KSKE 7 CoP 343/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/343/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211205233 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211205233.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. V. nar. XX.X.S. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov A. V. nar. XX.X.S. bývajúcej v L. U. C. F. Č.. XX zastúpenej JUDr. Frederikou Birkovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Rastislavovej ul. č. 68 a C.K. V. nar. XX.X.S. bývajúceho v D. Č.. XX v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.9.2011 č.k. 25P 22/2011-25 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. E. V. 130,- € mesačne od 1.3.2011 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletého.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 26.1.2011 č.k. 25P 195/2010-80 tak, že mal. E. V. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 120,- € mesačne od 1.3.2011 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2001 do 30.8.2011 vo výške 420,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Styk otca s mal. E. neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 1.3.2011, ktorým sa domáhala zverenia mal. E. do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného od otca pre maloletého 130,- € mesačne od 1.3.2011 a úpravy styku otca s maloletým.

Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka konajúci súd zistil, že mal. E. je žiakom 7. ročníka základnej školy, má výdavky na školskú jedáleň 15,- €, školné 10,- €, životné poistenie 18,39€, lieky 15,- €, telefón 7,- € a na školské potreby, stravu a oblečenie. Z výpovede matky zistil, že u mal. E. došlo k zmene pomerov od 29.1.2011, kedy sa k nej odsťahoval, pretože s otcom sa nepohodli, išlo zrejme o rozpor s rodinou otca. Spolu s maloletým žije sama, jej výdavky predstavujú 170,- € mesačne na splátky úveru za byt, 33,- € poistenie úveru, 210,- € nájom s inkasom, 60,- € za telefón, internet a televíziu. Výdavky na mal. E. sú na

stravu v školskej jedálni 22,- €, ošatenie 15,- €, školné 10,- €, školské potreby priemerne 15,- € mesačne, poistenie v ČSOB 18,39 €, výdavky na lieky 25,- € mesačne, nakoľko berie lieky na alergiu, astmu a má reflux, za telefón uhrádza synovi 7,- €, zároveň za dejepisný krúžok ročne 10,- €. Uviedla, že od februára 2011 otec prispel na výživu maloletého v rôznej výške. Z výpovede otca konajúci súd zistil, že mal. E. odišiel 29.1.2011 bývať k matke. Zmenil sa po tom, odkedy sa vrátil z posledného pobytu u matky cez víkend, začal ho ignorovať a do dnešnej doby mu neoznámil, prečo chce bývať u matky. Od odchodu maloletého k matke neboli so synom v kontakte, len v telefonickom na narodeniny a meniny. Uviedol, že žije s priateľkou v spoločnej domácnosti, s ktorou má maloletého syna D. V. nar. XX.X.S., jeho priateľka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 190,- €, ich výdavky predstavujú splácanie pôžičky na dom od zamestnávateľa po 350,- € mesačne, splátky za auto v Slovenskej sporiteľni 220,- € mesačne, pôžičky zo Stavebnej sporiteľne 70,- € mesačne, ďalšie výdavky má na elektrinu a plyn a raz štvrťročne za vodu, za internet a televíziu 45,- € mesačne s tým, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Y. E. nar. v r. 1993, ktorý študuje na strednej škole a túto vyživovaciu povinnosť uhrádza na základe rozsudku Okresného súdu Prešov 44,- € mesačne. Okrem toho si uhrádza svoje poistenie 35,- € mesačne a mal. E. prispieval 50,- €. Konajúci súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 25P 195/2010-80, právoplatným 14.2.2011 bol mal. E. zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bol určené výživné na maloletého 40,- € mesačne od 1.10.2010. V čase tohto rozhodnutia súd vychádzal z priemernej čistej mzdy matky 620,- € a otca 1.547,- € mesačne. Z opisu mzdového listu matky zistil priemerný mesačný čistý príjem za obdobie od marca 2010 do februára 2011 vo výške 620,- €. Z opisu mzdového listu otca zistil priemerný čistý príjem za rovnaké obdobie 1.546,26 €. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. § 26, § 36, § 25 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3, § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k zmene pomerov, nakoľko mal. E. je vo faktickej starostlivosti matky od 29.1.2011, pričom otec prispieva na jeho výživu 50,- € mesačne od 1.2.2011. Vychádzajúc zo zhodných výpovedí oboch rodičov, ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka rozhodol o zmene výchovy maloletého tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky a s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti otca, ako aj výšku jeho výdavkov, určil výživné 120,- € mesačne. Pri určení výživného prihliadal na ďalšie vyživovacie povinnosti otca a konštatoval, že v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť povinného rodiča má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Styk otca s mal. E. neurčil, pretože otec styk upraviť nežiadal. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti výroku o určení výživného podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia.

Matka v odvolaní žiadala zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a určiť výživné pre mal. E. 200,- € mesačne a dlžné výživné za obdobie od 1.3.2011 do 30.8.2011 vo výške 900,- € povoliť otcovi splácať v 50,- € splátkach. Uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď určil výživné pre maloletého 120,- € mesačne. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Košice II z 26.5.2011 č.k. 25P 195/2010-80, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola určená vyživovacia povinnosť otca na maloletého v období od 1.9.2009 do 1.10.2010 sumou 130,- € mesačne. Pri schválení predmetnej dohody vychádzal súd prvého stupňa z priemerného mesačného príjmu matky 620,- € a otca 1.547,- € mesačne. Pri určení vyživovacej povinnosti nedošlo k žiadnej zmene pomerov tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Z napadnutého rozsudku teda nie je zrejmé, ako konajúci súd dospel k záveru, že výživné 120,- € mesačne je primerané. Pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a príjem otca 1.546,26 € odôvodňuje určenie podstatne vyššieho výživného, ako požadovala v návrhu na začatie konania a s prihliadnutím na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, navrhuje určiť otcovi výživné 200,- € mesačne.

