KSKE 7 CoP 264/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 264/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/264/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508213354 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7508213354.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľa W. M. nar. X.X.N. trvale bývajúceho v obci T. Č.. N. prechodne v P. F. Č. K.. Č.. N. proti odporkyni E. M. nar. N..N..N. bývajúcej v obci T. Č.. N. v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 18.1.2011 č.k. 13C 54/2008-80 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu a trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, konanie v sume 75,70 € zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ e/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby vo veci rozhodol a jeho návrhu vyhovel. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa sa na 95% nezakladá na pravde a je v ňom uvedené iné, ako vyplynulo z výsluchu na pojednávaní 18.1.2011. Sudkyňa ho väčšinou zastrašovala exekúciou, čo sa dá chápať tak, že nadržovala odporkyni, čím mu bola spôsobená škoda nesprávnym rozhodnutím spôsobeným výkonom verejnej moci. Takzvaným odstraňovaním vád jeho návrhu vo veci samej sudkyňa vlastne odstraňovala dôkazy potrebné k zisteniu skutkovej veci, potrebnej pre správne rozhodnutie vo veci samej. V marci 2008 podal návrh na určenie manželského výživného v sume 150,- € a uviedol, že odporkyňa spolu so svojimi synmi z prvého manželstva C. R. a P. R. beztrestne užívajú aj majetok mal. I. M., a to celoročne obývateľnú chatu v rekreačnej oblasti Bukovec. Dôkazom toho je, že hneď po vynesení rozsudku 11C 23/2008-212, ktorým bol mal. I. zverený do osobnej starostlivosti matky, táto tzv. krkavčia matka násilím za pomoci svojich synov odvliekla mal. I. do C. H. A. v obci U., kde je doteraz. Táto detská H. liečebňa je bezplatná a nachádza sa 60 km od Košíc uprostred lesa, preto matka predpokladala, že svojho syna tam nikdy nenájde. Poukázal na to, že výživné pre mal. I. 30,- € mesačne, ktoré jej pravidelne platí, napriek neprávoplatnému rozsudku, odporkyňa a spol. využívajú pre seba na platenie svojich dlhov. Odporkyňa si za ne kupuje makeup, cestovné do práce, to všetko za výdatnej pomoci sudkyne JUDr. Dagmar Mlejovej, ktorá rozhoduje tak ako chce v každej veci týkajúcej sa odporkyne. Aj rozsudok 11C 187/09 o jeho vylúčení z užívania chaty na T. získala odporkyňa na základe lživých a falošných dôkazov, na základe rady JUDr. Zuzany Vráblovej, ktorej rady sú v rozpore s dobrými mravmi a porušujú trestný zákon, konkrétne § 344 ods. 1 písm. a/, ods. 2, keď odporkyňa v snahe získať majetok pre svojich synov predložila súdu dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný a použila ho pred súdom ako pravý. Dôkazom je, že po fyzickom napadnutí mal. I. matkou ju on slabo udrel do ľavého podpazušia, pri nutnej obrane a krajnej núdzi svojho maloletého syna. Polícii, aj na pohotovosti pred lekárkou uviedla závažnejšiu diagnózu - udretie do obličiek, ktorú

