KSKE 7 CoP 169/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/169/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211225807 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211225807.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Mgr. N. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. Q. č. XXX proti odporcovi Ing. Ľ. Y.Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v K. na ul. Z. č. XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. X. Y. nar. XX.X.XXXX a mal. Ľ. Y. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 15.2.2012 č.k. 41P 16/2011-60 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Na čas po rozvode mal. X. a mal. Ľ. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať od právoplatnosti výroku o rozvode na výživu mal. X. a mal. Ľ. po 200 € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh na rozvod zamietne. Poukázal na to, že prvostupňovým súdom účastníkom nebol poskytnutý dostatočný časový priestor pre obojstranné zváženie tak dôležitého úkonu a to hlavne z hľadiska dopadu na zdravý vývoj maloletých detí. Z pohľadu navrhovateľky išlo o jednoúčelový krok o opustenie spoločnej domácnosti z jeho strany, pričom rozvod vážne zasiahne do psychiky maloletých detí, ktoré sú citovo naviazané na rodičov a potrebujú pre výchovu úplnú rodinu. Keďže za jednu z hlavných príčin vzniku tej situácie považuje spolužitie ich rodiny s rodičmi navrhovateľky, kde mu bolo systematicky poukazované na skutočnosť, že byt v ktorom býva, je vo vlastníctve navrhovateľkiných rodičov, pričom oni si neprajú, aby v ich dome naďalej býval. Pre rodinu zabezpečil podobné bývanie v tejto štvrti a preto z jeho pohľadu hlavný dôvod príčin rozpadu manželstva a to spolužitie dvoch generácií a z toho vznikajúce problémy odpadol a tým vzniká priestor pre prípadné obnovenie spolužitia. Nesúhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky a navrhol striedavú osobnú starostlivosť v spoločnom 3-izbovom byte na S. ulici v H., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, kde mohol byť zadefinovaný potrebný čas k zabezpečeniu týchto priestorov pre zverenie do striedavej starostlivosti. V takomto prípade deti budú v tesnej blízkosti súčasného bývania, čo im nebráni prerušeniu denného styku s oboma rodičmi, budú mať rovnaké podmienky pre návštevu školy, budú v dennodennom kontakte so spolužiakmi a nebudú vytrhnuté z prostredia, v ktorom odmalička vyrastali s oboma rodičmi. Bude im umožnený zdravý psychický vývin v prostredí a bezprostrednej blízkosti oboch rodičov a umožnená výchova v rámci rodiny a v prostredí, ktoré im umožní poskytnutie výchovy podľa požiadaviek rodičov. Obe maloleté deti sú naviazané na oboch rodičov, pričom mladší je citovo viac naviazaný na neho a ťažko znáša prípadné odlúčenie rodičov,

ale so synom má vytvorené spoločné záujmy, šport, záhradu, domáce zvieratá a podobne a sú vo veku, kedy jednoznačne potrebujú otca pre zabezpečenie ďalšieho zdravého vývinu.

Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že situácia v rodine bola od augusta 2011 neúnosná v dôsledku urážok a každodenných hádok, čoho dôsledkom bolo zhoršenie zdravotného stavu detí a ich prospechu v škole a taktiež aj zhoršenie jej aj zdravotného stavu jej rodičov. Nakoľko odporca odmietol sa vysťahovať z rodinného domu jej rodičov, po porade s políciou dňa 13.1.2012 podala na neho oznámenie pre psychický nátlak a urážanie a tak sa mu zamedzil prístup do domu. Dňa 16.3.2012 sa odsťahoval k rodičom do Prešova a odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti. Situácia v rodine po odchode odporcu sa výrazne upokojila a veľmi ľutuje, že prvý návrh na rozvod manželstva v roku 2006 vzala späť. Poprela, že by príčinou rozvratu boli jej rodičia, pretože k rozvratu vzťahov došlo v dôsledku psychického a fyzického nátlaku, hádok, urážok, pričom spoločne ani finančne nehospodárili. Odporca sa nedokázal postarať o vlastné bývanie, požíval alkoholické nápoje a nezabezpečoval ani starostlivosť o maloleté deti, preto z jej strany neexistuje žiadna šanca ani dôvod na obnovenie manželského spolužitia, pretože toto nie je ani v záujme maloletých detí, ktoré od rozvodu sa so situáciou v rodine vyrovnali prekvapivo veľmi dobre a starší syn sa každý deň pýta, prečo sa nerozviedla už dávno. Maloleté deti sú veselšie, vyrovnanejšie, ich zdravotný stav sa zlepšil. Aj keď mladší syn je viac naviazaný na otca, situáciu vzal veľmi dobre, pochopil ju a samozrejme mu pomáha aj to, že so svojím otcom je v každodennom kontakte a v tomto mu ona ani nebráni. Uviedla, že v prípade, ak sa odporca dožaduje striedavej starostlivosti, ona bude zvažovať podanie návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi, pretože otec súdom určené výživné neplatí, najmä mladšieho syna volá k sebe pod rôznymi zámienkami a sľubmi, pričom sa s maloletým na vyučovanie nepripravuje, nemá zabezpečenú u neho dostatočnú stravu a počas návštevy syna mobilný telefón nedvíha. Uviedla, že odporca sa nedokáže postarať ani sám o seba, pretože nevarí, nakupuje sporadicky, s deťmi sa neučí a nemá základné hygienické návyky, žije v dome, ktorý vôbec nevyhovuje potrebám detí a je zanedbaný a navyše požíva alkoholické nápoje. S výchovou maloletých detí jej vôbec nepomáha a prítomnosť detí si kupuje darčekmi. Mladší syn je školopovinný, má problémy s učením, je vedený v pedagogicko- psychologickej poradni a vyžaduje každodennú systematickú a špeciálnu prípravu do školy, pričom otec to vôbec nerešpektuje, čo sa samozrejme prejavuje na zhoršení prospechu, preto za uvedených okolností striedavá starostlivosť by absolútne nevyhovovala potrebám maloletých detí a priniesla by do ich výchovy ešte väčšie problémy. Dodáva, že otec určené výživné neprispieva a neposkytuje jej ani len prídavky na maloleté deti, ktoré môžu jej byť vyplácané až od právoplatnosti rozsudku.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a keďže sa celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva účastníkov v súlade s § 23 Zákona o rodine a ide o odôvodnený prípad zrušenia manželstva rozvodom v súlade s § 22 Zákona o rodine. Záujem odporcu

o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Manželstvo účastníkov konania nemôže plniť svoj účel aj so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky v tomto konaní absolútne vylučujúci obnovenie spolužitia s odporcom a najmä s prihliadnutím na tú záväznú skutočnosť, že navrhovateľka predchádzajúci návrh na rozvod manželstva podala dňa 17.6.2005, ktorý bol vedený na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 44C 301/2005, ktorý navrhovateľka dňa 19.6.2006 zobrala späť z dôvodu záujmu o obnovenie manželského spolužitia, nakoľko zo strany odporcu došlo k čiastočnej náprave a najmä v záujme maloletých detí. Aj tento predchádzajúci návrh bol podaný z tých istých dôvodov ako súčasný, preto odvolací súd konštatuje, že odporca mal dostatok času a príležitosti na to, aby prejavil záujem o navrhovateľku a spolužitie v manželstve, ale naopak odporca svojím nezmeneným správaním a postojom jednoznačne preukazuje svoj vlastný záujem pred záujmom, potrebami a pocitmi navrhovateľky a potrebami maloletých detí, čo je hlavnou príčinou rozvratu ich manželstva a preto je vylúčený predpoklad, aby manželstvo v budúcnosti plnilo svoj účel. Za tejto skutkovej situácie súd prvého stupňa zákonne rozhodol, ak manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom o rozsahu výživného sa účastníci pred vyhlásením rozsudku dohodli, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že výchovné prostredie vytvárané matkou a jej doterajšia osobná starostlivosť o deti nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom, je nesporne v záujme maloletých detí a preukazované listinnými dôkazmi, správami špeciálno-pedagogického poradenstva, preto je nesporne v záujme maloletých detí, aby bola kontinuálne zabezpečovaná aj do budúcna matkou. Posúdením všetkých relevantných skutočností aj vo vzťahu k určenému výživnému od odporcu pre maloleté deti na čas po rozvode, ktoré bolo určené po vzájomnej dohode rodičov maloletých detí dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. Odvolací súd dodáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu aj navrhovateľky v štádiu odvolacieho konania, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.