KSKE 7 CoP 22/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 22/2012

KS v Košiciach, dátum 30.07.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 22/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/22/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111209047 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111209047.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky V. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na ul. X. č. X proti odporcovi W. G. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v K. na ul. X. č. X zastúpenému JUDr. Juditou Šuverovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štefánikovej č. 6 o určenie výživného medzi manželmi a príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 14.9.2011 č.k. 17C 74/2011-42 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky a dlžnom výživnom tak, že návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 75 € mesačne od 1.8.2011 do 26.7.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke. Dlžné výživné za mesiac august 2011 75 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Citoval ust. § 72 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a poukázal na to, že už na pojednávaní žiadal zamietnuť návrh navrhovateľky, nakoľko neboli a v súčasnosti ani nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že jeho príjem činí 381,02 € čistého priemerného mesačného príjmu. Z tohto príjmu si splní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči mal. P. nar. XX.X.XXXX sumou 100 € mesačne a mal. P.Y. nar. XX.X.XXXX sumou 50 € mesačne. Nad rámec určeného výživného sa podieľa podľa svojich možností a schopností aj na zabezpečovaní ďalších hmotných potrieb svojich synov. Poukázal na to, že navrhovateľka v návrhu uviedla nepravdivé skutočnosti, že je nezamestnaná a nepoberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi, nakoľko je poberateľkou už v tom období rodičovského príspevku a neskôr dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke. K svojím výdavkom uviedol, že uhrádza nájomné 100 € mesačne, na stravu a uhradenie faktúr telefónov a ostatných nevyhnutných výdavkov nemá finančné prostriedky, pretože tieto často presahujú jeho príjem a konštatoval, že podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa, avšak má za to, že v danom prípade priznanie príspevku 75 € je v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že nie je mu zrejmé, na základe akých skutočností dospel prvostupňový súd k záveru, že s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti je vôbec reálne, aby prispieval na výživu navrhovateľky 75 €, pričom už je zaviazaný prispievať na výživu na maloleté deti 150 € mesačne a táto vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami. Nesúhlasí s odôvodnením súdu, že životná

úroveň manželov má byť rovnaká, avšak nie je reálne možné, aby sa delila povinnosť pri uhrádzaní nevyhnutných výdavkov presne na rovnaké časti a navyše pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela treba prihliadať na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý ustanovuje, že pri určovaní výživného je potrebné brať do úvahy popri odôvodnených potrebách oprávneného aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Uviedol, že počas trvania manželstva s navrhovateľkou v trvaní 13 rokov navrhovateľka nikdy nebola zamestnaná a to však nebolo z dôvodu práceneschopnosti. Konštatoval, že navrhovateľka brigádnicky upratuje, za čo dostáva odmenu 24 € mesačne, pričom navrhovateľka dôkaz o tomto príjme nepredložila a z vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel prvostupňový súd k záveru, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, pretože je to len jej vlastným zavinením, že sa nechce sama živiť a taktiež ako schopnosti, možnosti a majetkové pomery umožňujú odporcovi prispievať na výživu navrhovateľke 75 € mesačne. Namieta konštatáciu súdu o všeobecne známej skutočnosti, ktorá má preukazovať príjem odporcu, keď v konaní bolo jasne preukázané, že jeho príjem predstavuje sumu 381,02 € mesačne. Nestotožňuje sa s určením výživného na dobu 5 rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, pretože je dispozičným oprávnením súdu, kedy sa rozhoduje o dĺžke obdobia poskytovaného uvedeného príspevku. Počas súdneho konania bolo preukázané, že navrhovateľka nebola nikde zamestnaná viac ako 12 rokov, navyše jeho maloletý syn P. v súčasnosti má 12 rokov a mal. P. 4 roky, preto považuje tiež rozhodnutie o poskytovaní príspevku na dobu piatich rokov za absolútne neprimerané.

