KSKE 7 CoP 387/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/387/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210207765 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210207765.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. C. nar. XX.X.X. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov V. C. nar. XX.X.X. bývajúcej v C. na I. ul. č. XX a Š. I. nar. XX.X.X. bývajúceho v Q.T. XX R. V.., X. K. O. K. zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 12.10.2011 č.k. 27P 135/2010-104 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného s tým, že nariaďuje opravu tohto výroku, ktorý má správne znieť: Zamieta návrh na zvýšenie výživného od 8.4.2007 do 31.3.2010. .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. V. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 10.10.2000 č.k. 26C 175/1997-24 z 50 austrálskych dolárov na 100 € mesačne za obdobie od 1.4.2010 do 31.8.2011 a na 160 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci matke maloletej dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2010 do 31.10.2011 spolu vo výške 1.206,42 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh na zvýšenie výživného od 8.4.2007 do 7.4.2010.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia. Otec odvolaním napadol výrok rozsudku o zvýšení výživného pre maloletú od 1.9.2011 do budúcna a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v tejto časti tak, že zvýši výživné od 1.9.2011 do budúcna na 110 € mesačne. Namietal, že od 1.9.2011 nedošlo u maloletej k takým výrazným zmenám oproti augustu 2011 odôvodňujúcim zvýšenie výživného o ďalších 60 € mesačne. Maloletá sa síce stala študentkou nultého ročníka obchodnej bilingválnej akadémie, ale k zvýšeniu jej potrieb a nákladov na toto štúdium k výraznej zmene nedošlo, pričom ani matka neuviedla, aké zvýšené náklady oproti predchádzajúcemu obdobiu dcéra má. Zdôrazňovala iba zvýšené náklady na jej záujmovú činnosť - jazdenie, ktoré však už boli zahrnuté do výšky výživného v období od 1.4.2010 do 31.8.2011. Domnieva sa, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s jeho príjmami a výdajmi, nakoľko jeho celkové výdaje predstavujú 738,07 € mesačne, pričom ide len o polovicu spoločných výdavkov, ktoré má spolu s manželkou taktiež žijúcou v Austrálii. Pokiaľ by súd porovnal výšku jeho príjmu ako v Austrálii, tak aj na území SR, musel by dospieť k záveru, že výška výživného 160 € mesačne nie je adekvátna jeho príjmom. Zdôraznil, že na území SR

má príjem 228 € mesačne a teda ak odpočíta 160 € mesačne, zostane mu iba 60 € a pokiaľ ide o jeho príjem v Austrálii, kde poberá celkom 1.051,17 austrálskych dolárov, pričom má výdaje 893,75 dolárov, v Austrálii mu teda zostane na živobytie 157,42 austrálskych dolárov. Podotkol, že matka maloletej bude povinná riešiť vyživovaciu povinnosť otca najneskôr o dva roky a potom zrejme už súd nebude mať vôbec možnosť zvýšiť výživné, pretože pri ďalšom zvýšení o 60 € by sa dostal do sociálnej tiesne.

Matka v odvolaní namietala zvýšenie výživného za obdobie od 1.4.2010 do 31.8.2011, ako aj určenie dlžného výživného za obdobie od 1.4.2010 do 31.10.2011. Vyjadrila názor, že súd mal zaviazať otca maloletej prispievať na jej výživu v období od 1.4.2010 do 31.8.2010 aspoň vo výške 130 € mesačne s tým, že všetky náklady, ktoré na maloletú mala odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného uviedla na súde. Pokiaľ ide o určenie dlžného výživného za obdobie od 1.4.2010 do 31.10.2011 namietala, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď vychádzal zo záveru, že doposiaľ určené výživné je 42,82 € teda, že výživné bolo určené 50 austrálskych dolárov, čo bolo v čase rozhodnutia o výživnom 1.290 Sk mesačne a podľa kurzu Národnej banky SR je 1 austrálsky dolár 25,80. Tento stav a kurz austrálskeho dolára k slovenskej korune bol však platný v čase vydania prvého rozhodnutia, rozsudku o výživnom č.k. 26C 175/97 z 10.10.2000. Domnieva sa, že súd mal prihliadať na aktuálny kurz austrálskeho dolára k euru a to za obdobie, za ktoré žiadala zvýšiť výživné. Ako dôkaz uviedla tabuľkový prehľad výšky výživného, ktoré otec maloletej uhrádzal a z ktorého vyplýva, že doposiaľ určené výživné nebolo 42,82 €, ako uviedol súd prvého stupňa v rozsudku a preto aj výška dlžného výživného nie je správna. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši výživné pre mal. V. z 50 austrálskych dolárov na 130 € mesačne za obdobie od 1.4.2010 do 31.8.2011 a dlžné výživné za obdobie od 1.4.2010 do 31.10.2011 vo výške 1.792,52 € uloží otcovi zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V prílohe predložila výpis z účtu, z ktorého vyplývajú prijaté platby výživného zo zahraničia.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na svojom odvolaní a poukázala na to, že ak otec dokáže niekoľkokrát do roka cestovať z Austrálie na Slovensko, platiť si druhý byt na Slovensku vrátane všetkých nákladov na živobytie v zahraničí, je nepochopiteľné, prečo nie je ochotný platiť na vlastné dieťa pár desiatok eur navyše. Podotkla, že počas školského roka vznikli ďalšie výdavky na doučovanie dcéry z anglického jazyka 50 € mesačne, z matematiky 30 € mesačne a maloletej musí platiť cestovné 15 € mesačne.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výroku rozsudku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného spätne pred podaním návrhu dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť

