KSKE 7 CoP 287/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/287/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210222157 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210222157.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. X. W. nar. X.X.E. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: N. W. nar. X.X.E. bývajúcej v W. B. D.. W. Č.. XX a Z. T. nar. XX.X.E. bývajúcom v W. B. D.. W. Č.. XX o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 26.4.2011 č.k. 25P 339/2010-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení bežného výživného a dlžného výživného.

M e n í rozsudok vo výroku o splatnom výživnom tak, že splatné výživné 680,- € za obdobie od 1.9.2010 do 30.4.2011 je otec povinný zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. J. X. do osobnej starostlivosti matky, ktorú zaviazal maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 85,- € mesačne od 1.9.2010 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2010 do 30.4.2011 v sume 680,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh na určenie výživného zamietol. Upravil styk otca s maloletým jeden deň v týždni v sobotu od 12.00 hod. do nedele do 12.00 hod., počas letných prázdnin od 1.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 18.00 hod. s tým, že matku zaviazal maloletého v určenom čase riadne pripraveného odovzdať otcovi pred svojím bytom a otca v stanovenom čase zaviazal maloletého po ukončení styku odovzdať matke pred jej bytom. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhuje zmeniť rozsudok súdu v napadnutých výrokoch tak, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným, ktoré bude reálne jeho možnostiam a schopnostiam. Vytkol konajúcemu súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nezarátal do jeho výdavkov celú sumu, ktorú spláca zamestnávateľovi na úver, ktorý vzal na bývanie a splátkový kalendár má rozrátaný po 126,- € + 45,- € zvýhodnený úrok, ktorý je pohyblivou čiastkou. Jeho príjem nie je dostatočný na to, aby mohol platiť určené výživné 85,- € + 15-mesačné splátky bez ohrozenia splátok úveru na byt a ostatné platby spojené s bývaním, ktoré má v sume 660,- € mesačne v úhrne. Tieto výdavky nie sú nadštandardné, sú to výdavky na byt, ktorý v budúcnosti ostane synovi. Uviedol, že mu zamestnávateľ prispieva čiastkou 23,74 € do doplnkovej dôchodkovej poisťovne, pričom tieto finančné prostriedky bude mať k dispozícii až o 25 rokov. Zo svojho

príjmu 871,- € má výdavky 658,- €, ostáva mu suma 213,- €, z ktorej po úhrade 100,- € výživného mu ostane na živobytie 113,- €.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že bol jej schválený hypotekárny úver v Slovenskej sporiteľni v hodnote 45.000,- € s mesačnou splátkou 207,- € na kúpu bytu na H. D.. Č.. X P. Ko. Poukázala na to, že ďalšie výdavky má na úhradu 120,- € nájmu, 40,- € za mesačníky, 8,30€ za školskú družinu, 18,90 € za školskú jedáleň, 12,- € za futbalový krúžok + ZRPŠ pre dve deti, za plyn uhrádza 6,- €, elektriku 27,- €, životné poistenie 28,80 €, životné poistenie pre dcéru 21,- €, telefón, internet a televíziu 50,- €, pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej dcére R. W. nar. XX.X.E.. Jej čistá mesačná mzda činí 580,- €, vdovský a sirotský dôchodok je jej vyplácaný v sume 300,- € mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o výchove a styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, a preto nemohli byť predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v časti určenia výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o návrhu matky na určenie výživného, odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, keď povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak tvrdený príjem sa javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pomery otca na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 85,- € mesačne pre maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu nevyhnutnú a prospešnú pre jeho fyzický a duševný vývoj, pričom jej podiel je rozhodne vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti, pretože ona si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletého. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec je schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu maloletému dieťaťu, čo je v súlade s požiadavkou, že

dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolacie námietky otca tvorili jeho obranu už v priebehu prvostupňového konania, s nimi sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal, a preto v tejto časti sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa. Pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spĺňa základne obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, jasnosť, určitosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania a jeho odôvodnenie vo vzťahu k určeniu výživného pre maloletého je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorej výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšie ako v zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať výživnému a predovšetkým výživnému pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou, so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu.

Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým povolil otcovi splácať dlžné výživného 680,- € v mesačných splátkach po 15,- € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, pretože charakter predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, neodôvodňuje povolenie takejto výhody, preto zmenil v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. a uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na splatnom výživnom do 90 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, aby otec mal dostatok času na zabezpečenie uvedenej finančnej hotovosti. Odvolací súd poznamenáva, že ani matka nebola pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého zvýhodňovaná žiadnymi úverovými splátkami.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.