KSKE 7 CoE 43/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607214299 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7607214299.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného C. B., za ktorú koná R. B. I. P. v I., Š.Ú. X, I., IČO: 00 735 850, proti povinnému E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. č. XX, V. o vymoženie 16,59 Eur (500 Sk) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 14Er 610/2007-11 zo dňa 15.02.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod sp. zn. EX 3630/2007 a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 110,77 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že dňa 10.12.2007 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, pretože šetrením nezistil žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie.

Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a exekúciu zastavil, pretože z obsahu exekučného spisu mal preukázanú nemajetnosť povinného.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1,2 a ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že zaviazal oprávneného na ich úhradu. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške 110,77 Eur v súlade s ust. § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška) . Za 21 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe výkonu exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie údajov o povinnom a majetku povinného) priznal paušálnu odmenu á 3,32 Eur t.j. v sume 69,72 Eur. Za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na výkon exekúcie (vyhotovenie výziev povinnému na poskytnutie súčinnosti, vypracovanie správy o stave exekučného konania) priznal časovú odmenu á 6,64 Eur t.j. v sume 13,28 Eur. Ďalej mu bola priznaná náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 9,31 Eur. Súd zvýšil o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) odmenu aj náhrady súdneho exekútora.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal zastavenie exekúcie a výšku trov exekúcie, na ktorej náhradu súd zaviazal oprávneného. Uviedol, že súdny exekútor opomenul ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a uplynutie prekluzívnej lehoty, pretože exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1675274 zo dňa 29.03.2006 s vykonateľnosťou dňa 13.04.2006, pričom prekluzívna lehota uplynula dňa 13.04.2009. Všetky úkony súdneho exekútora vykonané po 13.04.2009 sú preto neúčelné. Zdôraznil, že súdny exekútor a súd je povinný prihliadať na uplynutie prekluzívnej lehoty z úradnej povinnosti. Povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mala byť uložená povinnému, ktorý nesplnil povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že včas nepodal návrh na vykonanie exekúcie, pretože exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 13.04.2006 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 14.11.2007, čím skrátil lehotu na vymoženie jeho pohľadávky. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je čiastočne dôvodné.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

Podľa ust. § 57 ods.1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 16,59 Eur (500 Sk) s prísl. sa začalo dňa 14.11.2007 na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1675274 zo dňa 29.03.2006 s právoplatnosťou dňa 29.03.2006 a vykonateľnosťou dňa 13.04.2006, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 16,59 Eur za spáchanie priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

To znamená, že zákonná 3-ročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty uplynula dňa 13.04.2009. Uvedenú skutočnosť však súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie opomenul vziať do úvahy, aj keď bolo jeho povinnosťou prihliadať na plynutie prekluzívnej lehoty ex offo. Ak zistil stratu exekučného titulu mal exekúciu zastaviť z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku) a nie posudzovať, či majetok povinného postačuje na úhradu trov exekúcie.

Aj napriek uvedenému, odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, a to z iných dôvodov, pretože výrok bol vecne správny (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.) . Zastavenie exekúcie z iného dôvodu nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196) . Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Vzhľadom na citované ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol o trovách exekúcie v rozpore s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď na ich náhradu zaviazal oprávneného.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 14/2009 zo dňa 05.05.2010, podľa ktorého ust. § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) . Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je pritom potrebné rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také konanie (úkony) , ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 4/2010 zo dňa 06.10.2010) . V danom prípade nebol splnený žiadny zo zákonných predpokladov na aplikáciu ust. § 203 Exekučného poriadku.

Ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie, bolo z textu právneho predpisu vypustené zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2008. Aj napriek tomu, že v čase uplynutia prekluzívnej lehoty t.j. dňa 13.04.2009 už zákon o priestupkoch ust. § 88 ods. 1 neobsahoval, odvolací súd zastáva názor, že exekučný titul bolo možné vykonať v 3 - ročnej prekluzívnej lehote, ktorú upravovalo predmetné ustanovenie. Ak

teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 14.11.2007, podal ho včas pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a preto nezavinil zastavenie exekúcie. Iba v prípade, ak by bol exekučný titul vydaný pred 01.09.2008 a lehota na splnenie povinnosti by začala plynúť po 01.09.2008, jej plynutie by sa posudzovalo podľa novej právnej úpravy.

Na podporu svojho právneho názoru odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008, podľa ktorého je potrebné lehotu na vykonanie rozhodnutia - ako vlastnosť exekučného titulu- posudzovať podľa právnych predpisov, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený si svoje právo uplatnil včas, a preto mu nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Okrem iného oprávnený nemohol ovplyvniť dĺžku trvania postupu exekučného súdu, resp. súdneho exekútora, či vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2 O.s.p.) .

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie, ktoré boli účelne a preukázateľné vynaložené na vykonanie exekúcie. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že aj rozhodnutie o trovách exekúcie musí byť náležite odôvodnené a preskúmateľné tak, aby spĺňalo požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.