KSKE 7 CoP 45/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611215525 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7611215525.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. I. X. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dieťaťa rodičov X. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. J. I. J. G. W.. Č.. XX/X a Z. H. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v N.N. J. I. J. Y. X. S. X/X v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 5.12.2011 č.k. 16P 321/2011 - 30 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného za obdobie od 7.10.2010 do 13.10.2011.

M e n í rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného za obdobie od 21.8.2004 do 6.10.2010 tak, že konanie v tejto časti zastavuje.

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného od 14.10.2011 do budúcna a zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného, zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe návrhu otca doručeného súdu 14.10.2011 a doplneného ústne do zápisnice na pojednávaní 5.12.2011, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre maloletú na sumu minimálneho zákonného výživného spätne od 21.8.2004. Návrh odôvodnil tým, že je momentálne nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62 € mesačne. Matka vo svojej výpovedi 5.12.2011 navrhla zvýšiť výživné od otca pre maloletú zo sumy 50 € na 100 € počnúc od decembra 2011.

Konajúci súd z výpovede otca zistil, že je nezamestnaný, hlásený na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 € mesačne. Iný príjem nemá. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Má 20 ročného syna, ktorý skončil Obchodnú akadémiu tak isto musí prispievať na jeho výživu. Žije spolu s ním v spoločnej domácnosti. Otec má partnerku, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, ktorá je tehotná. Otec bol nezamestnaný aj v období r. 2010, kedy súd rozhodoval o stanovení výživného na maloletú dcéru. Naposledy pracoval brigádnicky asi pred troma rokmi aj to asi mesiac alebo dva. Toho času býva u rodičov v trojizbovom byte spolu so svojim synom. Rodičom poskytuje celú sociálnu dávku, s maloletou