Otec v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože súdom určená výška výživného je neprimeraná jeho majetkovým pomerom, príjmom, výdavkom, nákladom na výživu maloletého, ako aj príjmu jeho matky. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že výdavky mal. E. podľa tvrdenia matky predstavujú spolu 112,39 € + poplatok za dejepisný krúžok 10,- € ročne, teda určeným výživným 120,- € mesačne by v celom rozsahu pokrýval odôvodnené výdavky maloletého sám. Pretože súd prvého stupňa sa s uvedenou skutočnosťou nevysporiadal, navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok v tejto časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky opäť poukázal na dôvody svojho odvolania a jej odvolací návrh na určenie výživného 200,- € mesačne považuje za prehnaný a ničím neodôvodnený.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na dôvody svojho odvolania a ďalej uviedla, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného sú len jedným kritériom určovania rozsahu vyživovacej povinnosti, pričom druhým kritériom sú odôvodnené potreby dieťaťa. Domnieva sa, že vyživovacia povinnosť povinného rodiča nie je limitovaná odôvodnenými potrebami dieťaťa, ale limitom je rovnaká životná úroveň. Poukázala na to, že otec býva v rodinnom dome, má auto a čistý príjem 1.547,- €, preto je ním navrhnuté výživné 50,- € neprijateľné a nezodpovedá podmienke rovnakej životnej úrovne otca a dieťaťa.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Výroky rozsudku o zverení mal. E. do osobnej starostlivosti matky a úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.) .

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 cit. zák. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 cit. zák. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 cit. zák. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného. Posledná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.1.2011 č.k. 25P 195/2010-80, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.2.2011 a ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. E. za obdobie od 1.9.2009 do 1.10.2010 zo 49,79 € na 130,- € mesačne, dlžné výživné za uvedené obdobie vo výške 920,- € sa otec zaviazal uhradiť matke maloletého po 184,- € mesačných splátkach počnúc od rozhodnutia súdu do budúcna, mal. E. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého 40,- € mesačne od 1.10.2010 do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 1.10.2010 do 31.1.2011 matke určené nebolo a zároveň bol upravený jej styk s mal. E.,

čím sa zmenil výrok o výchove a výžive v rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 10.8.2005 č.k. 6C 77/05-35. Pri určení výživného súd vychádzal z príjmu matky 620,- € mesačne a otca 1.547,- € mesačne. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa v tomto konaní vyplynulo, že príjem rodičov sa od poslednej úpravy nezmenil, nezmenili sa ani vyživovacie povinnosti rodičov a nedošlo ani k zmene odôvodnených potrieb maloletého, na čo v konečnom dôsledku poukázala aj matka vo svojom odvolaní a tieto skutočnosti musia byť zrejmé aj otcovi, ktorý do konca januára 2011 zabezpečoval starostlivosť o maloletého. Vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnej podstatnej a trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom, tak ako to predpokladá ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, neexistuje žiaden zákonný podklad pre určenie výživného v inom rozsahu ako bolo určené predchádzajúcim rozhodnutím na základe rovnakého skutkového stavu, preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletého 130,- € mesačne od podania návrhu v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda od 1.3.2011.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa odseku 2 cit. zák. ust. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa odseku 2 tohto zák. ust. v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti z dôvodu absencie dôvodov, čím bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Táto vada zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa neuviedol, ako dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí o dlhu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ani z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nie je zrejmé, či plnenia otca, ktorými prispieval matke dieťaťa na výživu maloletého, boli úhradou bežného výživného alebo čiastočne splátkou dlžného výživného, ktoré mu vzniklo za obdobie od 1.9.2009 do 1.10.2010 vo výške 920,- €, na úhradu ktorého bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Košice II z 26.1.2011 č.k. 25P 195/2010-80.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa konštruktívnym a cieleným výsluchom účastníkov konania, ako aj listinnými dôkazmi presne zistiť rozsah plnenia otca vo vzťahu k úhrade výživného pre maloleté dieťa za obdobie od 1.3.2011 do nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku o určení výživného, následne rozhodnúť o dlhu na výživnom a v odôvodnení rozsudku dôsledne uviesť, ako za dané obdobie dospel k sume predstavujúcej dlh na výživnom. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o spôsobe zaplatenia dlhu podľa § 160 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania účastníkov, pokiaľ niektorý z účastníkov navrhne, aby súd o trovách konania rozhodol (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.) . Na záver odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým povolil otcovi výhodu splátok dlžného výživného po 10,- € mesačne, pretože z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach, alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Určenie nízkych splátok dlžného výživného neprimerane zvýhodňuje povinného a prieči sa účelu vyplývajúcemu z ust. § 160 ods. 1 O.s.p., pretože dlžné výživné

by povinný splácal maloletému podľa napadnutého rozhodnutia 42 mesiacov, čo je v rozpore s účelom, ktorému má výživné slúžiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.