KSKE 7 CoP 267/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/267/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210204695 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210204695.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. N.Q. nar. D..X.D. a T. N. nar. D..X.D. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V. detí rodičov: C. N. nar. D..X.D. bývajúcej v V.K. W. N. G.. Č.. X zastúpenej JUDr. Danielom Sopkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 a K.. R. N. nar. D..D..D. bývajúceho v V.K. W. M.. L. Č.. X zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 v konaní o zvýšenie výživného a zmenu osobnej starostlivosti o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 7.7.2011 č.k. 25P 88/2010-179 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom takto rozhodol:

- Zveruje maloletého Y. N., nar. D..X.D. a Y. T. N., nar. D..X.D. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov v mesačných intervaloch, a to tak, že matka bude mať maloleté deti v osobnej starostlivosti každý nepárny mesiac a otec každý párny mesiac s termínom odovzdania maloletých detí každým z rodičov posledný deň ich osobnej starostlivosti do 18. hod. pred bytom matky.

- Matka je oprávnená stýkať sa s mal. Y. a mal. T. v párny rok počas vianočných sviatkov od 24.12 od 9. hod. do 25.12. do 18. hod. a počas jarných prázdnin od pondelka od 9. hod. do stredy do 18. hod., nepárny rok od 25.12. od 9. hod. do 26.12. do 18. hod. a počas jarných prázdnin od štvrtka od 9. hod. do nedele do 18. hod., tým mení výrok rozsudku o výchove Okresného súdu Košice II č.k. 30C 171/04-26 zo dňa 10.12.2004.

- Mení sa rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 27P 63/07-97 zo dňa 25.5.2007 tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. Y. zo sumy 99,58 € na 130,- € mesačne od 1.7.2011, na mal. T. zo sumy 66,38 € na 90,- € mesačne od 1.3.2010, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, v ktorom sú maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti.

- Dlžné výživné na mal. T. za obdobie od 1.3.2010 do 30.6.2011 vo výške 354,30 € sa otec zaväzuje uhrádzať matke spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- € pod stratou výhody splátok.

- Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

- O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že návrhom na začatie konania bol vymedzený predmet konania o zvýšenie výživného, čo sa týka dokazovania, bol od počiatku problémový, otec neustále rozporoval svoje príjmy, výdaje ako aj výdaje matky, pričom úpravu styku nenamietal, hoci mohol a nič mu v tom nebránilo, čo je okrem iného zrejmé aj z jeho písomného vyjadrenia k návrhu na začatie konania. Až v priebehu konania o zvýšenie výživného sa svojím protinávrhom domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, v ktorom zároveň navrhol, aby súd výživné neurčil. Z uvedeného dôvodu pôvodne komplikované dokazovanie ohľadne výšky výživného išlo do pozadia a nasledovalo len dokazovanie o vhodnosti alebo nevhodnosti navrhovanej striedavej starostlivosti z pohľadu maloletých detí. Nie je jej zrejmé, prečo sa otec začal zaujímať o uvedený spôsob úpravy styku, a to až v priebehu konania o zvýšenie výživného, keď v doterajšom priebehu konania nenamietal svoj styk s deťmi, nežiadal jeho úpravu, pričom v reálnom živote žiadne problémy ohľadne stretávania sa s deťmi neboli, mal z jej strany vytvorené všetky podmienky na to, aby sa mohol s deťmi stretávať, pretože je ich otcom a deti ho potrebujú. Domnieva sa, že protinávrh otca bol len právnym prostriedkom na prenesenie dokazovania na určenie vhodnosti alebo nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, pričom až po jej písomnom vyjadrení z 30.9.2010 k jeho protinávrhu, kde poukazovala na výrazný nepomer v jej príjmovej časti a v jeho, otec pripustil v tomto smere korekciu. Vyjadrila názor, že otec nedokáže posúdiť čo všetko si každodenná starostlivosť o deti vyžaduje, pričom je rozdiel sa starať o deti cez prázdniny a cez školský rok. Domnieva sa, že doterajším dokazovaním, vrátane znaleckého dokazovania, nebola vysporiadaná otázka týkajúca sa zmenovej práce otca, kedy sú maloleté deti v nočných hodinách doma samé, bez akéhokoľvek dozoru, ďalej skutočnosti, že základným predpokladom pri rozhodovaní o vhodnosti striedavej starostlivosti je vzájomná úcta, rešpektovanie sa, vzájomná komunikácia a dobré vzťahy medzi oboma rodičmi, čo v tomto prípade absolútne absentuje, ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, ako aj z oboch účastníckych výpovedí. Ďalej nebola vysporiadaná otázka týkajúca sa objektívnej okolnosti, a to rizikového vývinového veku oboch maloletých detí (16, resp. 13 rokov) , počas ktorého obdobia nie je vylúčené, že osobné nepresadenie svojich, hoci aj rizikových požiadaviek (detí) , napríklad ich neskoré príchody domov, viac peňazí u jedného z rodičov, rizikoví kamaráti, neplnenie si povinností v domácnosti, v ktorej práve sú, obdobie vývinového vzdoru a pod. môžu deti pri striedavej starostlivosti zneužívať jednak na manipuláciu druhého rodiča, tiež pre osobné vývinové riziko. Vyjadrila presvedčenie, že práve takáto forma starostlivosti ak nie je detailne prepojená so vzájomnou komunikáciou oboch rodičov, ktorá v tomto prípade zjavne nie je, stratí výchovný kontext a deti sa samé môžu posunúť do rizikového osobného správania sa, pričom sa potom naskytá otázka, ktorý z rodičov bude niesť za to zodpovednosť. Uviedla, že deti doposiaľ vychovávala kontinuitne a tak mala prehľad o všetkom, čo sa deje napríklad v škole, v ich rovesníckych a kamarátskych vzťahoch, deti mali presný režim dňa, svoje povinnosti a pod. Pri rozhodnutí o striedavej starostlivosti v tomto veku, sú tieto riziká veľmi veľké, pričom je to aj odborne preukázané. V jej prípade nejde o akési obštrukčné správanie (nesúhlas) s cieľom navodiť skutočnosť, že striedavá starostlivosť z dôvodu absencie vzájomnej komunikácie nie je vhodná, ale jedná sa o fakt, keďže medzi ňou a otcom chýba nielen absencia vzájomnej vôle a dohody ohľadne otázky striedavej starostlivosti, ale aj bežná komunikácia. Domnieva sa, že dôvody, o ktoré opiera svoj nesúhlas so striedavou starostlivosťou, sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu detí, čo v žiadnom prípade nechce, a preto si myslí, že jej nesúhlas by mal byť relevantný vo vzťahu k rozhodovacej právomoci súdu a súd mal oprieť o to svoje rozhodnutie, čo neurobil.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že matka v dôvodoch odvolania v podstatne neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku. Argumentuje predovšetkým tým, že jeho návrh na zmenu úpravy práv a povinností k deťom bol účelový, s cieľom zmariť rozhodovanie súdu o návrhu na zvýšenie výživného a jednak tým, že medzi nimi neexistuje vzájomná komunikácia, ako jeden z predpokladov pre aplikáciu striedavej výchovy. K tvrdeniu účelovosti svojho návrhu poukazuje na to, že návrh na zmenu

