KSKE 7 CoE 58/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/58/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207654 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611207654.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej V. D., W..Y..R.. so sídlom v O. na Z. ulici č. XX/C proti povinnej Q. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na O. ulici č. XXX/XX o vymoženie 1 659,70 eur s prísl. o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.6.2011 č.k. 10Er 324/2011-11 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie poverenia v časti 24 % ročného úroku z 1 659,70 eur od 2.2.2010 do zaplatenia zamietol.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučného titulu rozhodcovského rozsudku z 8.4.2011 sp. zn. IICo410083 o vymoženie sumy 1 659,70 eur s 24 % úrokmi od 2.2.2010 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania 9% ročne z 1 659,70 eur od 2.2.2010 do zaplatenia, dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu splatnosti úveru 218,96 eur a od splatnosti úveru do 1.2.2010 429,19 eura, poplatku za rozhodcovské konanie 92,79 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie. Povinnosť zaplatiť uvedené sumy (okrem nákladov exekúcie) bola uložená povinnej rozhodcovským rozsudkom z 8.4.2011, ktorý rozhodol na podklade zmluvy o úvere uzavretej 5.5.2008 medzi V. O. a.s. a povinnou. Podľa tejto zmluvy jej veriteľ poskytol úver 50 000,00 Sk, ktorý mala splatiť v 60-tich mesačných splátkach po 1 562,-Sk s úrokom 24% a ročnou percentuálnou mierou nákladov 26,81%.

Zistený skutkový stav posúdil podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) , § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z tohto dôvodu ide o občianskoprávny vzťah, preto sú z pravidla uvedeného v § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka vylúčené spotrebiteľské zmluvy od hodnoty 200 eur do hodnoty 20 000 eur. Zo zmluvy síce vyplýva povinnosť dlžníka vrátiť poskytnutý úver, ale zo žiadnych ustanovení úverovej zmluvy, ani obchodných podmienok však nevyplýva povinnosť dlžníka platiť úrok z úveru po celú dobu omeškania s jeho platením, pretože tento čas je krytý úrokmi z omeškania, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vymoženie 24% ročného úroku zo sumy 1 659,70 eur od 2.2.2010 do zaplatenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia v celom rozsahu vyhovel alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa s tým, že napadnuté uznesenie odníma

možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. S poukazom na § 2 písm. c/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch uviedla, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spojené s úverom. Do jej výpočtu sa zahŕňa výška úrokovej sadzby a poplatky, ktoré sú spojené s úverom. Úrok z omeškania ako sankcia za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere však nepatrí medzi celkové náklady spotrebiteľa obsiahnuté v RPMN. Nárok na úrok z omeškania vzniká veriteľovi ako následok neplnenia povinností dlžníka zo zákona. Zdôraznila, že podľa § 497 Obchodného zákonníka je dlžník povinný poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľ povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nárok na úroky z omeškania vzniká veriteľovi pritom len v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníkom. Uviedla, že požaduje od povinnej len úroky dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere, na ktoré má právo zo zákona i vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 4Obo 143/1998, a to 24% ročne. Vyslovila nesúhlas s odôvodnením napadnutého uznesenia s poukazom na čl. 5 ods. 4 obchodných podmienok pre poskytnutie úveru. Tvrdila, že úrokom z omeškania pri plnení peňažného dlhu je krytá náhrada škody, právne predpisy pritom vylučujú len súbeh nároku na náhradu škody a úrokov z omeškania, nie je však vylúčený súbeh nároku na úroky a úroky z omeškania. Súd prvého stupňa nedostatočne uviedol dôvod, pre ktorý súdnemu exekútorovi neudelil poverenie aj na vymoženie 24% úroku z dlžnej sumy, preto je jeho rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd je povinný poskytnúť ochranu nielen spotrebiteľovi, ale aj jeho veriteľovi. Poukázala aj na to, že zmluvu o úvere uzavrela povinná s V., U., ktorá ako podnikateľský subjekt vykonáva činnosť na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska, pričom NBS vykonáva nad činnosťou bánk dohľad vrátane dodržiavania ustanovení zákona o bankách, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a ustanovení právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia (§ 219 O.s.p.) ani pre jeho zmenu (§ 220 O.s.p.) a uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil na ďalšie konanie.

