KSKE 7 CoP 374/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/374/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711206155 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7711206155.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci navrhovateľky N.C. Č.D. nar. XX.X.B. bývajúcej v L. č. B. proti odporcovi Z.J. Č.Q. nar. X.X.B. bývajúcemu B. U. Y. G. S. B. XX J. zastúpenému JUDr. Jánom Kizivatom advokátom so sídlom v Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku č. 8 za účasti matky navrhovateľky F. Č. nar. X.X.B. bývajúcej v L. č. B. v konaní o určenie výživného o odvolaní matky navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 30.9.2011 č.k. 17P 145/2011-97 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky 220 € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci dopredu od 1.5.2011 do budúcna, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Michalovce zo 7.7.2003 č.k. 8C 618/2002-21 v časti týkajúcej sa výživného.

Dlžné výživné 891,99 € za obdobie od 1.5.2011 do 30.9.2011 je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej dcére N. tak, že ho zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 160 € mesačne od 1.5.2011 k rukám matky vždy k 25. dňu v mesiaci vopred, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 8C 618/2002-21 zo 7.7.2003. Dlžné výživné za obdobie od 1. mája 2011 do 30. septembra 2011 v sume 591,99 € zaviazal otca uhradiť naraz v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 11.5.2011 doplneného v priebehu konania, ktorým sa domáhala, aby súd určil výživné od otca pre maloletú od 1.1.2011 po 280 € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci. V ostatnej časti matka na svojom návrhu netrvala a nežiadala upraviť výživné spätne od 1.1.2009 do 1.1.2011. Návrh odôvodnila tým, že pri rozvode výživné nebolo určené, ale na základe ústnej dohody otec prispieval na výživu dcéry po 120 USD mesačne a od 1.1.2009 po 150 USD mesačne, pričom otec hradil výživné raz za čas a jeho platby neboli pravidelné. Otec navrhol prispievať na výživu primerané výživné vzhľadom na vek jeho dcéry, ale aj vzhľadom na jeho príjmové a majetkové pomery a to 150 € mesačne s tým, že pri určení takéhoto výživného už nebude schopný na výživu svojej dcéry prispievať aj formou darčekov, prípadne kúpou ďalších vecí pre maloletú dcéru. Navrhol priznať výživné od dátumu začatia konania, pretože podľa neho matka nepreukázala v konaní existenciu okolností hodných osobitného zreteľa a preto v prevyšujúcej časti navrhol návrh matky zamietnuť. Konajúci súd

