KSKE 7 CoP 359/2011 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 359/2011

KS v Košiciach, dátum 11.04.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 359/2011

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/359/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810210933 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7810210933.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. X. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: Y. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v W. X. č. XXX a Q. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na ul. N. X o zvýšenie výživného, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 29.9.2011 č.k. 11P 120/2010-73 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. I. na 150,- € mesačne od 1.10.2011, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Návrh matky v ostatnej časti zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh zamietol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože maloletá nemá také vysoké odôvodnené potreby ako ich vyčísluje matka. Doposiaľ určené výživné podľa jeho názoru zodpovedá potrebám maloletej. Na prvom pojednávaní dňa 20.1.2011 prejavil ochotu prispievať 100,- € na maloletú, pretože okrem určeného výživného prispieva na zabezpečenie potrieb maloletej aj vecnými plneniami. Uviedol, že s priateľkou býva v prenajatom 3. izbovom byte a táto má dve deti vo veku 15 a 11 rokov. Priateľke prispieva mesačne 300,- €. Maloletá sa často zdržiava v jeho domácnosti, bežne sa u neho stravuje aj prespáva. Uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. D. W., kde prispieva mesačne 66,- €. Od 3.10.2011 začal študovať na vysokej škole v W. na Y. policajného zboru, čím sa mu zvýšili jeho ďalšie výdavky minimálne o 150,- €, pretože s tým je spojené ubytovanie, doprava, strava celý týždeň na vlastné náklady a pod. Uviedol, že je vrcholovým športovcom, má ďalšie výdavky spojené s tréningom a stravou a preto zo svojho príjmu nie je schopný uhrádzať zvýšené výživné. Vyslovil názor, že matka maloletej je nezamestnaná a finančné prostriedky potrebuje na preklenutie jej zhoršenej životnej situácie v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov.

Matka podaným odvolaním sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku, pretože odôvodnenie o zamietnutí návrhu tým, že súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v § 77 ods. 1 Zákona o rodine, lebo z prevedeného dokazovania vyplýva,

že matke nič nebránilo podať návrhu na zvýšenie skôr, ako dňa 10.12.2010, preto návrh od 1.1.2010 do 1.10.2011 zamietol. Matka takéto odôvodnenie považuje za svojvoľné, ak je dôvodné, pretože v tejto časti nesie napadnuté rozhodnutie prvky rozporuplnosti, protichodnosti, pretože na druhej strane konštatuje, že je preukázané, že od poslednej súdnej úpravy výživného v r. 2007 sa pomery zmenili. Poukázala na to, že náležite odôvodnila, prečo podala návrh na zvýšenie výživného aj spätne, pretože jej to umožňuje znenie § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine. Pretože zákon umožňuje 3 roky spätne od začatia konania ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zvýšenie výživného od 1.10.2011 je nepreskúmateľné a nemôže sa s ním stotožniť. Podľa § 77 veta druhá Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia konania. V napadnutom rozhodnutí niet zmienky o tom, z akých dôvodov nepriznal zvýšenie výživného od podania návrhu. Nenapadá rozhodnutie v časti určenia zvýšeného výživného aj napriek skutočnosti, že súdom zvýšené výživné len sčasti bude postačovať na zabezpečenie výživného pre maloletú. Nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia súd porušil jej základné právo na spravodlivý proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb. Je toho názoru, že obsahom vyššie uvedeného práva je aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá je bližšie konkretizovaná v § 157 ods. 2 O.s.p. Poukázala na to, že aj Ústavný súd SR v náleze z 12.5.2004 sp. zn. IÚS 226/2003 konštatoval, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, že súd nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie má ten dôsledok, že navrhovateľka ani len objektívne nemal možnosť posúdiť správnosť resp. nesprávnosť napadnutého výroku rozhodnutia. O takýto postup súdu jej odníma možnosti riadne konať pred súdom, pretože nemá možnosť sa voči takémuto rozhodnutiu kvalifikovane brániť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe za zmenu pomerov je potrebné považovať aj uplynutie doby troch rokov od poslednej úpravy výživného, v prípade, ak nenastanú iné podstatné trvalé zmeny pomerov v odôvodnených potrebách dieťaťa, napr. v dôsledku zhoršeného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prechodom na vyšší stupeň vzdelávania a pod. alebo rodičov v dôsledku zvýšenia alebo zníženia príjmu, zmene vyživovacích povinností a pod. Rovnako všeobecne známou skutočnosťou je, že odôvodnené potreby detí sa zvyšujú v súvislosti s vekom, školskou dochádzkou s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, záujmovej a športovej činnosti, zvýšených nákladov na špeciálne vzdelávanie dieťaťa a pod. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že v čase poslednej úpravy výživného maloletá I. navštevovala 2 . ročník základnej školy, otec nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť a dosahoval príjem 506,07 €. V súčasnosti maloletá navštevuje 2. stupeň základnej školy 6.ročník, na náklady spojené s návštevou základnej školy

