KSKE 7 CoP 134/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 134/2012

KS v Košiciach, dátum 26.09.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 134/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/134/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210232437 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210232437.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. C. Y. nar. X.XX.I. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky E. Y. nar. X.X.I. bývajúcej v F. X. N.. J. Č.. X V..Č.. Y. Č. K. X. N.. R. Č.. XX Y. J. X zastúpenej JUDr. Vladimírom Habiňákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Hviezdoslavovej č. 7 a za účasti otca A.. G. J. nar. XX.X.I. bývajúceho v F. na ul. Z. Č.. X zastúpeného JUDr. Petrom Molitorisom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 o udelenie súhlasu matke k vycestovaniu maloletého dieťaťa do cudziny a zmene obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.3.2012 č.k. 23P 44/2010-174 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom udelil súhlas matke namiesto otca k vycestovaniu mal. C. C. Y. a so zmenou obvyklého pobytu maloletého do Č. K.. Zaviazal matku a otca zaplatiť na účet konajúceho súdu po 347,59 € z titulu náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že matke súhlas k vycestovaniu a zmene obvyklého pobytu neudeľuje. Vytkol konajúcemu súdu, že svoje rozhodnutie odôvodnil závermi znaleckého dokazovania a dôkazmi predloženými matkou. Poukázal na účelové závery konajúceho súdu, že z jeho strany neboli v čase, kedy sa matka maloletého dlhodobo nachádzala v J. a maloletý bol v jeho osobnej starostlivosti podniknuté žiadne kroky smerom k dosiahnutiu zmeny dohody o umiestnení maloletého, pričom bol s odchodom maloletého do J. uzrozumený. Uvedenému záveru nezodpovedá ani správanie matky v čase pred odchodom zo Slovenska aj s mal. C., ani jeho správanie, pretože pobyt matky s maloletým v J. považoval za dočasný v snahe zarobiť prostriedky pre ďalší život v Košiciach. Matka nenaznačila svoj zámer odviezť maloletého natrvalo do J. a o zámeroch matky sa dozvedel až po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci udelenia súhlasu na vycestovanie. Ohľadne vyjadrenia maloletého o tom, že chce ostať bývať s matkou v J., konajúci súd nevzal do úvahy tvrdenie kolíznej opatrovníčky, že mal. C. prejavuje záujem ostať s tým z rodičov u ktorého sa práve nachádza, pričom konania prebiehali v čase, keď maloletý býval s matkou v Českej republike a preto je pochopiteľné, že v tom čase prejavoval silnejšiu inklináciu k matke a je pochopiteľná situačná preferencia nového pre dieťa nepochybne zaujímavejšieho prostredia J.. Konajúci súd bez ďalšieho skúmania výchovného prostredia matky vyhodnotil automaticky v jej prospech jej výchovné prostredie. Úlohou súdu bolo v čo najväčšej možnej miere objektivizovať možnosti výchovného prostredia rodičov s ohľadom na prospech maloletého, čo však nie je možné