vychádzal zo zisteného skutkového stavu a konštatoval, že rodičia maloletej boli rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 8C 618/2002-21 zo 7.7.2003 rozvedení a na čas po rozvode bola mal. N. zverená do osobnej starostlivosti matky. Podľa vtedy platnej právnej úpravy otcovi výživné nebolo určené, keďže bol nezamestnaný. Otec dobrovoľne podľa dohody s matkou prispieval na výživu dcéry v USD, keďže po rozvode odišiel od USA, kde žije doteraz. Uviedol, že matka má vyživovaciu povinnosť iba k mal. N., ktorá je vo veku 17 rokov. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky a v spoločnej domácnosti s nimi žijú aj starí rodičia, ktorí sú dôchodcovia. Spoločne sa podieľajú na hradení nákladov domácnosti. S matkou žije aj jej priateľ, ktorý je živnostník a podieľa sa na hradení nákladov domácnosti sumou 150 € a v prípade potreby jej prispeje ďalšími finančnými prostriedkami. Náklady matky na domácnosť predstavujú inkaso 61,32 €, poistka dcére 18,16 €, jej poistka 27,84 €, poistka na dom 8,29 € mesačne, poistka na auto 6,93 € mesačne, ďalšia poistka na auto 12,98 € mesačne, úver 134 € mesačne, ktorý si zobrala na kúpu motorového vozidla a hradí aj internet. Dcéra sa stravuje v škole, kde hradí približne 25 €, ďalej hradí stavebné sporenie, domovú daň, benzín do práce 25 €, telefóny pre ňu aj pre dcéru približne 25 €. Dcéra v septembri nastúpila do 3. ročníka gymnázia a medzi jej náklady patria náklady do školy, kde sa skladajú na stužkovú približne 6,67 € mesačne, ďalej hradí poplatok na rodičovské združenie, dcére kupovala učebnice na jazyky, zošity, obaly, perá, ceruzky, aktovku do školy, úbor na telocvik a prezuvky. Výraznú položku tvorí oblečenie, hygiena, cestové do školy približne 12 € mesačne. Vysoké náklady má na zubára, má problémy so štítnou žľazou, preto pravidelne navštevujú lekára v Košiciach. Dcéra sa venuje chovu zvierat, má psa, pavúky, pieskumila, s čím sú spojené finančné náklady najmä na potravu, ale tiež na nákup liekov a očkovanie zvierat. Matka svoj návrh na určenie výživného od 1.1.2009 zdôvodnila tým, že v tom čase sa pokúšala s otcom dohodnúť na vyššom výživnom, keďže potreby a náklady dcéry sa zvýšili a keďže dohoda nebola možná, podala návrh, keď už zistila, že k dohode nedôjde. Konštatoval, že v konaní otec predložil listinný dôkaz, že jeho príjem mesačne predstavuje 3.908 USD, po prepočte v priemere 2.702 €. Uviedol, že z prehľadu nevyhnutných výdavkov a nákladov otca bolo zistené, že hradí mesačne splátku za nájom domu 1.482,91 USD, pričom ide o splátku hypotéky, ktorú si zobral otec s manželkou na kúpu staršieho rodinného domu z roku 1975 a úver bude splácať po dobu 25 rokov. Otec ďalej hradí televíziu a internet 140,63 USD mesačne, elektrinu 100,55 USD, mobilné telefóny 176,90 USD. Používa osobné motorové vozidlo, ktoré hradí mesačne formou leasingovej splátky 299,96 USD. Ďalšie výdavky má otec na poistku auta, poistku domu, vývoz odpadov, náklady na benzín, potraviny, zdravotné poistenie, ktoré vyčíslil mesačne v rovnakej výške ako jeho príjem, pričom do výdavkov zahrnul aj výživné na dcéru a darčeky. Konštatoval, že N. je vo veku, keď sú jej potreby a náklady pomerne vysoké a tak dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na jej výživu sumou 160 € mesačne. Pri určení výživného prihliadal na finančné a majetkové pomery oboch rodičov, ktorí nemajú inú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. U otca došlo k zmene pomerov v tom, že kým pri predchádzajúcej úprave výživného bol nezamestnaný, v súčasnej dobe pracuje a má pomerne vysoký príjem po prepočte na euro, ale vyššie sú aj jeho náklady v porovnaní s nevyhnutnými nákladmi hradenými v našich pomeroch, pričom prihliadol aj na tú skutočnosť, že jeho manželka nepracuje. Na výžive mal. N. sa podieľa aj jej matka, ktorá takisto pracuje a jej príjem je v priemere 400 € mesačne. Pri hradení nákladov domácnosti jej pomáhajú rodičia a jej priateľ. Konajúci súd určil výživné otcovi od 1. mája 2011, teda od začatia konania s tým, že v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného od 1.1.2011 zamietol, pretože podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine matka v tomto konaní nepreukázala, že mala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepodala návrh na začatie konania o určenie výživného už skôr, teda v čase, od ktorého žiada určiť výživné (od 1.1.2011) . Dôvody, ktoré uviedla matka a teda , že nebolo možné dohodnúť sa otcom nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 1. mája 2011 do 30. septembra 2011, pričom vychádzal z toho, že prepočítal otcom hradené výživné v mesiaci máj a jún vo výške 150 USD (v máji uhradil po prepočte 104,47 € a v júni 103,54 €) . Za mesiace máj až september (5 mesiacov) má otec uhradiť výživné v sume 800 € a keďže v máji a júni po prepočte uhradil 208,01 €, jeho dlh predstavuje rozdiel vo výške 591,99 € a preto mu dlžné výživné uložil uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhovateľky a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 280 € mesačne od 1.1.2011 do budúcna vždy do 10. dňa v mesiaci na účet č. 2618580544, IBAN SK08 1100 0000 0026 1858 0544, SWIFT TATR SK BX a dlžné výživné za obdobie od 1.1.2011 do rozhodnutia vo veci zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na ten istý účet, prípadne, aby rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože pri určení výživného nevychádzal zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a rodičov vyjadrenej v § 85 ods. 2 Zákona o rodine. Konštatovala, že pri určení výživného je potrebné uvažovať aj o potrebách dieťaťa vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie spojené s činnosťou, prípravou na budúce povolanie a zdravotným stavom (u jej dcéry napríklad náklady na zubné strojčeky, zubné ošetrenia, problémy so štítnou žľazou, stužková) , prípadne potreby celkom náhodné, uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady než výživné určené za dané obdobie (školské výlety, dovolenky, predpríprava na štúdium vysokej školy, záujem o cudzie jazyky a s tým spojené náklady na ich výučbu, iné záujmy a záľuby) . Hlavné bremeno výdavkov jednoznačne nesie ona ako matka mal. N., ktorej od jej piatich mesiacov zabezpečovala osobnú starostlivosť a výchovu, pretože otec odišiel do USA za prácou. Nepopiera, že otec za celé toto obdobie až doposiaľ zasielal nepravidelne finančné čiastky (konkrétne po rozvode dvakrát do roka) . Má za to, že otec k maloletej nemá vytvorený taký osobný vzťah ako zvykne byť medzi rodičom a dieťaťom, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, tento vzťah je založený iba na biologickom princípe otca a dieťaťa. Zdôraznila, že výživné 280 € mesačne je primerané terajším zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorému pre subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie bráni objektívne posúdiť ekonomickú situáciu maloletej dcéry, ako aj jej odôvodnené potreby podložené dôkazmi. Uviedla, že pomery dieťaťa treba posudzovať nie podľa ekonomických pomerov v Slovenskej republike, ale je potrebné zvážiť ekonomické podmienky v USA, kde otec maloletej žije a pracuje. Poukázala na to, že pri hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov otca maloletej súd dostatočne neskúmal, prečo sa vzdal svojho podielu na dedičstve po svojej matke zomrelej v roku 2007, čím sa vzdal takzvaného potencionálneho príjmu a podľa jej názoru súd mal dedičský podiel zahrnúť do majetkových pomerov otca a z toho vychádzať pri stanovení výšky výživného pre maloletú dcéru. Vyslovila názor, že otec maloletej predložil doklady, ktoré sú zavádzajúce, nevierohodné a umelo vytvorené tak, aby svoju osobu postavil do svetla osoby žijúcej od výplaty do výplaty, pričom príjem nepreukázal výpisom z banky alebo šekmi od zamestnávateľa, z ktorých by bol zrejmý jeho skutočný príjem. Takisto nebola dostatočne posudzovaná dosť vysoká čiastka hypotéky na kúpu rodinného domu na obdobie 25 rokov aj napriek tomu, že jeho manželka je nezamestnaná. Uviedla, že ak má otec maloletej dcéry dostatok finančných prostriedkov na platenie hypotéky, tak potom má mať dostatok finančných prostriedkov na výživu dcéry, pretože výživné má prednosť pred všetkými výdavkami zo strany otca, ktoré nebolo, resp. nie je nevyhnutné vynaložiť a preto aj táto hypotéka sa považuje za príjem rodiča, z ktorého by súd mal vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti, čo v predmetnom prípade súd nebral v úvahu. Žiadala, aby výživné bolo zasielané na jej účet z toho dôvodu, že pri doterajšom platení šekom jej vznikajú ďalšie výdavky na vedenie účtu v inej banke, čím sa znižuje suma určeného výživného.

