KSKE 7 CoP 269/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 269/2011

KS v Košiciach, dátum 30.01.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 269/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/269/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203575 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811203575.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava na návrh matky X. Z. nar. XX.XX.XXXX nezamestnanej bývajúcej v Y. na ul. A. č. XX za účasti otca F. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na ul. Y.. Š. č. XX o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 14.7.2011 č.k. 7P 188/2011-52 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného. Poukázala na to, že žije sama s mal. J. v prenajatom 3-izbovom byte, kde náklady uhrádza 250 € mesačne. Maloletá nastupuje do 2. ročníka bilingválnej OA strednej školy a na 2. stupeň ZUŠ odor klavír, spev. V škole má dobré výsledky a prospieva s vyznamenaním. Venuje sa aj iným záujmovým krúžkom, kde sú zvýšené náklady a doučuje sa súkromne jazyky. Maloletá je v období dospievania, keď rastie, vyvíja sa a potrebuje zvýšené náklady na ošatenie, stravu v jej veku. Otec dieťaťa neprispieva okrem určeného výživného žiadnym iným spôsobom ani na vzdelanie, ani na jej záujmové krúžky a výživné neuhrádza pravidelne v určenom čase. Uviedla, že sa stala invalidnou a v súčasnosti jej nebol doručený výmer Sociálnej poisťovne. Od začiatku školského roka maloletá má zvýšené náklady na knihy, zošity, tašku, ZRPŠ, triedny fond a podobne. Uviedla, že otec dieťaťa sa zaoberá deťmi svojej družky a maloletú neobdarúva z príležitosti jej osobných sviatkov a ani počas Vianoc. Poukázala na to, že otec neuviedol pravdivé skutočnosti o svojej finančnej situácii, pretože dom, v ktorom býva s družkou, je vo výlučnom vlastníctve jeho družky a po rozvode rozpredal celý hnuteľný majetok, 3-izbový byt za 480.00,- Sk, takže finančné prostriedky mu ostali a má možnosť prispievať na výživu svojej dcére.

Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že v septembri 2010 podala matka dieťaťa návrh na zvýšenie výživného z dôvodu nástupu maloletej na obchodnú akadémiu a bolo zvýšené výživné zo 66,39 € na 85 €. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.1.2011. Súd v tom čase zobral do úvahy vek maloletej, zmenu školy, jej mimoškolskú činnosť a zistil aj jeho príjem. Voči tomuto rozsudku nik nepodal odvolanie. V máji 2011 matka dieťaťa opätovne podala návrh na zvýšenie

výživného na 350 € mesačne a uviedla, že maloletá navštevuje tú istú školu, je v tom istom ročníku s rovnakými záujmami a jeho príjem ani príjem matky dieťaťa sa nezmenil a preto konajúci súd návrh zamietol. Uviedol, že matka dieťaťa neustále hodnotí jeho finančnú situáciu ako veľmi vysokú. Od roku 2002 do roku 2010 bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a začal podnikať 15.7.2010 a dostal príspevok od úradu práce pre začínajúceho podnikateľa, ktorý je účelovo viazaný. Jeho príjmy sa pohybujú na úrovni minimálnej mzdy, o čom predložil daňové priznanie za rok 2010, peňažný denník, knihu faktúr, pokladničnú knihu za prvý polrok 2011 a z nich vyplýva, že dosahujúce príjmy nepresahujú výšku 400 € mesačne. Jeho príjmy nestačia na pokrytie všetkých jeho nákladov, ktoré sú nevyhnutné. Trojizbový byt, v ktorom býval s matkou dieťaťa nadobudol pred manželstvom a nemali ho v osobnom vlastníctve. Bol družstevný a patril bytovému družstvu, vrátil ho bytovému družstvu a dostal za neho odstupné 70.000,- Sk. O uvedenej skutočnosti už súd raz rozhodoval a pán, ktorý byt kúpil bol pozvaný na súd ako svedok a potvrdil jeho výpoveď. Súrne potreboval financie na zaplatenie dlhov, ktoré mali v manželstve s matkou dieťaťa a hlavne na zaplatenie advokáta, pretože matka dieťaťa ho neustále obviňovala zo závažných trestných činov a tým mu vznikli vysoké výdavky. Všetky obvinenia boli zamietnuté. Hnuteľný nábytok, auto si vzala matka dieťaťa v roku 2009 v júni a všetok nábytok bol uzamknutý v garáži a čakal na rozdelenie. Matka dieťaťa zobrala ho celý, bez jeho vedomia, o čom svedčí aj zápis na polícii. Poukázal na to, že s priateľkou za obdobie piatich rokov boli raz v Chorvátsku na päť nocí a raz boli v Grécku. Tieto dovolenky chcel absolvovať aj s maloletou, pretože more by jej prospelo na alergiu aj na kožu, nakúpil jej veci, ktoré na dovolenku potrebovala, vybavil zdravotné poistenie, avšak ani na jednu dovolenku nešla. Každá jeho snaha o zblíženie s dcérou je zo strany matky zamietnutá a väčšinou končí udaním na polícii pre jeho nevhodné správanie. Naposledy jej poslal SMS, mal záujem ju vziať do kina, avšak odpoveď nedostal. Poslal jej SMS na narodeniny, odpoveď prišla veľmi negatívna. Býva v dome, ktorý kúpila v auguste 2010 jeho priateľka spolu so svojimi rodičmi a to, že ona je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je dohoda a rozhodnutie medzi ňou a jej rodičmi.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a keďže správne súd prvého stupňa zamietol návrh, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil a pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) . Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s námietkami matky uplatnenými počas konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci samej a k odvolacím námietkam matky dodáva, že súd prvého stupňa správne porovnal pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu na zvýšenie výživného (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a podľa zákonných kritérií určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom dospel k záveru, že nedošlo k trvalým a podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcich zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom za situácie, že od poslednej úpravy výživného v decembri 2010, pričom právoplatnosť rozsudku nastala 1.1.2011, sa pomery nezmenili a v tomto predchádzajúcom konaní boli zistené všetky odôvodnené potreby maloletej, na ktoré matka poukazuje a boli zohľadnené pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. V čase poslednej úpravy výživného maloletá navštevovala 1. ročník tej istej strednej školy, ktorú navštevuje aj v súčasnosti. Pri určení výšky

výživného súd prihliadol na jej zdravotný stav, zvýšené náklady súvisiace s nákupom liekov, ako aj na jej mimoškolskú záujmovú činnosť. Matka v čase poslednej súdnej úpravy bola nezamestnaná, odkázaná na dávky v hmotnej núdzi a žila sama s maloletej v tom istom prenajatom byte ako v súčasnosti. Otec od 15.6.2010 sa začal venovať živnostenskej činnosti, začínal zriaďovať dielňu a nedosahoval takmer žiaden príjem. Preto súd pri určení výšky výživného vychádzal z jeho predpokladaného príjmu v sume 400 € mesačne a vzal do úvahy osobné a rodinné pomery otca, aj skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady je správne a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvého stupňa, pretože nebola preukázaná zmena pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.