chorobu má od detstva, s úmyslom privodiť mu odsúdenie. Takto odporkyňa získala prvý falošný dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný na chytrú radu JUDr. Zuzany Vráblovej a potom vraj jeho tvrdenia na pojednávaní vo veci manželského výživného sú v rozpore s dobrými mravmi. Súdny znalec E.. R. J. polícii zaslal posudok vypracovaný len na základe tohto falošného potvrdenia z pohotovosti, bez vyšetrenia röntgenom. Uvedené skutočnosti uvádza z dôvodu, že takto vzniklo predbežné opatrenie 11C 187/2009 na základe falošných dôkazov E. M., v úmysle zadovážiť sebe alebo inému značný prospech, alebo spôsobiť inému značnú škodu, alebo iný obzvlášť závažný následok (ako bezdomovec mohol zamrznúť na ulici) a v tom prípade by E. M. požiadala o vdovský dôchodok. Odporkyňa ho celkom šesťkrát obvinila zo zabitia, o čom svedčí podaná žaloba na súde o vylúčenie z užívacieho práva k domu. Až druhý súdny znalec na jeho podnet C.. E.. R. F., H.. vyšetril obličky E. M. röntgenom a zistil, že nemá žiadne ňou uvádzané udretie. Medzitým JUDr. Dagmar Mlejová mu rýchle zaslala predbežné opatrenie 11C 187/09. Samozrejme JUDr. Ľubica Nemcová sudkyňa vo veci 13C 54/2008 tieto fakty neuvádza, zrejme, aby odvolací súd v tejto veci uviedla do omylu. Vyjadril názor, že JUDr. Ľubica Nemcová vo svojom rozsudku uvádza všetko zjednodušene tak, aby nebol jasný jeho dôvod, pre ktorý žiadal o manželské výživné. Napríklad neuviedla zníženie jeho pracovnej schopnosti o 75% oproti zdravej osobe. Podľa sudkyne sú jeho tvrdenia, napriek tomu, že boli podložené faktami, dôkazmi od lekára a lekárskej posudkovej komisie v rozpore s dobrými mravmi, ale falošné tvrdenia odporkyne sú pravdivé. Podľa sudkyne treba chrániť odporkyňu a jej dieťa z podozrenia jeho násilia, preto sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa tvrdení sudkyne treba pred milujúcim otcom dieťa - mal. I. chrániť, ale odporkyňa - krkavčia matka, ktorá bola vyšetrovaná pre trestný čin ublíženia na zdraví mal. I., je v plnom rozsahu v poriadku. Odporkyňa na základe svojich špekulatívnych dôvodov dala svoje dieťa na H., aby si užívala jeho majetok, hneď po vynesení rozsudku o osobnej starostlivosti mal. I.Š.. Ďalej uviedol, že jeho zvýšené náklady na bývanie vznikli vydaním predbežného opatrenia, ktoré bolo vynesené na základe falošných dôkazov odporkyne. Preto, keď nechcel zmrznúť na ulici, od 15.1.2010 bol nútený nájsť si podnájom u priateľa E. P. v P. F. Č. N.. Na úkor svojho zdravia bol nútený si na nájomné privyrábať. Jediné pravdivé tvrdenie v napadnutom rozsudku je, že z pracovného pomeru vo firme Z. bol nútený odísť, pretože odporkyňa odmietla cez letné prázdniny zabezpečovať starostlivosť o mal. I.. On nemohol odpustiť, aby vtedy osemročné dieťa bolo dva mesiace doma samé bez dozoru. Ďalej uviedol, že mal. I. bol v základnej škole internátnej najlepším žiakom a odporkyňa nemala dôvod ho z tejto školy odhlásiť. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu, pričom v návrhu doslovne uviedol, že žiada manželské výživné 225,- € mesačne. Neskôr sa dozvedel o skutočnom príjme odporkyne, konkrétne, že zarába 330,- € mesačne, preto svoj neadekvátny návrh zredukoval na 150,- € mesačne. Ku koncu roka 2009 bolo takmer nemožné hospodáriť spoločne s odporkyňou, pretože vydržiavala svojich synov C. a P., na úkor ich usporiadanej rodiny. Okrem toho má aj teraz dlh v nebankovom subjekte H. a on svoj invalidný dôchodok, t.j. 40,- € mesačne dával maloletému synovi I., pri návštevách ďalších 10,- € týždenne, preto bol nútený podať návrh na manželské výživné. V skutočnosti odporkyňa neuhrádza žiadne náklady na cestovné mal. I., pretože je dodnes umiestnený v C. U.. Po jeho nútenom odchode z T. 15.1.2010 odporkyni vznikol dlh voči elektrárňam, ktorý si vyrobila sama, keď tam prijímala pánske návštevy a elektromer sa točil, takpovediac sa skoro zapiekol. Ďalej uviedol, že svoje motorové vozidlá značky U. a M. S. si kúpil z peňazí, ktoré mu poslal jeho brat Ľ. M. za odpredané pozemky a zdedené peniaze z rodinného domu v P. F. Č. Č.. N.. Poukázal na to, že odporkyňa uviedla, že má dlh na výživnom pre C. I. Kamila , avšak na pojednávaní už uviedla, že nemá inú vyživovaciu povinnosť, než starať sa o mal. I.. Zdôraznil, že dobrovoľne sa zamestnania nevzdal, ale bol k tomu donútený odporkyňou, hlavne po fyzickom napadnutí, keď ho kopla do operovanej zlomenej ľavej nohy v oblasti stehna, o čom svedčí záznam o lekárskej prvej pomoci z 1.6.2009 a toto kopnutie bolo tak silné, že 4.5.2011 bol hospitalizovaný pre takmer luxáciu ľavého kĺbu a bola u neho nutná výmena ľavého bedrového kĺbu. Vyjadril názor, že pokiaľ odporkyňa bezohľadne porušila rozsudok o osobnej starostlivosti mal. I. a spreneveruje jeho majetok, dopúšťa sa viacerých trestných činov, preto je jeho návrh na určenie manželského výživného viac než opodstatnený. K odvolaniu pripojil správu pre ošetrujúceho lekára z 5.5.2011, prepúšťaciu správu zo 7.5.2011, lekársku prepúšťaciu správu z 6.5.2011, prepúšťaciu správu zo 7.5.2011, správu pre ošetrujúceho lekára zo 7.5.2011, uznesenie OR PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície Košice-okolie z 30.7.2009 ČVS: ORP-352/ OJP-KS-2009, lekársku správu E.. R. M., Klinika ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva zo 14.4.2010 o ošetrení mal. I. M., uznesenie OR PZ Košice-okolie, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality z 3.1.2011 ČVS: ORP-625/OJP-KS-2010, správu C.Q. H. A. F..Z.. U. z 21.3.2011, odborný posudok o invalidite W. M. vyhotovený 16.6.2010, oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 3.12.1996, záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci W. M. 1.6.2009, list Generálneho