dcérou sa nestretáva, neposkytuje jej žiadne výživné, lebo nemá z čoho. Uviedol, že o skutočnosti, že mal. I. je jeho dcéra nevedel, nakoľko nedostal žiaden rozsudok a až teraz v auguste na polícii sa to dozvedel, keď sa voči nemu viedlo trestné konanie pre zanedbanie povinnej výživy za čo dostal podmienku. Z výpovede matky konajúci súd zistil, že maloletá je žiačkou 1. ročníka základnej školy s čím sú zvýšené výdavky. Býva u svojho partnera v dvojizbovom byte spolu s dcérou. Je zamestnaná s čistým príjmom 324,- €. Je poberateľkou prídavkov na dieťa a náhradného výživného. Okrem mal. I. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Jej partner je zamestnaný a dosahuje podobný príjem ako ona. Na úhradách za domácnosť sa podieľa sumou 150,- € mesačne, v čom nie je zahrnutá strava, tú si uhrádza sebe a dcére osobitne. Matka hradí maloletej družinu 4,- €, stravné 14,- €. Maloletá navštevuje folklórny krúžok, za ktorý matka platí 1,- €. Po zdravotnej stránke je dcéra v poriadku. Otec na maloletú výživné neplatí, nestretáva sa s ňou, neposkytuje jej žiadne vecné plnenia. Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C 43/2005 konajúci súd zistil, že rozsudkom uvedeného súdu z 6.10.2010 č.k. 7C 43/2005 - 160 bolo určené otcovstvo k mal. I. zo strany Z. H., maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej 50,- € mesačne od 21.8.2004. Okrem toho bol zaviazaný zaplatiť dlžné výživné v celkovej výške 3.683,87 € v mesačných splátkach po 100,- € k rukám matky popri bežnom výživnom pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich a tiež na úhradu časti nákladov matky na zakúpenie detskej výbavičky vo výške 166,- € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd pri určení výšky výživného vychádzal z finančných pomerov otca ako aj matky. Poukázal na výpoveď otca z 9.11.2007, z ktorej vyplývalo, že je nezamestnaný a poberá dávku 55,43 €. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi pochádzajúcemu z iného vzťahu, ku ktorému otcovstvo priznal a ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti starým rodičom v r. 1993, pretože v tom čase bol otec maloletý. Na výživu maloletého platil výživné starým rodičom 10,- € mesačne. Z uvedeného spisu vyplynulo, a to konkrétne zo správy ÚPSVaR z 14.9.2010 čl. 151, že otec bol od 1.9.2009 poberateľom dávky hmotnej núdzi, ktorá v čase podania správy predstavovala sumu 62,50 €. Podľa ďalšej správy z 8.9.2010 č.l. 152 bol otec v období od 4.9.2009 do 2.11.2009 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený pre nespoluprácu. Z ďalšej správy z 30.9.2010 č.l. 153 vyplýva, že maloletá v tom čase navštevovala materskú školu, za ktorú matka uhrádzala stravné 22,- € mesačne, dar škôlke 70,- € za školský rok a na krúžky 15,- € mesačne. Matka bola nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.9.2010 a jej príjmom boli len rodinné prídavky 21,99 € a náhradné výživné 25,38 €. Konajúci súd ďalej zistil, že otec je v súčasnosti poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € mesačne a nie je poberateľom iných štátnych sociálnych dávok. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 7.6.2011 do 7.7.2011 odkiaľ bol 8.7.2011 vyradený pre nespoluprácu. Z potvrdenia zamestnávateľa matky Základnej školy F.. H. I. N. J. I. zistil, že matka je zamestnaná od 14.3.2011 na zastupovanie a od 22.8.2011 na dobu určitú. Jej príjem v mesiaci september 2011 predstavoval sumu 324,49 €. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 30.11.2011 zistil, že matka bola v čase od 1.9.2010 do 13.3.2011 a od 26.5.2011 do 21.8.2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Bola poberateľkou náhradného výživného 50,- € mesačne od februára 2011 a prídavku na dieťa v sume 22,01 € mesačne. Z rozhodnutia Základnej školy F.. H. I. N. J. I. zo 14.9.2011 zistil, že mal. I. bola prijatá do školského strediska záujmovej činnosti pre školský rok 2011/2012 a to na folklórny kurz a rovnako bola prijatá aj do školského klubu detí, za ktorý matka uhrádza 4,- € mesačne. Podľa vyčíslenia, ktoré matka súdu predložila v písomnom vyhotovení náklady na dcéru tvorili úhrada stravného 15,- €, poplatok za školský klub 4,- € mesačne, poplatok za folklórny krúžok 1,- €, náklady na školské pomôcky 60,- €, bežné pomôcky do školy 20,- €, náklady na oblečenie 30,- €. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. a skonštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri rozhodnutí z 6.10.2010 č.k. 7C 43/2005-160 a navyše sa otec dožadoval aj neprípustného preskúmavania uvedeného rozhodnutia v tomto konaní. Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiadúce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. V danom prípade preskúmavať dôvody, z ktorých súd

vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku z 6.10.2010 č.k. 7C 43/2005-160 a následne na základe toho meniť uvedené rozhodnutie spätne od 21.8.2004, od kedy bol otec zaviazaný na platenie vyživovacej povinnosti v sume 50,- € mesačne, súdu v tomto na návrhu otca začatom konaní neprináležalo. Pokiaľ šlo o porovnanie pomerov, z ktorých súd v pôvodnom rozsudku pri určení výživného vychádzal a ktorého zníženia sa otec teraz domáha s pomermi, ktoré momentálne boli uňho zistené v súčasnej dobe súd konštatoval, že nebola zistená absolútne žiadna zmena pomerov, ktorá by sa dala kvalifikovať ako podstatná a ktorá by prípadne odôvodňovala zníženie výživného po právoplatnosti rozsudku č.k. 7C 43/2005 - 160 do budúcna. Ako v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku tak aj v súčasnosti bol otec nezamestnaný s príjmom, ktorý tvorila jeho dávka v hmotnej núdzi. Tieto skutočnosti preto nemohli a ani nemôžu byť v tomto konaní dôvodom pre rozhodnutie o znížení výživného tak ako sa domnieva otec. Vzhľadom na uvedené návrh otca zamietol. Pokiaľ ide o protinávrh matky vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že ani tomuto návrhu nie je možné vyhovieť aj keď od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal pôvodný rozsudok a to na strane maloletého dieťaťa. Táto podstatná zmena spočíva v tom, že maloletá v súčasnosti navštevuje prvý stupeň základnej školy na rozdiel od pôvodného rozhodnutia, kedy navštevovala predškolské zariadenie. V prípade maloletej tak došlo nástupom na ďalší stupeň jej vzdelávania k zmene pomerov, s čím sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na maloleté dieťa. Dieťa sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to aj z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho potreby tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích, či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. K zmene pomerov došlo aj u matky, ktorá sa zamestnala. V tejto súvislosti konajúci súd poznamenal, že na zvýšenie výživného síce postačí podstatná zmena pomerov u oprávneného subjektu v danom prípade maloletého dieťaťa, pričom u povinnej osoby k výraznej zmene pomerov napr. v podobe zvýšenia životnej úrovne dôjsť nemusí, na druhej strane však prípadné zvýšenie výživného nad sumu minimálneho výživného, ktorú je otec povinný platiť bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti musí rešpektovať reálnu životnú úroveň otca a pokiaľ táto za žiadnych okolností zvýšenie výživného neumožňuje, nie je možné výživné na dieťa zvýšiť hoci je z pohľadu dieťaťa absolútne opodstatnené. Inými slovami súd musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tiež na prípadné zmeny jeho pomerov oproti pomerom, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Ako už bolo konštatované, k zmene pomerov otca nedošlo, je nezamestnaný s príjmom, ktorý tvorí dávka v hmotnej núdzi, preto za týchto okolností súd návrh matky na zvýšenie výživného musel zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia. Otec žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok a znížil výživné na sumu 20,- € mesačne. Uviedol, že žije s družkou v jednej domácnosti, s ktorou má maloleté dieťa H. X. nar. X.X.XXXX. Jeho priateľka N. X. nar. XX.X.XXXX je tehotná a čakajú narodenie druhého dieťaťa. Nakoľko je poberateľom dávky v hmotnej núdzi 62,52 € nie je schopný platiť určené výživné 50,- € mesačne. K odvolaniu pripojil rodný list mal. H. X. nar. X.X.XXXX vydaný Matričným úradom N. J. I. 14.12.2011, v ktorom je zapísaný otec maloletej Z. H. nar. XX.X.XXXX a matka N. X. nar. XX.X.XXXX.

