KSKE 7 CoP 315/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/315/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209229146 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209229146.1

Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky E. F. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v E. na Q. ul. č. X zastúpenej matkou G. F. nar. X.X.XXXX bývajúcou v E. na Q. ul. č. X proti odporcovi S. F.čnar. XX.X.XXXX bývajúcemu v O. na Š. ul. č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.8.2011 č.k. 25P 331/2009-73 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu matky navrhovateľky, ktorým žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca v čase podania návrhu na maloletú navrhovateľku z 66,40 € na 330 € od 1.9.2009. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, ktorá v čase podania návrhu navštevovala 7. ročník športového gymnázia a vzhľadom na jej vek vzrástli potreby v oblasti stravovania a ošatenia. Poukázala na náklady spojené so športovou činnosťou navrhovateľky, ako aj na okolnosť, že v roku 2010/2011 bude maturovať.

Konajúci súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Košice II z 16.3.2007 č.k. 26P 32/2007 došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb na strane navrhovateľky od septembra 2010, kedy táto navštevovala maturitný ročník na športovom gymnáziu a to v súvislosti s výdajmi na stužkovú, ako aj prípravou na prijímacie pohovory na vysokú školu, pričom zároveň sa čiastočne znížili výdavky, keďže navrhovateľka nenavštevuje športový krúžok a hudobný krúžok. Mal za preukázané, že majetkové pomery a zárobkové možnosti otca neodôvodňujú zvýšenie výživného na navrhovateľku, nakoľko jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od decembra 2009 do júla 2010 predstavoval 827 €, následne v mesiacoch august, september, október 2010 bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky, v novembri 2010 predstavovala jeho mzda 588 €, v decembri 2010 805 €, v januári 2011 725 €, vo februári 2011 709 €, v marci 2011 629 €, v máji 2011 399 €. V marci 2011 poberal nemocenské dávky 227 €, v apríli 2011 568,80 € a v máji 2011 587,80 €. V období od novembra 2010 do mája 2011 predstavoval jeho priemerný mesačný príjem pozostávajúci zo mzdy a z nemocenských dávok 748 € a od augusta 2010 do októbra 2010 bol poberateľom nemocenských dávok. Konštatoval, že priemerný mesačný príjem otca klesol oproti pôvodnej úprave výživného, kedy dosahoval priemerný mesačný príjem 820 €. Uviedol, že nárast odôvodnených potrieb dieťaťa nie je jediným zákonným kritériom pre určenie (zvýšenie) výživného, pretože možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb dieťaťa a preto návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 písm.a/ O.s.p., nakoľko navrhovateľka bola v konaní neúspešná a odporcovi žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a priznal jej zvýšené výživné alebo ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa je zjavne nesprávny, pretože z ust. 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Správanie odporcu, pokiaľ ide o jeho prístup k prispievaniu na jej výživu nesvedčí, aby využíval svoje schopnosti, pretože keď sa dozvedel, že podáva návrh na zvýšenie výživného, onemocnel a nevie, či súd zistil, resp. odporca zdôvodnil príčinu ďalšieho onemocnenia v marci, čím chcela poukázať na to, že odporca pokiaľ by mal platiť zvýšené výživné, nebude využívať svoje schopnosti a možnosti. Skutočnosť, že sa bráni plateniu výživného svedčí aj to, že jej na výživnom stále dlhuje, ktorú skutočnosť súd zhodnotil v prospech odporcu ako nemožnosť platiť zvýšené výživné. Zdôraznila, že súd ani nezistil, či odporcovi odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť a skutočnosť, že odporca si na byt údajne zobral hypotéku, ktorú spláca sám mesačne po 215,22 € nemôže ísť na jej úkor, pretože jej matka tiež spláca úver, ktorý si zobrala na zakúpenie bytu a mesačne ho spláca po 33 €, pretože vyššie splátky vzhľadom na jej potreby by nebola schopná splácať. Poukázala na to, že od školského roku 2011/2012 je študentkou 1. ročníka Farmaceutickej fakulty UK Bratislava, kde len za bývanie na internáte Mlyny - Mlynská dolina platí 52,50 € mesačne a má ďalšie náklady na stravovanie, učebné pomôcky, ošatenie, cestovné a podobne.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, pretože ho považuje za správny. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného sa jeho majetkové pomery a zárobkové možnosti zmenili, preto neodôvodňujú zvýšenie výživného na navrhovateľku. Zo zdravotných dôvodov bol nútený prestúpiť z práce na zmennosť, na prácu v dennom režime, čoho dôsledkom bol pokles na mzde. Uviedol, že 10.3.2011 utrpel veľmi vážny úraz, na ktorého dôsledky sa lieči do dnešného dňa. Prekonal polytraumu, zlomeninu spodiny lebečnej, mnohopočetné zlomeniny lebečnej časti, zlomeniny rebier, panvy, ramenného kĺbu, roztrhnutie pečene aj ochrnutie tvárového nervu v ľavej časti tváre. V tomto stave sa nemohol zúčastniť pojednávania 17.3.2011, ani nasledujúceho pojednávania sa nezúčastnil, ktoré sa malo uskutočniť 14.6.2011. Na obe pojednávania sa ospravedlnil a na pojednávanie 23.8.2011 z vlastnej iniciatívy požiadal posudkového lekára o možnosť sa zúčastniť tohto pojednávania cez PN. Poukázal na to, že odporkyňa nemala nikdy dôvod spochybňovať jeho správanie a prístup k plateniu výživného. Časť výživného 23,24 € na dcéru E. je mu zrážané exekúciou zo mzdy, ale nakoľko mzdu nepoberá z dôvodu PN, vznikla dlžná čiastka na výživnom, ktorá bude uhradená po nástupe do zamestnania. Zostatok výživného 43,15 € uhrádza prevodom na účet matky navrhovateľky z nemocenských dávok. Napokon uviedol, že vyživovacia povinnosť voči dcére Z. mu neodpadla, lebo sa nepreukázalo, že je v trvalom pracovnom pomere.