hodnotiť iba ako momentálne nadšenie maloletého z pobytu v inom štáte a ako prospech tiež nie je možné hodnotiť to, že na strane matky nie je preukázané, že by sa o dieťa nevedela postarať. Súd opomenul zohľadniť vyjadrenie znalkyne, podľa ktorej obmedzenie kontaktu mal. C. so svojím otcom by bolo na škodu jeho psychického vývinu. Súd odignoroval fakt, že matka je ochotná mal. C. priviezť do Košíc dvakrát do roka, čo vyvoláva zásadné pochybnosti o tom, či pri presťahovaní mal. C. do J. nedôjde k ohrozeniu jeho psychického vývinu značným obmedzením možných kontaktov s jeho otcom, aj s prihliadnutím na vzdialenosť cestovania do J., čo je do veľkej miery podmienené pracovnými, finančnými možnosťami a obmedzením kontaktu zhruba na polovicu víkendu, čo platí najmä s ohľadom na dobu trvania cesty do J. a späť. Vyslovil obavu z dôvodov doterajšieho prístupu matky, že mu v prípade pricestovania do J. neumožní kontakt s maloletým. Vyslovil názor, že zázemie u matky nebude pre maloletého lepšie ani po stránke materiálnej ani výchovnej, pretože matka nevytvára maloletému stabilné prostredie, býva v podnájmoch, či prenajatých bytoch, čo nie je iba dôsledkom jej momentálnej finančnej situácie a pobytu v cudzine ale prejavom jej osobnostných čŕt, charakteristických sklonom k unáhlenému jednaniu a konfliktom.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok a poprela, že by otcovi neumožňovala kontakt s maloletým. Konštatovala, že od narodenia zabezpečuje výchovu a výživu maloletého. Otec maloletého vzhľadom na dlhodobý pobyt vo Y. L., najmä s prihliadnutím na jeho príchody domov sporadicky, sa nijak na výchove dieťaťa nepodieľal a v prípade, ak prišiel domov na prázdniny alebo na dovolenku a vyžiadal si styk s maloletým, bolo mu to umožnené, čo aj sám otec vo všetkých listinných dôkazoch podávaných na súd uvádzal. Konštatovala, že maloletému umožňuje stretávať sa so svojím otcom, najmä s ohľadom na jeho zdravý psychický vývin a zlom nastal v čase jej odchodu po vzájomnej dohode so synom do J.. Odvolacie námietky otca považuje za nepravdivé a účelové. Od r. 2009 nastala pre ňu ako matku samoživiteľku ťažká situácia, keď prišla o prácu ako učiteľka na strednej škole. V čase školských prázdnin otec sa zo svojho dlhodobého pobytu vo Veľkej Británii vracal domov a keďže vedela, že bude chcieť dieťa na prázdniny, odišla za prácou do J., kde najprv sa jej podarilo nájsť brigády, žiadala otca maloletého o pomoc, ale tento jej pomoc odmietol a otec ju sám do J. poslal. Podarilo sa jej v J. vytvoriť kvalitné, stabilné a vhodné zázemie a novembri 2010 otcovi oznámila, že syna zoberie do J.. Otec sa snažil očierniť jej povesť a má záujem získať dieťa do svojej starostlivosti, pričom danú situáciu nerieši komplexne s ohľadom na záujem maloletého, pretože ona si svoj život zariadila v J. a otec má zariadený život so svojou novou priateľkou aj synom, ktorý sa mu narodil v mesiaci jún 2011 a rodina otca žije spolu v byte po jeho rodičoch. Uviedla, že v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie so závermi ktorého sa stotožňuje a závery prvostupňového súdu považuje za vecne správne. Uviedla, že mal. C. v škole dosahuje dobrý prospech, navštevuje školu s matematickým zameraním a vyhral aj dve výhry v matematických súťažiach, v J. sa rýchlo adaptoval, našiel si nových kamarátov a cíti sa tam dobre. Maloletý je uzrozumený s tým, že na Slovensku má svoju rodinu, kamarátov, ktorých bude príležitostne navštevovať, prípadne kamaráti ho môžu navštíviť v J..

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania otcom preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivosti prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu

k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že je v záujme maloletého, aby súd udelil súhlas namiesto otca na jeho vycestovanie a so zmenou obvyklého pobytu v Č. K., pretože udelenie takéhoto súhlasu je jednoznačne v záujme maloletého a v tomto prípade neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozsudku. Otec vo vzťahu k rozhodnutiu o návrhu matky neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ani v štádiu odvolacieho konania majúce za následok iné rozhodnutie, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie a zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré jednoznačne vyplývajú zo záverov znaleckého dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že matka je spôsobilá zabezpečovať výchovu maloletého na požadovanej úrovni a túto vykonáva od jeho narodenia, na maloletého je citovo naviazaná, pričom nechce prerušiť kontakt syna ani s otcom. Maloletý vníma súčasnú atmosféru bezproblémovo, stotožnil sa s tým, že býva s matkou v J. kde sa mu veľmi páči, dobre sa tam cíti, na nové prostredie si zvykol veľmi rýchlo a rovnako rýchlo si zvykol na novú školu, aj spolužiakov. Znalkyňa skonštatovala, že maloletý aj napriek svojmu fyzickému veku dobre zvláda záťažové situácie spojené so zmenou štátu, bývaním aj školou, jeho rozumové schopnosti sú nadpriemerné a vedomostná úroveň je veľmi dobrá. Maloletý je v súčasnosti citovo naviazaný na matku, je s ňou v dennodennom kontakte, má k nej pozitívnu emočnú väzbu. Otca nevylučuje zo svojej blízkosti, má k nemu pozitívny vzťah a v osobnostnom profile maloletého neboli zaznamenané patologické symptómy, ani citová trauma a kontakt s otcom maloletý podmieňuje tým, že sa teší na letné prázdniny kedy bude s otcom dlhší čas. Znaleckým dokazovaním u mal. C. neboli zistené žiadne prejavy negatívneho vzťahu k niektorému z rodičov, ani citové strádanie a dieťa nie je situáciou ani traumatizované. Maloletý nemá problém byť so svojím otcom a rovnako nemá problém ani s bývaním s matkou v J.. Zo záverov znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že vycestovanie mal. C. do zahraničia mu prospelo po každej stránke, je samostatnejší, osobnostne zrelší a zodpovednejší a aj on sám hodnotí zmenu pozitívne a nechcel by na tom nič meniť do budúcna. Výchova matky spochybnená nebola, nebola preukázaná ani skutočnosť, že by bol maloletý negatívne ovplyvňovaný matkou voči otcovi. Pokiaľ otec tvrdí, že matka mu bráni v styku s maloletým, nič mu nebráni podať návrh na úpravu styku. Odvolací súd dodáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uvádzanými v odvolaní a ani v štádiu odvolacieho konania, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa otec neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie v predmetnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.