Otec (odporca) vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že súd pri určení výšky výživného prihliadal na listinné dôkazy ním predložené týkajúce sa jeho príjmov a životných nákladov a v plnom rozsahu vychádzal z ich primeranosti a zásady rovnakej životnej úrovne maloletého dieťaťa k jeho životnej úrovni. Vyslovil názor, že súd pri určovaní výživného prihliadal aj na potreby dieťaťa, ktoré sú nepravidelné, pričom s ohľadom na jeho životnú úroveň, ktorému jeho príjem umožňuje zabezpečovať iba základné životné potreby súvisiace s bývaním a zabezpečovaním dopravného prostriedku súvisiaceho s dopravou do práce a späť, prihliadal aj na nadštandardné výdavky maloletej dcéry a to nákup a chov cudzokrajných živočíchov, ktorých zabezpečenie určite nie je lacné. Tvrdenie matky, že hlavné bremeno výdavkov jednoznačne znáša ona, nakoľko on odišiel za prácou do USA považuje za účelové, nakoľko matka s maloletou býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a svojím priateľom, ktorí sa určite podieľajú na nákladoch spojených s vedením domácnosti (inkaso, stravovanie a podobne) . Poukázal na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že mu nebolo určené žiadne výživné predchádzajúcim rozhodnutím súdu, výživné v rámci svojich možností aj bez rozhodnutia súdu plnil, keď uhradil k rukám matky aj bez rozhodnutia súdu cca 7.000 €. Uviedol, že počas svojho pobytu v USA v čase trvania manželstva zasielal matke maloletej značné finančné prostriedky a to na nákup videopožičovne, ktorú prevádzkovala cca v tom čase 200.000 Sk, na nákup motorového vozidla pre potreby matky cca 150.000 Sk, na nákup bytového poradovníka cca 50.000 Sk a ďalšie finančné prostriedky na nákup hračiek pre maloletú, elektroniky, nábytku pre domácnosť v tom čase cca 1.500.000 Sk, pričom v tejto sume sú zahrnuté náklady na zariadenie videopožičovne, motorového vozidla a bytového poradovníka. Uviedol, že uvedené finančné prostriedky zasielal v čase,