Oprávnená na základe rozhodcovského rozsudku navrhla vykonať exekúciu proti povinnej na uspokojenie jej pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi povinnou ako dlžníkom a V. O. U. ako veriteľom podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá svoju pohľadávku pred začatím exekučného konania postúpila oprávnenej. V konaní nebolo sporné, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme a povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť úroky za poskytnutý úver a ďalšie náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Pôvodným veriteľom bola právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka je úverová zmluva absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom a spravuje sa vždy ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Pretože úver bol fyzickej osobe poskytnutý ako spotrebiteľovi, zmluva o úvere nadobúda charakter spotrebiteľského úveru a to znamená, že spotrebiteľovi ako účastníkovi právneho vzťahu z úverovej zmluvy musí byť poskytnutá rovnaká ochrana, akú poskytujú spotrebiteľom, ako účastníkom iných záväzkových právnych vzťahov, ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a iné právne predpisy.

Podľa ustanovenia čl. 5.2 obchodných podmienok je banka oprávnená požadovať splatenie celého úveru aj v prípade, ak je klient v omeškaní so splatením dvoch splátok a čl. 5.4 v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2 obchodných podmienok, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v oznámení, a to až do času úplného splatenie zmluvného záväzku klientom voči banke.

Z citovaných ustanovení obchodných podmienok vyplýva, že v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníkom veriteľ pri zachovaní zmluvy vyhlási úver za splatný, v dôsledku čoho je dlžník povinný v stanovenej lehote zaplatiť celý úver, teda vrátane úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov a jeho povinnosť platiť úroky z úveru a úroky z omeškania trvá až do úplného splatenia úveru.

Dlžník zo zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka preberá na seba povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a od doby ich poskytnutia do vrátenia platiť úroky. Úroky za poskytnutie úveru sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, na rozdiel od úrokov z omeškania, ktoré sú zákonnou sankciou za porušenie povinnosti dlžníka plniť peňažný záväzok riadne a včas. Dôsledkom omeškania s platením úveru, a teda aj s platením úrokov z úveru, je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania až do zaplatenia úveru a úrokov z úveru.

Ak súd prvého stupňa v danom prípade založil svoje rozhodnutie len na závere, že z úverovej zmluvy, ani z obchodných podmienok pre povinnú nevyplýva povinnosť platiť úrok z úveru po celú dobu omeškania až do zaplatenia úveru, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré nemajú oporu v predložených listinných dôkazoch, z ktorých vychádzal a sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami zmluvy o úvere. Navyše, toto svoje rozhodnutie po právnej stránke žiadnym spôsobom neodôvodnil, čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, čo v konečnom dôsledku znamená, že správnosť jeho záveru nemôže odvolací súd v opravnom konaní posúdiť.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa napriek tomu, že mal k dispozícii dostatok listinných dôkazov, nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k preskúmaniu všetkých relevantných skutočností pred rozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia vo vzťahu k vymoženiu úroku 24% z dlžnej sumy tak, ako to má na mysli § 44 Exekučného poriadku a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd oprávnený (a povinný) posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol, z hľadísk v ňom uvedených, teda či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. V rámci prieskumu podľa § 44 Exekučného poriadku súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúma túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdi, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. Exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú podľa exekučného titulu vecne legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, musí uvedené skutočnosti skúmať ex offo.

Súd prvého stupňa sa uvedenými zásadami pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia v časti o vymoženie úroku 24 % z 1 659,70 eur dostatočne neriadil, čo malo za následok vydanie rozhodnutia, ktoré je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania, ktorou sa účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, čo v konečnom dôsledku bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav.

Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rešpektujúc vyššie uvedený právny názor (§ 226 O.s.p.) . Povinnosťou súdu prvého stupňa bude predovšetkým opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vymoženie 24%

úroku z vymáhanej istiny s preverením všetkých podmienok vykonania exekúcie, vrátane skutočnosti, či existuje rozhodcovská doložka, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať, resp. či bola platne dojednaná. V prípade, ak súd dospeje k záveru, že tieto skutočnosti nebránia vykonaniu exekúcie v prejednávanej časti, následne posúdi súlad plnenia priznaného exekučným titulom so zákonom v zmysle § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Osobitne pritom prihliadne na skutočnosť, že posudzovaný vzťah medzi oprávnenou a povinnou je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia chrániace spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

V novom rozhodnutí o veci samej rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.