pozostávajúce z príspevku do rodičovského združenia 14,- €, triedneho fondu 50,- € poistenie 0,80 €, školské potreby a pomôcky 40 ,- €, kultúrne a športové podujatia 30,- €, za úbor na telesnú výchovu a pomôcky na výtvarnú výchovu 70,- €, obed v školskej jedálni 0,96 € na deň. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. D. W. nar. XX.X.XXXX, za ktorú bol otec zaviazaný prispievať 100,- € od 29.7.2006 do 31.12.2008 a 150,- € od 1.1.2009 a otcovi sa zvýšil príjem na 798.48 €. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie príjmu otca aj s prihliadnutím na novovzniknutú vyživovaciu povinnosť bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti pre mal. I. vzhľadom na zákonné ust. cit. v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňujúc jeho vyživovaciu povinnosť k mal. D.. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a zvýšené výživné predstavuje a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletej. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zák. ust., v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Odvolací súd poznamenáva, že by nebolo spravodlivé ani primerané znížiť výživné na 100 € ako navrhoval otec, pretože rovnakou sumou prispieva otec aj na výživu mal. D., ktorá je vekovo mladšia a jej odôvodnené potreby sú podstatne nižšie ako odôvodnené potreby maloletých dievčat, ktoré sú vo veku najintenzívnejšieho fyzického rastu a duševného dospievania. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že otec sám akceptoval zvýšené potreby maloletého dieťaťa, pretože sa spolupodieľal na jeho výdavkoch na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb či už ošatenia alebo školských pomôcok, zakupoval jej aj iné veci osobnej potreby, zabezpečoval záujmové aktivity a podobne, preto vzhľadom na uvedené je odvolacia argumentácia matky týkajúca sa nedostatočného zistenia momentu zmeny pomerov, ktorá je podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom nedôvodná s tým, že petit jej návrhu na zvýšenie výživného spätne je v rozpore s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré je potrebné aplikovať aj v prípade rozhodovania o zmene výživného, pričom obmedzujúca klauzula o možnosti priznať výživné pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, bola zavedená zák. č. 36/2005 Z.z.. Práve z toho dôvodu, aby sa predišlo špekulatívnemu podávaniu návrhov a uplatňovaniu výživného za minulé obdobie a núti oprávneného rodiča podávať návrh na začatie konania v čase, keď skutočne dochádza k potrebe určenia alebo zvýšenia výživného. Vzhľadom na to, že otec si spontánne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletej aj nad rámec súdom určeného výživného, správne preto súd prvého stupňa zvýšil výživné od 1.10.2011 a za obdobie od 1.1.2010 do 30.9.2011 návrh na zvýšenie výživného zamietol. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s konštatovaním o nedôvodnej odvolacej námietke matky voči zamietavému výroku rozsudku súdu prvého stupňa a irelevantnej, pretože súd prvého stupňa sa vysporiadal a dostatočne odôvodnil aj tento výrok a keďže matka neuviedla nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti, pretože nepreukázala a ani len netvrdila ani v návrhu ani v priebehu prvostupňového konania žiadne skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré jej bránili podať návrh skôr.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.