úpravy práv k deťom bol vyvolaný výlučne jeho vzťahom s deťmi, ale tiež zmenou právnej úpravy, ktorá od 1.7.2010 zaviedla inštitút striedavej výchovy detí. Dôvodom jeho návrhu na zverenie detí do striedavej starostlivosti sa zaoberala aj znalkyňa v rámci znaleckého šetrenia, ktorej svoje pohnútky uspokojivo vysvetlil a zdôvodnil. Domnieva sa, že v súlade s platnou právnou úpravou svoj návrh na zmenu výchovy detí podal v rámci prebiehajúceho konania o zvýšenie výživného, pretože ak by aj podal návrh osobitne, súd by obe konania spojil. Nemožno teda hovoriť o jeho snahe eliminovať návrh matky na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi, tento aspekt bol v konaní skúmaný znalcom, ako jedna z podmienok pre záver o tom, či doporučuje alebo nedoporučuje striedavú osobnú starostlivosť rodičov o deti a napriek tomu, že znalkyňa doporučila zmenu (a to predovšetkým zo strany matky, pretože práve ona je tá, ktorej takýto spôsob komunikácie vyhovuje a ktorá ho presadzuje) jej záver znel v prospech striedavej starostlivosti. To znamená, že túto okolnosť znalkyňa nepovažovala za rozhodujúcu.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Matka doručila odvolaciemu súdu 2.12.2011 podanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí tiež s rozhodnutím o zvýšení výživného, pokiaľ deti ostanú v jej starostlivosti tak, ako súd rozhodol v napadnutom rozsudku, kde celková suma zvýšenia výživného na obidve deti činí 54,- € + 20,- € ako dlžná čiastka pre mal. T.. Namietala, že návrh na zvýšenie výživného podala 4.3.2010, teda od marca 2010 žiadala zvýšenie výživného pre obidve deti, pričom súd uznal dlžné výživného od 1.3.2010 do 30.6.2011 len u mal. T. v sume 20,- € a u mal. Y. vôbec nie. Podotkla, že mal. T. je žiakom 8. ročníka základnej školy a mal. Y. 2. ročníka gymnázia. Ďalej namietala, že v rozsudku súdu prvého stupňa je na strane 3 zle uvedené, že otec bol s deťmi pri mori v r. 2007 až 2009, pretože v daných rokoch bola s deťmi pri mori ona. S otcom boli deti na dovolenke v júli 2010. Kým nepodala návrh na zvýšenie výživného, otec ich nikdy nebrával cez letné prázdniny k sebe na dlhšiu dobu ako jeden týždeň. Prvýkrát deti zobral na celý mesiac cez letné prázdniny až v júli 2010 a v auguste 2011. Dovtedy sa stále starala ako zabezpečiť deti cez jarné, letné či zimné prázdniny, pričom jej vo veľkej miere pomáhali jej rodičia. Podotkla, že v mesiacoch september a október 2011 deti vôbec neboli u otca, nebrával si ich k sebe každý druhý víkend ako pôvodne, boli stále s ňou. Prvýkrát za uvedené mesiace išli k nemu na víkend až na konci mesiaca október 2011 v piatok 28.10.2011 a odvtedy si ich berie zatiaľ pravidelne každý druhý víkend. Poukázala na to, že podľa § 162 ods. 2 O.s.p. sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného predbežne vykonateľné a napriek tomuto, po vyhlásení rozsudku 7.7.2011 dostávala výživné od otca nasledovne: 15.7.2011 166,- €, 14.8.2011 nedostala nič, pretože deti boli celý mesiac u otca, čo ani nenamieta, 15.9.2011 dostala vyrovnanie výživného podľa rozsudku z 7.7.2011 za mesiac júl a september 2011 a tiež dlžné výživné za mal. T. 20,- €, 15.10.2011 dostala výživné 18,- €, pričom mala dostať 240,- € a 15.11.2011 dostala 166,- €. Zdôraznila, že naďalej trvá na tom, že podanie návrhu otca na zverenie detí do striedavej výchovy je účelové, pretože do podania návrhu na zvýšenie výživného nikdy nenamietal styk s deťmi. Uvedené podporuje aj spomínaná skutočnosť, že v mesiacoch september a október 2011 neboli deti u otca vôbec cez víkendy až do 28.10.2011.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a na zvýraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia dodáva (§ 219 ods. 2 O.s.p.) , že záujmom detí nepochybne je, aby boli predovšetkým v

starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením detí, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove detí, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o deti vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmami detí (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa daná najmä jeho zdravotným stavom - fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča, atď.) . Vzhľadom na nepochybne zistený pozitívny vzťah oboch detí k rodičom, ktorý bol preukázaný aj znaleckým posudkom, ako aj na prejavenú vôľu maloletých detí, ktoré sú vzhľadom na svoj vek (16 a 13 rokov) nesporne spôsobilé vyjadriť svoj názor k všetkým veciam, ktoré sa ich týkajú a na ktorý musí súd podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať, dospel odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa k záveru, že striedavá starostlivosť rodičov je jednoznačne v záujme detí a rovnako obaja rodičia majú vhodné predpoklady pre riadnu starostlivosť o deti. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že tvorila jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a s ktorou sa súd prvého stupňa v rozhodnutí náležite vysporiadal s tým, že námietky matky proti striedavej starostlivosti vo vzťahu k rizikovému veku maloletých detí a zmenovosti práce otca, boli vyvrátené aj znaleckým dokazovaním. Vo vzťahu k matkou namietanej neexistencii komunikácie medzi rodičmi, ktorá je podľa jej názoru predpokladom pre zverenie detí do striedavej starostlivosti, odvolací súd zdôrazňuje, že odmietanie komunikácie medzi rodičmi nie je sama o sebe dôvodom pre odmietnutie striedavej starostlivosti. Práve naopak, zverenie detí do striedavej starostlivosti má byť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa rodičia snažili čo najviac kooperovať a núti toho rodiča, ktorý nie je ochotný komunikovať, aby svoje chovanie zmenil. Inak môže dôjsť k zmene výchovy a zvereniu detí do výchovného prostredia druhého rodiča, ktorý je ochotný komunikovať a ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a je presvedčený, že aj druhý rodič je dobrým rodičom. Aj napriek tomu, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (predovšetkým nezapájať deti do svojich vzájomných problémov) , nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať len z dôvodu, že jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí. Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojím chovaním priblížili k stavu, aký by existoval, pokiaľ by zabezpečovali spoločnú starostlivosť o deti teda, aby opustili svoje egoistické, častokrát nízke záujmy a každý rodič si musí uvedomiť dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa, ktoré sa v jeho živote, či už v súčasnom alebo budúcom prejaví negatívnejšie ako v živote rodiča, ako človeka dospelého, pretože dieťa nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať a nesie si psychické problémy počas svojho dospievania po celý život. Pokiaľ rodičia nebudú schopní spolu komunikovať a kooperovať na riadnej výchove detí, môže súd rozhodnúť o uložení výchovných opatrení podľa § 37 ods. 2 písm. d/ O.s.p., teda uložiť rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s argumentáciou matky o účelovosti návrhu otca na zverenie detí do striedavej starostlivosti, pretože otec takýto návrh nemohol podať skôr, ako po nadobudnutí účinnosti novely Zákona o rodine 1.7.2010, ktorý zaviedol inštitút striedavej osobnej starostlivosti.

Pokiaľ ide o výrok o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť bude zo strany oboch rodičov plnená predovšetkým ich osobnou starostlivosťou o deti a zabezpečovaním ich potrieb počas jednotlivých intervalov osobnej starostlivosti. Vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca, ktoré sú lepšie ako možnosti a pomery matky, súd prvého stupňa správne určil výživné od otca nad rámec toho, čo poskytne počas svojej osobnej starostlivosti o deti a toto výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady pre určenie rozsahu výživného s prihliadnutím na plnenia počas osobnej starostlivosti primerané a zabezpečí deťom právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni otca. Odvolací súd sa stotožnil aj s určením počiatku plnenia takto určeného výživného u mal. Y. od 1.7.2011 a u mal. T. od 1.3.2010, t.j. od podania návrhu na zvýšenie výživného a s dôvodmi, ktoré v tomto smere uviedol súd prvého stupňa. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloleté deti sú vo výlučnej osobnej starostlivosti matky do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zmene výkonu rodičovských práv a povinností (zverení detí do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov) , preto je otec povinný uhradiť matke zvýšené výživné určené napadnutým rozsudkom za každý mesiac, a to až do nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu o úprave styku matky s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov a jarných prázdnin, čím sa zabezpečí, že deti aj počas striedavej starostlivosti rodičov budú môcť stráviť vianočné sviatky a jarné prázdniny s obidvoma rodičmi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods.1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.