KSKE 7 CoP 294/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/294/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210201293 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210201293.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletého A.Á. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov M. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Zariadení núdzového bývania v Košiciach na Adlerovej ul. č. 4 a J. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. na B. ul. č. X v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17.6.2011 č.k. 27P 24/2010-51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a znížil výživné primerane jeho skutočným majetkovým pomerom. Súdu prvého stupňa vytkol, že nevzal do úvahy podstatnú zmenu jeho majetkových pomerov, pretože v čase rozvodu zarábal približne 830 € mesačne. V tom čase súhlasil s výživným pre maloletého 166 €. V súčasnosti zarába maximálne 200 € mesačne. Súd však na túto podstatnú zmenu pomerov neprihliadal a jeho návrh na zníženie výživného zamietol. Do úvahy prichádza aj možnosť zaujatosti sudkyne, pretože u matky uznal, že môže platiť výživné len 26 €, čo je zjavná diskriminácia mužov. Vyjadril názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa nezistil jeho skutočný príjem v súčasnej dobe, pretože nevzal do úvahy zmenu jeho príjmu. Domnieva sa, že konštatovanie súdu, že u neho nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia súdu sa absolútne nezakladá na pravde a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných

ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu otca. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. V tomto prípade bolo nepochybne preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru otca došlo dohodou, pričom nešlo o skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a ako vyplynulo z výpovede otca, dôvodom skončenia pracovného pomeru boli jeho finančné nezhody so zamestnávateľom, ktorému dlhuje približne 400.000,- Sk. Konajúci súd preto vyhodnotil správne a v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, že k skončeniu pracovného pomeru otca došlo na základe vlastného rozhodnutia a rovnako správne postupoval, keď v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine konanie otca posúdil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a pri rozhodovaní vychádzal z potencionálneho príjmu otca, za ktorý považoval jeho príjem dosahovaný v poslednom pracovnom pomere. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov u otca odôvodňujúca zníženie výživného pre maloleté dieťa, preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Na odstránenie vád konania súdu prvého stupňa slúži systém opravných prostriedkov. Vzhľadom na to, že námietka zaujatosti, ktorú otec vzniesol v podanom odvolaní sa týka výlučne okolností spočívajúcich v postupe sudkyne v konaní o prejednávanej veci, resp. v jej rozhodovaní v iných veciach odvolací súd v súlade s ust. § 15a ods. 5 O.s.p. na túto námietku zaujatosti neprihliadal a ani o nej nerozhodoval.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.