Navrhovateľka navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože v súčasnej finančnej situácii nie je schopná sama sa živiť. Poprela, že by počas 13 rokov manželstva nikde nepracovala, pretože sama uviedla počas výsluchu, že brigádnicky upratuje za odmenu 24 € mesačne, avšak súd nežiadal predložiť doklad o svojich tvrdeniach. Konštatovala, že odporcove výdavky často presahujú jeho mesačný príjem, preto nemožno konštatovať, že by bolo priznanie príspevku v rozpore s dobrými mravmi. Odporca sám uviedol, že staršiemu synovi nakúpil školské pomôcky, mladšiemu pyžamo, papuče a finančne mu vypomáhajú rodičia, pričom sám pri odchode zo spoločnej domácnosti chcel platiť polovicu za byt, avšak ona odmietla akúkoľvek finančnú pomoc. Uviedla, že v čase, keď uzatvorila manželstvo bola tehotná, čakala prvorodené dieťa a po vzájomnej dohode s odporcom bola žena v domácnosti a starala sa o dieťa. Poprela, že by počas manželstva nepracovala, pretože pol roka pracovala v MILK - AGRO s.r.o.. Vzhľadom na to, že čakala dieťa a jednalo sa o rizikové tehotenstvo, musela ukončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Brigádnicky upratovala za sumu 24 € mesačne spoločné priestory vo vchode, kde bývali, o čom môže súd vyžiadať potvrdenie od spoločenstva vlastníkov. Toho času však už brigádu nevykonáva, nakoľko sa s deťmi odsťahovali na ul. Študentskú 12 v Košiciach a táto suma by postačovala len na cestovné a preto z jej pohľadu je táto činnosť neekonomická. Prácu si sústavne hľadá, avšak môže pracovať len v čase, keď deti sú v škole a v škôlke a doposiaľ si zamestnanie nenašla, pretože pracovná doba bola pre ňu nevyhovujúca. Odporca zákaz vstupu do bytu si spôsobil svojím trestným konaním a polovicu uhradenia nájomného za byt odporca nepredložil a vzhľadom na odvolanie jeho tvrdenie nemá logické vysvetlenie. Konštatovala, že predložila listinný dôkaz, že v pracovnej zmluve zo dňa 6.6.2008, ktorej je neoddeliteľnou súčasťou aj dodatok k zmluve, podľa ktorej mesačná mzda v skúšobnej dobe bola stanovená na 25.000 Sk, t.j. 829,85 €. Ešte počas trvania manželstva jej tvrdil, že sa jedná o odvodovú politiku zamestnávateľa. Odporca mal právnu zástupkyňu a počas spoločného manželstva finančnú čiastku obdržal. Za stravu jej neplatil a finančné prostriedky, ktoré obdržal, použil na rodinné účely. Rodičia žiadnou sumou neprispeli na chod spoločnej domácnosti a od rozvodu o deti neprejavujú záujem.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Odvolací súd preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. napadnuté výroky rozsudku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky a preto podľa § 220 O.s.p. ich zmenil tak, že návrh zamietol ako neopodstatnený.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti manželov. Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy, preto súd musí vychádzať z iných kritérií než v konaní, kde stanovoval vyživovaciu povinnosť manželovi. Neschopnosť bývalého manžela sám sa živiť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do troch rokov, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho celodennú starostlivosť. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je v objektívnych alebo subjektívnych v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne rozhodol o návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. So zreteľom na pomery účastníkov, ktoré tu boli v čase, do ktorého spadá požadovaný príspevok, je uplatnený návrh neopodstatnený. V tomto období bol príjem odporcu 381,02 €, z ktorého príjmu prispieva na výživu maloletých detí pochádzajúcich z manželstva na základe rozvodového rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 24C 41/2011, ktorým bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené dňa 23.6.2011 a výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 26.7.2011. V dôvodoch rozsudku súd konštatoval, že manželia postrádali uspokojivú konverzáciu, prestali o seba javiť vzájomne záujem, prestali si rozumieť a ich vzťahy ochladli, čo vyústilo do odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti. Zároveň bol na čas po rozvode odporca zaviazaný prispievať na mal. P. nar. XX.X.XXXX sumou

