k doručenému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ) .

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) .

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 24.10.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 136/12/09 zo dňa 19.03.2010 s právoplatnosťou dňa 22.03.2010 a vykonateľnosťou dňa 26.03.2010 (v spise na č.l. 4) , ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 4 083,67 Eur s 13,75 % ročným úrokom z omeškania od 09.11.2008 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania vo výške 49,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. Q. zo dňa 16.02.2007 (v spise na č.l. 7) uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinnému ako dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 3 718,78 Eur (112 032 Sk) , ktorý sa povinný zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach po 103,30 Eur (3 112 Sk) . RPMN činila 71,04 %. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti A. Z. spol. s.r.o., v ktorých článku 18. bode 18.1 je stanovené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s predmetnou zmluvou, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy sa budú riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 18.2.. Výber jednej z alternatív spočíva na žalobcovi. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky budú všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky vzniknuté medzi stranami rozhodnuté s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov. Ak by ani jeden z uvedených rozhodcov nemohol prevziať funkciu rozhodcu určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Prvostupňový súd správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. V zmluve o revolvingovom úvere je povinný označený ako fyzická osoba- nepodnikateľ, pričom oprávneným nebol v priebehu konania tvrdený alebo preukázaný opak. Oprávnený konal pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľský subjekt. Navyše z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Súd prvého stupňa preto správne aplikoval ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a zákon o spotrebiteľských úveroch.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností úverové zmluvné podmienky, ktoré povinný nemohol ovplyvniť, pretože boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) . Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo najmä ) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že neprijateľnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše povinný ako spotrebiteľ nemal v danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na oprávnenom ako veriteľovi.

Rozhodcovská doložka je preto neprimeranou zmluvnou podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

Citované ust. § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Z tohto dôvodu je námietka oprávneného neopodstatnená. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia

súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitného právneho predpisu, t.j. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 251 ods. 4 a ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.