keď mal v USA relatívne lepšie pracovné podmienky a nižšie výdavky ako v súčasnosti. Vyslovil názor, že súdom prvého stupňa určené výživné 160 € mesačne za obdobie od 1.5.2011 je vzhľadom na jeho príjmy, majetkové pomery a odôvodnené výdavky a taktiež potreby maloletej primerané. Vo vzťahu k námietke matky, že sa vzdal dedičstva po svojej nebohej matke uviedol, že od svojho odchodu z územia SR na územie USA, kde sa zdržiava aj v súčasnosti sa o potreby jeho matky starali jeho súrodenci žijúci na území SR a z toho dôvodu sa vzdal svojho podielu na dedičstve po nebohej matke, pričom predmetom dedičstva bol iba podiel na stavbe rodinného domu a prislúchajúceho pozemku v obci L.. Zdôraznil, že v žiadnom prípade nepredložil zavádzajúce, nevierohodné a umelo vytvorené doklady, ale preukázal svoju reálnu životnú situáciu, ktorej v súčasnosti v USA čelí a nikdy nemal záujem poškodiť maloletú dcéru, na ktorej výživu prispieval dobrovoľne bez rozhodnutia súdu a súdu predložil iba dôkazy, ktoré mal k dispozícii v záujme toho, aby mohol objektívne zistiť a posúdiť nárok uplatňovaný matkou maloletej. Finančné prostriedky ako výživné po právoplatnosti rozhodnutia súdu bude posielať matke na základe požiadavky priamo na jej účet, pričom poukázal na skutočnosť, že aj on má výdavky súvisiace s úhradou cez účet, ktoré v mieste jeho súčasného trvalého pobytu v USA predstavujú mesačne cca 18 USD za každý prevod z účtu na účet. Vyslovil názor, že zo strany matky neboli preukázané v konaní dôvody, aby súd priznal výživné na maloletú 280 € mesačne od 1.1.2011 do budúcna, ako to navrhuje matka.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že k výške výživného sa nevyjadruje, táto by mala korešpondovať s možnosťami povinného prispievať na výživu maloletej vo zvýšenej miere aj preto, lebo podiel osobnej starostlivosti, ktorú zabezpečuje matka od roku 2002 je vo finančnom vyjadrení nevyčísliteľná. Preto navrhol, aby odvolací súd posúdil výšku výživného, či zodpovedá možnostiam otca a potrebám maloletého dieťaťa.

