KSKE 7 CoP 131/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/131/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207212220 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207212220.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky B. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v N. na ul. X. č. XX zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 proti odporcovi MVDr. W. V. nar. X.X.XXXX bývajúcemu XXXXX A. M.. K. H. XXX XX U. zastúpenému JUDr. Milanom Knopom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Krmanovej č. 1 o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.2.2012 č.k. 10C 79/2007-253 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky od 31.5.2007 do budúcna 300 USD vždy do 20. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke, čím zmenil rozsudok Obvodného súdu Košice II sp.zn. 25C 934/1993-9 zo dňa 9.2.1994 vo výroku o výživnom. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 31.5.2007 do 31.1.2012 v sume 15.506,372 USD je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p., pretože súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal skutočnosťou, že príjem odporcu nemôže pokryť výživné na jeho plnoletú dcéru v takej výške, v akej to ona vo svojom návrhu na určenie výživného žiadala. Mal za to, že nie je objektívne možné, aby súd určil takú vysokú vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru, keďže on sám žije pod hranicou minima a nemá prostriedky na jeho vyplatenie. Konštatoval, že v priebehu konania doručil výplatnú pásku PAYROLL , z ktorej je zreteľný jeho zamestnávateľ spoločnosť WALMART , ako aj jeho čistý príjem za dva týždne. Boli mu doručené fotokópie potvrdení spolu s vysvetlením jednotlivých položiek nachádzajúcich sa na predmetných listinách, pričom tieto potvrdenia súd nepovažoval za dostačujúce napriek tomu, že bolo v jeho kompetencii vyžiadať si potrebné potvrdenia priamo u zamestnávateľa odporcu, keďže tento bol súdu známy. Poprel, že by súd skutočne zistil jeho majetkové pomery a preto bez relevantných skutkových zistení vydal rozsudok nevykonateľný, ktorý dostáva odporcu do neriešiteľnej životnej situácie. Navrhovateľkou uplatnený nárok na výživné 300 USD mesačne nezodpovedá jeho finančným možnostiam. Od roku 1993 žije v USA, kde má trvalý pobyt aj zamestnanie. Jeho mesačný príjem nie je vysoký, nakoľko pracuje manuálne a nepostačuje ani na úhradu nevyhnutných mesačných výdavkov. Lepšie platené a adekvátne zamestnanie predovšetkým s ohľadom na jeho vzdelanie sa mu s ohľadom na prebiehajúcu hospodársku krízu doposiaľ nepodarilo nájsť a okrem navrhovateľky má ešte jedno dieťa mal. F. B. V., voči ktorému má tiež súdom určenú vyživovaciu povinnosť 403 USD. Argumentovanie

súdu, že deti majú právo nebyť diskriminované pokiaľ ide o výšku výživného vo vzťahu k tomu istému rodičovi považuje za irelevantné, pretože súd pri určovaní výživného je povinný vychádzať z možností, schopností a majetkových pomerov rodiča a nie z toho, akú výšku výživného stanovil tomuto rodičovi iný súd k ďalšiemu dieťaťu a v neposlednom rade poukazuje na rozdiel medzi Slovenskou republikou a USA, kde za tú istú sumu je možné obstarať rozdielne veci. Poukázal na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, ktorými preukazoval výšku svojich výdavkov a príjmov a hlavných nevyhnutných výdavkov akým je splácanie hypotéky na dom, ktorá je kľúčovou pre existenciu jeho bývania. Okrem svojho príjmu iný príjem nemá a už dlhší čas je odkázaný na pomoc svojej matky, ktorá mu posiela zo Slovenska peňažné prostriedky, ktorými si pomáha pri úhrade základných mesačných výdavkov.

Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala v roku 2007 a súd rozhodol až po piatich rokoch, pretože odporca nebol schopný a ochotný preukázať súdu svoje majetkové pomery. Odporca ani v odvolaní neuvádza, akú má skutočnú výšku príjmov. Doklady a dôkazy, ktoré predložil v súdnom konaní nezodpovedajú jeho skutočným príjmom. Súd ani nemá možnosť tieto príjmy objektívne zhodnotiť, pretože z potvrdenia, ktoré odporca predložil, nemôže súd zistiť jeho skutočný príjem. Odporca za celé obdobie jej nič neposkytol a všetky náklady znáša jej matka. Posledné výživné bolo určené v roku 1994, pričom návrh podala až v roku 2007 a za to obdobie odporca na jej výživu ničím neprispel. Domnieva sa, že aj výživné, ktoré platí, platí jeho matka na Slovensku zo svojho dôchodku. Posledná správa o príjme odporcu bola od OD WALMART, kde bol príjem odporcu 1.760 €. Na výživné dieťaťa v USA platí 372 €, pričom dieťa je ešte maloleté a jeho náklady sú nepomerne nižšie ako jej. Napriek vynaloženému úsiliu okresný súd nemohol preveriť šetrenie prostredníctvom dožiadania na generálny konzulát a odporca sa na výsluch nedostavil a nepredložil ani ďalšie dôkazy, ktoré by mohli byť podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Z príjmu, ktorý odporca vykázal ešte v roku 2008 v sume 1.760,08 USD by výživné vo výške 300 USD, ktoré jej súd priznal bolo primerané aj vzhľadom k schopnostiam, možnostiam odporcu a jeho potrebám. Podľa jej názoru odporca počas celého konania spôsoboval vo veci prieťahy v úmysle oddialiť súdne konanie. K takému záveru dospela z potvrdení jeho právneho zástupcu, ktorý sa s ním údajne nevedel skontaktovať, nebol s ním ani v telefonickom ani písomnom kontakte napriek tomu, že odporca vedel, že na tunajšom súde prebieha súdne konanie. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov, je poslucháčkou Technickej univerzity v Košiciach, kde študuje odbor architektúra. Samotné štúdium predstavuje zvýšené náklady pokiaľ ide o poskytovanie rôznych pomôcok, materiálu na prípravu súborov, ktoré predkladá na absolvovanie skúšok. Svoju finančnú situáciu sa snaží zlepšovať tým, že občas si vypomáha brigádou. Jej matka pracuje v riadnom zamestnaneckom pomere a popritom si privyrába tým, že externe učí a to len kvôli tomu, aby dokázala ju finančné zabezpečiť. Odporca ani za obdobie, odkedy sa vedie súdne konanie ničím naviac na jej výživu neprispel a neposlal jej ani žiaden dar ani finančnú výpomoc. Má vedomosť o tom, že aj v USA, kde odporca žije je možnosť vykonávať rôzne brigádnické práce a tým si zlepšiť svoje finančné možnosti. Je presvedčená, že odporca to takto robí, pretože sám uviedol, že má vyššie výdavky ako príjmy, čo ju utvrdilo v tom, že okrem vykazovaného príjmu má aj ďalší príjem.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre plnoleté dieťa. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah zvýšeného výživného, ako aj počiatok jeho plnenia, správne vypočítal dlh na výživnom a o trovách konania rozhodol v súlade so zákonom, odvolací súd rozsudok v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených ustanovení vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Súd prvého stupňa sa teda správne zameral pri zisťovaní odôvodnených potrieb navrhovateľky na zmeny, ktoré nastali od predchádzajúcej úpravy výživného s tým, že u každého dieťaťa dochádza k zmene odôvodnených potrieb v súvislosti s vekom, rastom a školskou dochádzkou, pričom u navrhovateľky zohľadňoval jej zvýšené odôvodnené potreby počas štúdia na gymnáziu absolvovaním ročného pobytu na francúzskom lýceu, štúdium cudzích jazykov a v súčasnosti má zvýšené náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom prihliadal na príjem a majetkové pomery otca, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady a zvýšené výživné je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam, možnostiam odporcu a čiastočne zohľadňuje odôvodnené potreby navrhovateľky. Odvolací súd poznamenáva, že zvýšené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb navrhovateľky študujúcej na vysokej škole a berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti jej matky v rozsahu zodpovedajúcom veku navrhovateľky je jej podiel na výživnom porovnateľne vyšší s podielom odporcu na plnení vyživovacej povinnosti a je nepochybné, že práve matka navrhovateľky dopĺňa zdroj výživy navrhovateľky na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný vývoj, pretože sa o ňu osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nej. Odvolacia argumentácia odporcu o jeho neschopnosti plniť zvýšené výživné je irelevantná, pretože súd prvého stupňa sa s ňou vysporiadal a dostatočne ju odôvodnil a odporca neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti, pretože nepreukázal a ani netvrdil žiadne nové skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci a zohľadňujúc aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť s konštatáciou, že odôvodnené potreby tohto maloletého dieťaťa sú rozhodne nižšie ako odôvodnené potreby navrhovateľky, ktorá je študentkou vysokej školy. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu, pričom odvolací súd poznamenáva, že súdom určené výživné v zmysle návrhu navrhovateľky, ktorá je študentkou vysokej školy je nižšie ako výživné, ktoré otec plní pre svoje ďalšie dieťa, ktoré je maloleté, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť aj jeho matka.

Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, správne vyčíslil aj dlžné výživné, preto rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s konštatovaním, že výrok napadnutého rozsudku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.