Matka v odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil výživné pre maloletú na 120,- € mesačne a to so spätnou platnosťou od 21.8.2004. Uviedla, že náklady na maloletú dcéru sa zvýšili, pretože navštevuje prvý ročník základnej školy. Ona je síce zamestnaná, ale nevie ako dlho bude pracovať, pretože má uzavretú pracovnú zmluvu len do 30.6.2012.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného za obdobie od vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom č.k. 7C 43/2005-160 do podania návrhu otca na zníženie výživného dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca za uvedené obdobie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku týkajúceho sa uvedeného obdobia a na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 219 ods. 2 O.s.p. dodáva, že súd prvého stupňa správne porovnal v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa (týkajúceho sa vyššie uvedeného obdobia) s tým, že pri zmene rozsudku o výživnom podľa uvedeného ustanovenia a v spojení s ust. § 163 ods. 2 O.s.p. súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného výroku rozsudku a musí sa zaoberať len otázkou, či došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré odôvodňujú zmenu pôvodného rozsudku. Zmena rozsudku je zásadne prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov, súd však môže rozhodnúť o zmene pôvodného rozsudku i spätne, avšak rešpektujúc ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p. to znamená, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, teda zmena pôvodného rozhodnutia je prípustná len od vyhlásenia pôvodného rozsudku (R 2/85) . Aj v rámci rozhodovania o zmene výživného je potrebné aplikovať ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného teda vyplýva, že rodič, ktorý podáva návrh na zmenu výživného pre maloleté dieťa je povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili podať návrh už v čase, od ktorého uplatňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. V tomto konkrétnom preskúmavanom prípade otec nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili podať návrh na zníženie výživného skôr s tým, že jeho nedisciplinovanosť v konaní o určenie otcovstva k maloletej a úprave výkonu rodičovských práv a povinností (nedostavil sa na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný a vyhýbal sa doručeniu rozhodnutia, pričom vediac, že je vedené konanie o určenie otcovstva a s tým spojenej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu mal povinnosť oznámiť konajúcemu súdu miesto preberania zásielok, čo však neurobil) nemôže byť posudzovaná ako dôvod hodný osobitného zreteľa, navyše za situácie, že minimálne v auguste 2011 v dôsledku trestného stíhania pre neplnenie vyživovacej povinnosti mal vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti a návrh podal až 14.10.2011 a rovnako už v auguste 2011 mohol vedieť o svojej ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. H.. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného za obdobie od 7.10.2010 (po vyhlásení pôvodného rozsudku o výživnom) do 13.10.2011 (do dňa predchádzajúceho podaniu návrhu na zníženie výživného) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) , ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) .

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) .

Podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Otec sa domáhal zmeny rozhodnutia o výživnom od 21.8.2004, o ktorom už bolo rozhodnuté v pôvodnom rozsudku o výživnom a ako bolo uvedené vyššie do vyhlásenia tohto pôvodného rozsudku 6.10.2010 nie je možné opätovne konať, načo súd prvého stupňa v podstatne správne poukázal v dôvodoch

napadnutého rozsudku, avšak v tejto časti nesprávne právne posúdil vec, pretože ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľnou podmienkou konania, preto mal v tejto časti konanie v súlade s vyššie cit. ust. zastaviť. Odvolací súd preto odstránil pochybenie súdu prvého stupňa a konanie o znížení výživného od 21.8.2004 do 6.10.2010 zastavil. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rovnaký záver je potrebný prijať aj v prípade, že matka bude zotrvávať na svojom odvolacom návrhu, ktorým sa domáha zvýšenia výživného od narodenia dieťaťa do 6.10.2010 (do vyhlásenia pôvodného rozsudku o výživnom) a pokiaľ ide o obdobie od 7.10.2010 do 5.12.2011 (kedy požiadala o zvýšenie výživného) je potrebné dôsledne aplikovať ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine tak ako bolo uvedené vyššie.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak: f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vzhľadom na to, že otec v rámci odvolacieho konania predložil súdu rodný list maloletej H. X. nar. X.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že je otcom aj tohto dieťaťa, pričom rodný list maloletej bol vystavený až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, ide o novú skutočnosť, ktorá má význam pre posúdenie možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej I., teda je nevyhnutné vykonať dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodnúť o výživnom pre maloleté dieťa od podania návrhu otca 14.10.2011 do budúcna s tým, že od vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa mohlo dôjsť aj k iným zmenám pomerov, ktoré by eventuálne mohli odôvodňovať zvýšenie výživného pre maloletú od podania návrhu matky v decembri 2011 do budúcna. Pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na prípadne úplne novom skutkovom základe by bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania, čím by došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného od 14.10.2011 do budúcna a zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. ako aj o trovách konania a podľa ods. 2 tohto zák. ust. v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktorého úlohou bude vykonať nové dokazovanie na zistenie podstatných zmien pomerov u rodičov ako aj maloletého dieťaťa a opäť rozhodnúť o výživnom pre mal. I. od 14.10.2011 do budúcna.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.