Navrhovateľka N. Č. dovŕšila plnoletosť XX.X.B., teda po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a uplynutí odvolacej lehoty.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k názoru, že odvolanie matky je čiastočne opodstatnené.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca, ale nesprávne určil rozsah výživného. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možností a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a podobne) , jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady) . Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že posledná úprava výživného pre navrhovateľku bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo 7.7.2003 č.k. 8C 618/2002-21, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, na čas po rozvode bola v tom čase maloletá navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky a výživné od otca pre navrhovateľku určené nebolo, pretože bol v tom čase nezamestnaný. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2003 došlo k zmenám pomerov u navrhovateľky, ako aj odporcu. Navrhovateľka je študentkou gymnázia, s čím súvisia zvýšené výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou, na kúpu učebníc na jazyky, zošitov,

školských pomôcok, ošatenia a školských poplatkov, ako aj na stužkovú slávnosť. Zvýšené výdavky má na zdravotnú starostlivosť v súvislosti so stomatologickým ošetrením a chorobou štítnej žľazy s tým, že navštevuje lekára v Košiciach. Ďalšie zvýšené výdavky navrhovateľky sú v súvislosti s chovom zvierat. Otec žije dlhodobo v USA v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je nezamestnaná. Dosahuje príjem 3.908 USD mesačne (2.702 € mesačne) . Z tohto príjmu uhrádza splátky hypotéky domu 1.482,91 USD (25 rokov) , poplatky za televíziu a internet 140,93 USD, elektrinu 100,55 USD, mobilné telefóny 176,90 USD mesačne a leasingové splátky za motorové vozidlo 299,96 USD mesačne, ako aj ďalšie výdavky na poistku auta, domu, vývoz odpadov, nákladov na benzín, zdravotného poistenia a potravín. Odvolací súd posúdil otcom prezentované životné náklady v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine a dospel k záveru, že výdavky na zabezpečenie bývania spočívajúce v splátkach hypotéky na kúpu rodinného domu, ktorú bude splácať 25 rokov sú vzhľadom k príjmu odporcu neprimerané, rovnako ako poplatky za televíziu, internet a mobilné telefóny, ktoré nie je možné považovať za nevyhnutný výdavok vo vzťahu k zákonnej vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Cieľom citovaného ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť výživné v čo najväčšom rozsahu. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa určil výživné pre navrhovateľku neprimerane nízke s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby a možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 220 € mesačne, ktoré výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného vyplývajúcim z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Počiatok plnenia takto stanoveného výživného určil od 1.5.2011, teda od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol návrh na zmenu rozhodnutia o výživnom podaný, pretože matka navrhovateľky nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie výživného spätne. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne a zákonne zamietol návrh matky navrhovateľky na určenie výživného spätne v súlade so zásadou vyjadrenou v ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť priznania (zmeny) výživného spätne, ako aj so súdnou praxou pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa. Matkou uvedené dôvody, pre ktoré nepodala návrh na určenie (zmenu) výživného ihneď po zistení, že doposiaľ otcom uhrádzané výživné je nedostatočné pre zabezpečenie potrieb v tom čase maloletej navrhovateľky sú zjavne aktuálne a uplatňované prakticky v každom obdobnom prípade, preto ich posúdením ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine najmä, aby si oprávnení rodičia uplatňovali výživné čo najskôr a zamedzilo sa tak možným špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznať (zmeniť) výživné spätne aj za obdobie pred začatím konania. Odvolací súd zároveň rozhodol o splatnosti bežného výživného v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine vychádzajúc z účelu výživného, ktorým je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto má byť deň splatnosti výživného určovaný v danom mesiaci čo najskôr, preto určil splatnosť najneskôr do 10. dňa v mesiaci.

V dôsledku zmeny rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľku odvolací súd rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 1.5.2011 do 30.9.2011 (do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa) tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné v sume 891,99 €, t.j. 5 mesiacov po 220 €, z čoho odpočítal odporcom uhradené výživné za mesiac máj 2011 104,47 € a jún 2011 103,54 € a v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu uhradiť ho v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na výšku dlžnej čiastky, ako aj osobné a majetkové pomery odporcu s tým, že bežné výživné (od 1.10.2011 doposiaľ) , ako aj dlžné výživné (do 30.9.2011) je splatné priamo navrhovateľke, pretože dovŕšila plnoletosť, čím zaniklo zákonné zastúpenie rodičmi dieťaťa a preto je oprávnená výživné, ktoré je jej osobným právom, preberať, prípadne vymáhať sama.

V prevyšujúcej časti odvolací súd návrh z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

O trovách konania účastníkov odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.