prokurátora SR zo 7.12.2009, uznesenie Okresnej prokuratúry Košice-okolie z 30.12.2009, lekársku správu o ošetrení W. M. 5.11.2009 neurológom E.. E. J..

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nakoľko tvrdenia bývalého manžela - navrhovateľa sú klamlivé a zavádzajúce.

Výrok rozsudku o zastavení konania v sume 75,70 € nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania navrhovateľa preskúmal rozsudok v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými počas konania na súde prvého stupňa a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na určenie manželského výživného. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Z hľadiska § 75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je povinnosťou súdu zisťovať dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pretože práve na tomto základe bude možné posúdiť či sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa nespochybnil tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa jeho zníženej pracovnej schopnosti, keď poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ poberá invalidný dôchodok 167,40 € mesačne s tým, že návrh na určenie manželského výživného zamietol pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na vylúčenie navrhovateľa z užívacieho práva k domu, v ktorom mali účastníci spoločné bydlisko. Rovnako dôvody, pre ktoré sa navrhovateľ domáhal určenia manželského výživného uvedené v návrhu na začatie konania, nepovažoval za dôvod na určenie manželského výživného. V konečnom dôsledku skonštatoval, že odporkyňa vzhľadom na jej príjem 330,- € mesačne, z ktorého hradí náklady na bývanie, cestovné,

školné pre dieťa, nemá možnosti a schopnosti prispievať na výživu navrhovateľa, a aj keby jej zárobkové možnosti boli priaznivejšie, určenie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ďalšia podmienka pre určenie manželského výživného vyplývajúca z ust. § 71 Zákona o rodine, teda skutočnosť, že životná úroveň manželov nie je rovnaká, pretože za rovnakú životnú úroveň nie je možné považovať matematicky zhodný príjem manželov a je potrebné prihliadať na osobné, rodinné, majetkové pomery ako aj mieru potrieb každého z manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom, prípadne iné okolnosti zasahujúce do týchto pomerov. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že skutočnosť, že mal. I., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, je hospitalizovaný v C. H. A. U., nemá vplyv na trvanie a rozsah vyživovacej povinnosti odporkyne (ako aj navrhovateľa) k dieťaťu, preto je odvolacia argumentácia navrhovateľa v tomto smere irelevantná. V súvislosti s listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ pripojil k odvolaniu, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliadne s tým, že na pojednávaní nenavrhoval doplniť dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré uvádza v odvolaní, v ktorom zároveň ani neuviedol dôvody, pre ktoré uvedené listinné dôkazy nemohol predložiť. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, ktoré nemohol použiť v konaní na súde prvého stupňa, pretože skutočnosti, ktoré majú preukázať, nastali až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, konkrétne ide o prepúšťacie správy z 5.5.2011 až 7.5.2011, odvolací súd konštatuje, že sa netýkajú rozhodného obdobia, nakoľko rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol právoplatnosť 24.2.2011, čím zanikla vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol na uvedené listinné dôkazy prihliadať a nebolo potrebné ich na odvolacom pojednávaní vykonať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania účastníkov ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.