KSKE 7 CoP 124/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/124/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201741 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211201741.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. Y. nar. X.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky K. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na ul. Č. č. X za účasti otca Ing. D. Y. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v L. na ul. C. č. XX a v právnej veci navrhovateľky M. Y. nar. X.X.XXXX zastúpenej v konaní splnomocnenou zástupkyňou matkou K. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na ul. Č. č. X proti odporcovi Ing. D. Y. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v L. na ul. C. č. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní otca - odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.2.2012 č.k. 23P 33/2011-174 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného za obdobie od 1.1.2011 do 4.10.2011 pre plnoletú M. aj maloletú D..

Mení rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného za obdobie od 5.10.2011 do budúcnosti tak, že zvyšuje výživné pre plnoletú M. zo 150 € na 180 € mesačne a pre maloletú D. zo 136 € na 160 € mesačne, ktoré výživné je otec - odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred plnoletej M. a pre maloletú D. jej matke a v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom pre plnoletú M. a maloletú D., trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľku za obdobie od 1.1.2011 do budúcna zo 150 € na 230 € mesačne a od otca pre mal. D. za obdobie od 1.1.2011 do 31.8.2011 zo 136 € mesačne na 190 € mesačne a za obdobie od 1.9.2011 do budúcna na 225 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke mal. D. a odporca plnoletej M. Y.. Dlžné výživné od odporcu za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 pre navrhovateľku M. Y. v sume 1.040 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné od otca za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2012 pre mal. D. 877 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec - odporca a vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní vychádzal iba z tvrdení navrhovateľky a jej matky, najmä čo sa týka jej nákladov a nežiadal písomné dôkazy. Namietal neúmerné náklady pre navrhovateľku na mobil 7 € každej dcére a vreckové 20 € takisto považuje za účelovo navýšené. Vyslovil názor, že nesprávne bol zohľadnený navrhovateľke ročný náklad

a to na rodičovský príspevok 20 €, ktorý je ročný poplatok a nie mesačný a taktiež poistenie domácnosti 39,41 € je ročný poplatok a nie mesačný, takisto aj daň z nehnuteľnosti 18,81 €. Náklady navrhovateľky na pôžičky považuje za účelové, pretože pri vyporiadaní BSM si vzala všetok hnuteľný majetok vrátane spotrebičov v celkovej hodnote 3.019,15 € a má vedomosť o tom, že M. si brigádnicky privyrábala od apríla do septembra 2011, zarobila 1.550 € a keďže je študentkou dostane od daňového úradu späť zaplatenú daň. Matka zavádzala súd, pretože nepriznala všetky svoje príjmy okrem iného za účasť v komisiách počas volieb a vyslovil názor, že všetky potreby, ktoré majú deti na športovú výstroj riešia predajom vecí a nákupom nových, pričom športovú výstroj im v minulosti zakúpil on. Poukázal na to, že v rámci daňového priznania 2 % dane poukazuje škole, ktorú dcéry navštevujú, čo činí cca 55 € za rok. Uviedol, že konajúci súd nesprávne uviedol údaj o jeho exekúcii po 20.000 €, ktorú nemal počas manželstva, ale po rozvode a bolo to kvôli výživnému. Súd nezohľadnil ním predložené nevyhnutné mesačné náklady a pričom v roku 2010 bola jeho čistá mesačná mzda 1.243 € a od 1.1.2011 je 1.044 € a navyše mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére G. nar. 5.10.2011. Naopak matke detí mesačný príjem sa zvýšil o 100 €, pričom súd vychádzal zo zmenených majetkových pomerov na strane oboch rodičov, avšak tieto nesprávne vyhodnotil a to titulu nadobudnutia nehnuteľnosti a celkový majetkový prospech a náklady účastníkov konania. Nehnuteľnosť, v ktorej býva, je prístavbou rodinného domu s rozlohou obytnej plochy 86 m2 pozostávajúcej z troch izieb, ktorú ako manželia zakúpili výlučne z prostriedkov jeho rodičov a jeho sestry, pretože v záujme zabezpečenia bývania a potrieb jeho detí súhlasil pri vyporiadaní BSM väčším ako polovičným majetkom v prospech matky detí a prevzal na seba aj splácanie všetkých pôžičiek. Cena rodinného domu bola 113.000 € a keďže týmito finančným prostriedkami nedisponoval, zobral na seba hypotekárny úver z banky a musel dať do zábezpeky dom. Keďže ceny nehnuteľností za posledné tri roky stagnujú, aj keby predal dom, v ktorom býva a vyrovnal dlh aj s penálmi banke, nezostali by mu prostriedky ani na 1-izbový byt. Za obdobie štyroch mesiacov roku 2010 bol jeho čistý mesačný príjem 1.293,28 €, avšak to bol príjem zo zamestnania plus z prenájmu, pričom súd nevzal do úvahy vyrubenú a zaplatenú daň 106,36 €. Uviedol, že trpí dvoma nevyliečiteľnými chorobami a mesačne dopláca na lieky 36 €, navyše mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. G. a jeho manželka je na materskej dovolenke a svoj 4-izbový byt zakúpený pred uzavretím manželstva pre svojho syna D. z jej predchádzajúceho manželstva prenajíma od mája 2011 mesačným hrubým ziskom 80 € za účelom pokrytia nákladov pre syna, nakoľko dostáva výživné pre neho 100 € mesačne. Súdom zvýšené výživné pri jeho čistom mesačnom príjme 990 € mu spôsobuje existenčné problémy, pretože po úhrade výživného 455 € a hypotéky 421,07 € mu neostáva ani životné minimum a nemá prostriedky na výživu dcéry G., na úhradu úveru, pôžičiek, poistky, koncesionárskych poplatkov, na dopravu, lieky, stravu, hygienické potreby, daň, odpad a podobne. Poukázal na to, že od mája 2012 jeho manželka E. Y. bude dostávať len rodičovský mesačný príspevok 194,70 € a po odrátaní všetkých nákladov pre seba, deti a domácnosť mu zostane 388,24 € pre tri osoby pri výživnom 285,47 € do 3.2.2012 a 557,77 € pri výživnom 455 € od 15.3.2012.