o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených ustanovení vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne odkazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Súd prvého stupňa sa správne zameral pri zisťovaní odôvodnených potrieb dieťaťa na zmeny, ktoré nastali od predchádzajúcej úpravy výživného s tým, že u každého dieťaťa dochádza k zmene odôvodnených potrieb v súvislosti s vekom, rastom a školskou dochádzkou, pričom u mal. V. zohľadňoval špeciálne zvýšené výdaje v súvislosti s finančne náročnou športovou činnosťou. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že výživné pre maloletú bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 10.10.2000 č.k. 26C 175/97-24, ktorým bolo určené výživné pre maloletú 50 austrálskych dolárov mesačne od narodenia maloletej (11.4.1996) do budúcna. V čase tohto rozhodnutia bola maloletá vo veku 4 rokov, otec žil v Austrálii, bol nezamestnaný, iné vyživovacie povinnosti nemal, pretože jeho deti pochádzajúce z manželstva už boli plnoleté. S prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od určenia výživného je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletej sa v súvislosti s vekom, školskou dochádzkou a športovou činnosťou podstatne zvýšili. K podstatnej zmene pomerov došlo aj u otca maloletej, ktorý poberá dôchodok, teda má stabilný príjem, iné vyživovacie povinnosti nemá s tým, že aj jeho manželka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti má vlastný príjem pozostávajúci z dôchodku približne na úrovni ako otec maloletej. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že príjmové pomery otca mu umožňujú plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť k maloletej v rozsahu 100 € mesačne od 1.4.2010 do 31.8.2011 a 160 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna s prihliadnutím na jeho odôvodnené výdaje, za ktoré nemohol odvolací súd v súlade s ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine považovať splátky pôžičiek a úverov, nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou a až po splnení tejto zákonnej vyživovacej povinnosti môže povinný rodič uhrádzať svoje ďalšie potreby. Súd prvého stupňa správne diferencoval výživné v súvislosti so zmenami pomerov, ktoré u maloletej nastali nástupom do nultého ročníka obchodnej bilingválnej akadémie, čím došlo k podstatnému nárastu odôvodnených potrieb dieťaťa predovšetkým v súvislosti s dvojjazyčným vzdelávaním, ktoré si vyžaduje aj zvýšené náklady. Pretože súd prvého stupňa správne určil rozsah zvýšeného výživného v jednotlivých obdobiach, ako aj počiatok jeho plnenia v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie výživného spätne pred podaním návrhu, odvolací súd rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného spätne pred podaním návrhu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a v súlade s ust. § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil opravu výroku o zamietnutí návrhu, nakoľko súd prvého stupňa zvýšil výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh na zvýšenie výživného podaný, teda od 1.4.2010, preto zjavne nemohol zamietnuť návrh na zvýšenie výživného do 7.4.2010, len do 31.3.2010, preto odvolací súd túto zrejmú nesprávnosť odstránil.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd zároveň preskúmal súvisiaci výrok o dlžnom výživnom za obdobie od 1.4.2010 do 31.10.2011 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo záveru, že doposiaľ určené výživné pre maloletú je 42,82 €, k čomu dospel tak, že vychádzal z kurzu Národnej banky SR v čase určenia vyživovacej povinnosti, kedy bol 1 austrálsky dolár 25,80 Sk, čo následne prepočítal na euro konverzným kurzom. Uvedený záver súdu prvého stupňa je nesprávny, pretože otec bol zaviazaný plniť si vyživovaciu povinnosť v austrálskych dolároch a preto bolo povinnosťou súdu pri ustálení dlžného výživného za sledované obdobie zisťovať kurz austrálskeho dolára a eura za každý mesiac tohto obdobia, vypočítať týmto kurzom doposiaľ určené

výživné, teda 50 austrálskych dolárov a následne zistiť rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným v eurách a zvýšeným výživným. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že dlžným výživným v prípade rozhodnutia o zvýšení výživného je rozdiel medzi už určeným výživným a zvýšeným výživným, pri ustálení ktorého je potrebné zohľadniť v prospech povinného tie plnenia, ktoré poskytol oprávnenému nad rámec už stanoveného výživného vo forme finančnej alebo naturálnej a ktoré zároveň spĺňali charakter a účel výživného, avšak nedoplatky na výživnom, ktoré eventuálne vznikli, nemôže súd zohľadňovať, resp. o nich rozhodnúť (zahrnúť ich do dlžného výživného) , pretože by išlo o duplicitné rozhodnutie o výživnom, o ktorom už súd rozhodol predchádzajúcim rozsudkom o výživnom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorého povinnosťou bude opätovne rozhodnúť o dlžnom výživnom za obdobie od 1.4.2010 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zvýšení výživného podľa vyššie uvedeného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.