KSKE 7 CoP 120/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 120/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/120/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215725 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611215725.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa M. M. nar. XX.X.X. bývajúceho v C. na ul. O. Č.. X proti odporcovi P. I. nar. XX.XX.X. bývajúcom v C. na ul. I. Č.. XX o zrušenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.2.2012 č.k. 16P 352/2011-55 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi od 1.10.2011 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože od ukončenia školy do vynesenia rozsudku uplynul takmer rok a z právneho hľadiska bol od 1.9.2011 štátom posudzovaný ako nezaopatrené dieťa. Uviedol, že súdu preukázal písomné dôkazy o hľadaní si zamestnania len v odbore, čo ale neznamená, že sa aktívne nezaujímal o trh práce aj v iných profesiách a v neposlednom rade aj školeniami na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý mu neponúkol možnosť zamestnať sa v inom odbore. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho životné náklady a nebola vzatá do úvahy rozdielnosť príjmov oboch rodičov a odporca mu dlhuje dva mesiace na výživnom v čase keď ho prepustili zo zamestnania. Preto navrhol zrušiť výživné od 1.3.2012.

Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že od konca r. 2011 prijímala, v meste v ktorom žije odporca firma O. a.s. C. nových zamestnancov. Každoročne pred koncom roka navyšuje spomínaný podnik počet zamestnancov pretože má zvýšený obrat. Odporca nepožiadal o zamestnanie ani spomínaný podnik, ani iného zamestnávateľa mimo odboru, ktorý ukončil a čakal iba na moment, keď sa uvoľní miesto v záchrannej službe. Považuje za zámerné a účelové, že odporca sa spoliehal na jeho vyživovaciu povinnosť, pričom bol potencionálne schopný samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje životné náklady. Odporca síce tvrdí, že telefonicky a internetom sa zaujímal aj o prácu v inom odbore, no písomné žiadosti nepredložil. Tvrdenie odporcu, že pred 12 rokmi dva mesiace mu neuhradil výživné je lož, pretože ak by to bola pravda, obrátil by sa na príslušné orgány v predmetnom čase.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s odvolacími námietkami odporcu v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca neuviedol ani v priebehu odvolacieho konania žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že odporca nepreukázal, že z objektívnych dôvodov nie je schopný sám sa živiť a je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje a spĺňa všetky predpoklady, aby sa dokázal uplatniť na trhu práce, prípadne aj v inom odbore ktorý vyštudoval aj s prihliadnutím na značný časový odstup od ukončenia prípravy na budúce povolanie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.