KSKE 7 CoP 246/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 246/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/246/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210220266 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210220266.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. Z.Ü.C.O. nar. XX.X.XXXX a K. Z.Ü.C.O. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detašované pracovisko Košice IV detí rodičov Z. Z.Ü.C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na W. ul. č. X toho času v J. na Ž. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 a X.. Z. Z.Ü.C.a nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. na W. ul. č. X zastúpeného JUDr. Imrichom Vasiľom advokátom so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.5.2011 č.k. 27P 306/2010-69 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu na určenie výživného pre mal. E. od 1.5.2010 do 31.7.2010 a mal. K. od 1.1.2010 do 31.7.2010.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zverenie maloletých detí E. a K. do osobnej starostlivosti otca a určil vyživovaciu povinnosť matke na mal. E. vo výške 80 € mesačne a na mal. K. vo výške 80 € mesačne počnúc od 1.8.2010 do 31.3.2011. Dlžné výživné na mal. E. vo výške 330 € a na mal. K. vo výške 330 € zaviazal matku uhradiť otcovi osobitne pre každé dieťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh na určenie výživného na mal. E. od 1.5.2010 do 31.7.2010 a na mal. K. od 1.1.2010 do 31.7.2010.

Vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 31.1.2011 č.k. 42C 119/2010-105, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.4.2011, ktorým na čas po rozvode boli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matke určená vyživovacia povinnosť osobitne na každé dieťa vo výške 80 € mesačne. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, deti sú vo faktickej starostlivosti otca, K. od januára a E. od mája 2010. Z uvedených dôvodov konanie o zverenie maloletých do osobnej starostlivosti otca zastavil a pri určení výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletých, ktorí navštevujú 8. a 6. ročník základnej školy a možnosti matky, ktorá má priemernú čistú mzdu 598,38 €, avšak inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec za rok 2010 mal príjem zo živnosti 5.122,20 €, výdavky 2.788,32 €, z toho základ dane 2.583,88 €. Konajúci súd konštatoval, že určením vyživovacej povinnosti matke od podania návrhu od 1.8.2010 vznikol dlh na výživnom do 31.3.2011 za 8 mesiacov x 80 €, vo výške 640 € osobitne na každé dieťa, od ktorej čiastky bola odpočítaná suma, ktorou matka prispela za uvedené obdobie na výživu maloletých, 4 mesiace x 40 € a 3 mesiace x 50 €, t.j. 310 €, takže matke zostal dlh na výživnom osobitne na každé dieťa 330 €, ktorú čiastku je povinná uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon uviedol, že otec žiadal určiť vyživovaciu povinnosť na maloletých od obdobia, odkedy

sú v jeho starostlivosti, avšak návrh podal až v auguste 2010, pričom neuviedol žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mu bránil v podaní návrhu skôr, preto návrh v tejto časti zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka a otec.

Matka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil jej vyživovaciu povinnosť na mal. E. vo výške 80 € mesačne a na mal. K. vo výške 80 € mesačne počnúc od 23.8.2010 do 31.3.2011 a dlžné výživné na mal. E. vo výške 273 € a na mal. K. vo výške 273 € ju zaviazal uhradiť otcovi v mesačných splátkach po 20 € na každé dieťa až do úplného vyrovnania a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok. Zároveň žiadala zamietnuť návrh na určenie výživného na mal. E. od 1.5.2010 do 22.8.2010 a na mal. K. od 1.1.2010 do 22.8.2010. Svoje odvolanie odôvodnila poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p.. Uviedla, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku správne konštatoval, že otec neuviedol žiaden dôvod osobitného zreteľa, ktorý by mu bránil v skoršom podaní návrhu, čo bol aj dôvod zamietnutia nároku otca za obdobie od 1.1., resp. od 1.5.2010 do 31.7.2010, z čoho je zrejmé, že nárok na výživné patrí výlučne odo dňa podania návrhu na začatie konania do 31.3.2011 a nie spätne. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bol otcom podaný 23.8.2010 a nie 1.8.2010, nárok na výživné je oprávnený až od 23.8.2010 a nie od 1.8.2010. Konštatovala, že pokiaľ nárok na výživné maloletých detí prináleží len od 23.8.2010 do 31.3.2011, dlh na výživnom je tak osobitne na každé maloleté dieťa 273 € a nie 330 €. Poukázala na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a uviedla, že vzhľadom na výšku dlžného výživného a výšku jej mesačného príjmu nie je schopná jednorazovo uhradiť celý dlh do troch dní od právoplatnosti rozsudku bez toho, aby to neohrozilo jej výživu, pričom súd prvého stupňa aj napriek tomu, že boli preukázané všetky potrebné skutočnosti k tomu, aby rozhodol o uhradení dlžnej sumy v splátkach a takéto rozhodnutie by bolo v predmetnom prípade aj vhodnejšie, určil splatnosť celého dlžného výživného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Otec v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na určenie výživného tak, že určí vyživovaciu povinnosť matky na mal. E. vo výške 80 € mesačne od 1.5.2010 do 22.8.2010 a na mal. K. vo výške 80 € mesačne od 1.1.2010 do 22.8.2010 spätne pred podaním návrhu a dlžné výživné zaviazal matku uhradiť osobitne na každé dieťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že rozsudok napáda z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam matky a otca nevyjadril.

Výrok rozsudku, ktorým bolo konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca zastavené, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania matky a otca nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o výživnom pre maloleté deti, správne určil počiatok určenej vyživovacej povinnosti matky, správne vypočítal dlh na výživnom a správne rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky týkajúcim sa počiatku určenia vyživovacej povinnosti a splatnosti dlžného výživného odvolací súd dodáva, že podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd určil vyživovaciu povinnosť od 1.8.2010, pričom návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva bol doručený súdu prvého stupňa 23.8.2010. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súdna prax ustálila, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol návrh na určenie výživného doručený súdu a preto pokiaľ súd prvého stupňa priznal výživné od prvého dňa v mesiaci, teda od 1.8.2010, v ktorom mu bol doručený návrh na určenie výživného pre maloleté deti, určenie počiatku takto určeného výživného treba považovať v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ matka v odvolacích námietkach poukázala na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. a uviedla, že vzhľadom na výšku dlžného výživného a výšku jej mesačného príjmu nie je schopná jednorazovo uhradiť celý dlh do troch dní, odvolací súd dodáva, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal matku zaplatiť dlžné výživné na maloleté deti v zákonnej lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu a osobným pomerom matky, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, pretože určenie vyživovacej povinnosti mohla očakávať od začatia konania a je nepochybné, že jej príjmové pomery umožňovali, aby si vytvorila finančnú rezervu na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom, preto je od nej možné očakávať splatenie dlhu v zákonnej trojdňovej lehote a nie je potrebné poskytnúť jej dlhšiu lehotu alebo priznať výhodu splátok a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí. K odvolacím námietkam otca, že nebola určená vyživovacia povinnosť matky na mal. K. od 1.1.2010 a mal. E. od 1.5.2010, teda spätne pred podaním návrhu odvolací súd udáva, že v zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Táto právna úprava má nútiť oprávneného, aby svoj nárok uplatnil na súde čo najskôr a tak predišiel protiprávnemu stavu. Keďže otec nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mu bránili uplatniť nárok už v čase, od ktorého sa domáha určenia výživného, teda od 1.1.2010, resp. 1.5.2010, je určenie počiatku plnenia výživného súdom prvého stupňa v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.