Navrhovateľka E. F. v priebehu konania o zvýšenie výživného dovŕšila plnoletosť XX.XX.XXXX a na jej zastupovanie v konaní splnomocnila svoju matku G. F..

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. do nadobudnutia plnoletosti navrhovateľky a podľa ods. 1 citovaného ustanovenia po dovŕšení plnoletosti navrhovateľky a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z citovaného ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z ust. § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust.§ 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o zvýšenie výživného pre navrhovateľku do nadobudnutia jej plnoletosti, to znamená, že súd mal povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania, napriek tomu nezistil osobné a majetkové pomery odporcu dostatočným spôsobom. Spoľahol sa len na jeho tvrdenia, že spláca hypotéku 215,52 € mesačne, nájom s inkasom 139 € mesačne a exekúciou je mu zo mzdy zrážané na dlžnom výživnom 39,84 €, pričom tieto tvrdenia odporcu žiadnym spôsobom neverifikoval a nevyhodnotil ich z hľadiska nevyhnutnosti podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Konajúci súd taktiež nezisťoval, akú výšku nemocenských dávok poberal odporca v mesiacoch august, september a október 2010, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku len konštatoval, že v tomto období bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky, v dôsledku čoho nemohol ustáliť priemerný príjem odporcu za rok 2010 a teda ani vyhodnotiť možnosti a schopnosti odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke s tým, že čiastočné zníženie príjmu odporcu, ktoré má len dočasný charakter nepostačuje samo osebe pre záver, že v celom rozhodnom období (od podania návrhu) nemal možnosti a schopnosti plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť. Z obsahu preskúmavaného spisu taktiež vyplýva, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov u navrhovateľky, ktorá je študentkou 1. ročníka Farmaceutickej fakulty UK Bratislava a keďže ide o novú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie o výživnom je nevyhnutné vykonať dokazovanie na zistenie úplne nového skutkového základu a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodnúť o výživnom pre navrhovateľku. Pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na prípadne novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania, došlo by k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a preto musel podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. zrušiť rozsudok

súdu prvého stupňa a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne vykonať dokazovanie v naznačenom smere, teda náležite zistiť skutkový stav nielen vo vzťahu k pomerom navrhovateľky, ale dôsledne zistiť možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu, vykonať všetky relevantné dôkazy na objasnenie skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného, prípadne vykonať dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným pre zákonné rozhodnutie, všetky vykonané dôkazy vyhodnotiť podľa § 132 O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátene toho, čo uviedli účastníci konania, dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami navrhovateľky, vo veci opäť rozhodnúť a odôvodniť rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. vo všetkých jeho výrokoch tak, aby jeho závery boli spätne preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.