Matka mal. D., ako aj splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky M. navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a považuje odvolanie za neodôvodnené. Potvrdila, že dcéra M. dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy miesto oddychu a prípravy na ďalšie štúdium brigádovala, aby si mohla prispieť na svoje väčšie výdavky spojené so štúdiom, avšak jej skutočný príjem, ktorý dosiahla bol 273,93 €, ktorú skutočnosť vie preukázať aj podaným daňovým priznaním.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa

správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o výživnom tak pre mal. D. ako aj plnoletú M., ak zvýšil výživné od 1.1.2011, t.j. od podania návrhu. Zvýšené výživné je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a čiastočne zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľky a mal. D.. Odvolací súd poznamenáva, že zvýšené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb navrhovateľky aj mal. D., ktoré sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb navrhovateľky a mal. D., ktoré študujú na strednej škole by odôvodňovalo zvýšenie výživného aj vo väčšom rozsahu, na druhej strane ale možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v danom prípade otca sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí a preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti matky v rozsahu zodpovedajúcom veku navrhovateľky a mal. D. je jej podiel na výživnom je porovnateľne vyšší s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, pretože sa o ne osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim. Odvolacia argumentácia otca o jeho neschopnosti platiť zvýšené výživné, pretože z platu sú mu zrážané exekučné zrážky za dlžné výživné odvolací súd takúto povinnosť neprihliadol, pretože otec si túto situáciu privodil sám, tým, že si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil a táto okolnosť nie je právne relevantným dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a zákonne rozhodol o návrhu po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil do 4.10.2011 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v tomto období v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a iba doplnil dôvody na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že dovŕšením plnoletosti navrhovateľky zaniklo zákonné zastúpenie rodičmi dieťaťa a preto je oprávnená výživné, ktoré je jej osobným právom prebrať, prípadne vymáhať sama.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s ich pomermi v čase rozhodovania a dospel k záveru, že od 5.10.2011 konajúci súd nerozhodol správne, ak pri určení rozsahu výživného nezohľadnil, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. G. a aj k jeho manželke, ktorá s mal. G. je na materskej dovolenke, preto k tejto podstatnej zmene pomerov na strane otca - odporcu bolo potrebné prihliadnuť najmä v súvislosti s tou podstatnou skutočnosťou, že k zmene výšky jeho priemerného mesačného čistého príjmu, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nedošlo. Z uvedeného dôvodu možno považovať za opodstatnené odvolacie námietky otca - odporcu vo vzťahu k tej podstatnej skutočnosti, že jeho schopnosti a možnosti prispievať súdom určeným zvýšeným výživným od 5.10.2011 sú značne obmedzené, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že jeho príjem od predchádzajúcej úpravy výživného sa nezvýšil. Pokiaľ otec - odporca spochybňoval nárok odôvodnených potrieb navrhovateľky M. a mal. D. a pokiaľ ich považoval sám za nadhodnotené, odvolací súd poukazuje na zverejnené dostupné údaje štatistického úradu, z ktorých nepochybne vyplýva, že náklady na nájomné a stravu sa za uplynulé obdobie od poslednej súdnej úpravy podstatne zvýšili, tieto sú nota bene súčasťou odôvodnených potrieb každého dieťaťa aj so zreteľom na to, že odôvodnené potreby sú v porovnaní s potrebami mal. G. podstatne vyššie, pretože sú v období intenzívneho psychického a fyzického vývoja, avšak možnosti a schopnosti povinného rodiča sú často pri odôvodnených potrebách detí limitujúcim kritériom pre určovanie výšky vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporcu - otca k dlhu voči navrhovateľke a mal. D. a nebolo preukázané, ako si odporca - otec vyživovaciu povinnosť voči nim plnil, preto bude povinnosťou konajúceho súdu presne špecifikovať dlh, ktorý vzniklo pre navrhovateľku a pre mal. D. za rozhodné obdobie a zároveň bude potrebné rozhodnúť, či povolí otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. alebo ho zaviaže zaplatiť v celkovej sume v súdom určenej lehote. Po vrátení veci preto bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, opätovne rozhodnúť o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, ako aj trovách konania a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.