KSKE 7 CoP 255/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 255/2011

KS v Košiciach, dátum 25.01.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 255/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/255/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110200189 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110200189.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. L. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov H. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. na T. S. X/X a L. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z. T. bez uvedenia adresy P.O.Box XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.6.2011 č.k. 27P 100/2010-69 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. L. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.1.2008 č.k. 25P 37/07-59 z 26,56 € na 60 € mesačne od 1.1.2010 do budúcna, ktoré je povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2011 vo výške 510 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh matky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Súdu prvého stupňa vytkol, že neprihliadol na jeho majetkové pomery, keď nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, auto, hotovosť v peňažnom ústave a jeho manželka poberá príspevky 198,40 €, z toho platia nájomné 170 €, ďalej stravu, šeky, lieky a dopravu. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa neodpočítal životné minimum pre dvoch ľudí, teda náklady na ich vyžitie spolu s manželkou. Pretože im to finančne nevychádza, sú odkázaní na pomoc iných ľudí, takže majetkové pomery sa vôbec nezmenili. Ďalej namietal, že sa nevzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, pretože ochrana vlastného života je vážnym dôvodom. Súd si môže vyžiadať spis N. W. od vyšetrovateľa U., kde sa nachádzajú svedecké výpovede jeho i manželky, kde je uvedené, že bývala na V. X, ako aj on. Pripomenul, že obvinený sedí dodnes vo vyšetrovacej väzbe ako podozrivý z vraždy druhého stupňa. Domnieva sa, že je to vážny dôvod, pretože má kvôli tomu psychické problémy a musí užívať lieky. Naopak u matky maloletého sa zmenili majetkové pomery, pretože ak z čistej mzdy 559 € uhradí 200 € za nájom svojej matke, čo nepreukázala žiadnym dokladom, stále jej ostatne 359 € a výživné 30 €, teda spolu 389 €, pričom náklady na výživu dieťaťa sú mesačne 48,16 € (škôlka 30 €, keramika 12 €, angličtina 4,16 €) . Domnieva sa, že z toho dôvodu nie sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Zároveň žiadal zmeniť údaje o svojom trvalom pobyte, ktorým je mesto Z. T.. Ďalej žiadal opraviť v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, že jeho manželka je slobodná a že splnila zákonné podmienky na priznanie príspevku na bývanie predložením dokladov preukazujúcich vlastníctvo k bytu, pričom jeho manželka žiaden byt nevlastní.

Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté dieťa, správne určil počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti otca a správne vypočítal dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmene výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym príjmom v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je preto rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne, bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. V tomto prípade bolo nepochybne preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru otca došlo okamžitým zrušením z dôvodu absencie. Otec zároveň nepreukázal, že v dochádzke do zamestnania mu bránil zhoršený zdravotný stav, resp. psychické problémy. Na lekársku správu, ktorú otec predložil o psychiatrickej intervencii z 16.5.2011 odvolací súd nemohol prihliadať, pretože nemá časovú súvislosť so skončením pracovného pomeru

21.1.2009. Konajúci súd preto vyhodnotil správne a v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, že k skončeniu pracovného pomeru otca došlo zo subjektívnych dôvodov na strane otca a rovnako správne postupoval, keď v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine konanie otca posúdil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a pri rozhodovaní vychádzal z potencionálneho príjmu otca, za ktorý považoval jeho príjem dosahovaný v poslednom pracovnom pomere. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že zvýšené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, pričom berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti v rozsahu zodpovedajúcom veku maloletého dieťaťa je podiel matky na výživnom porovnateľný s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o ďalšie námietky otca týkajúce sa nesprávnych údajov o jeho manželke odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatný obsah rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 6.5.2010 (č.l. 23) , ktoré predložil súdu otec a údaje v ňom uvedené sú totožné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.