100 € mesačne a mal. P. nar. XX.X.XXXX sumou 50 € mesačne. Navrhovateľka od 1.4.2011 poberá preddavkovo dávku a príspevky v hmotnej núdzi 227,50 € a rodinné prídavky 42 € na obe deti. Z účastníckej výpovede navrhovateľky vyplynulo, že na začiatku manželstva nebolo potrebné aby bola zamestnaná, pretože odporca zarábal finančné prostriedky a ona zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti, ale brigádnicky pracuje, upratuje bránu, za čo dostáva 24 € mesačne. Je vyučená predavačka, avšak maloleté deti nemôže nechať do večera samotné, je evidovaná na úrade práce, nakoľko si hľadá zamestnanie. Odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky skúmal základnú hmotnoprávnu podmienku neschopnosti navrhovateľky samej sa živiť a dospel k opačnému záveru ako súd prvého stupňa, pretože navrhovateľka nepreukázala žiadnym spôsobom neschopnosť samej sa živiť, pretože je vyučená predavačka, ktorá nebola zamestnaná ako sama uvádza, z toho dôvodu rodinu finančne zabezpečoval odporca a ona, ako sama uvádza v účastníckej výpovedi, zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti. Maloleté deti v súčasnosti vzhľadom na ich vek 12 a 4 roky nevyžadujú celodennú osobnú starostlivosť navrhovateľky, mal. P. navštevuje základnú školu a mal. P. materskú školu, teda nevyžadujú nepretržitú opateru a fakticky sú umiestnené do zariadenia poskytujúceho celodennú starostlivosť, teda nebola navrhovateľkou vzhľadom na jej mladý vek a dosiahnutú kvalifikáciu preukázaná faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jej fyzickým a duševným schopnostiam a táto skutočnosť ako to vyplýva aj z obsahu rozvodového spisu, bola jednou z príčin, prečo manželia postrádali uspokojivú konverzáciu a prestali o seba javiť vzájomný záujem, v dôsledku čoho aj vzťahy ochladli, lebo navrhovateľka sa nesnažila nájsť si prácu počas trvania manželstva a finančne prispievať do spoločnej domácnosti. Navyše sama navrhovateľka uvádza, že brigádnicky pracuje a privyrába si mesačne sumou 24 €, pričom ani túto skutočnosť v priebehu prvostupňového konania nepreukázala listinnými dôkazmi a teda nepreukázala neschopnosť sama sa živiť ani v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu. Zároveň aj pri skúmaní podmienok schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu, ktorého príjem zistil konajúci súd vyžiadaním odpisov mzdových listín od jeho zamestnávateľa a ktorý, ako to bolo potvrdené, činí 381,02 €, z ktorého príjmu prispieva na výživu mal. P. 100 € mesačne a mal. P. 50 € mesačne a odvolaciemu súdu nie je známa taká všeobecne známa skutočnosť, že príjem šéfkuchára sa v priemere pohybuje vo viac ako dvojnásobnej výške, navyše dodatok k pracovnej zmluve, ktorú navrhovateľka predložila je zo 6.6.2008 a z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že príjem odporcu v predmetnom období bol deklarovaný jeho zamestnávateľom, preto vychádzajúc z uvedených skutkových zistení odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh zamietol a poznamenáva, že finančná situácia navrhovateľky však ani pri určení akéhokoľvek príspevku na výživu rozvedenej manželky by sa nezmenila, pretože pri jeho určení by toto bolo odrátané od preddavkovo platených dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Súdu prvého stupňa ukladá zrušiť uznesenie o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu vzhľadom na zmenený prvostupňový rozsudok a na odporcu podľa výsledku konania neprechádza povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd nerozhodol, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.