KSKE 7 CoP 50/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 50/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210218761 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7210218761.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky D. H. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. S.W. č. X proti odporcovi G. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v H. na ul. N. č. X o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.7.2011 č.k. 31C 117/2010-151 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel jej návrhu v plnom rozsahu, alternatívne zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodu uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p., pretože prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nedostatočne vyhodnotil majetkové pomery účastníkov konania a schopnosti a možnosti odporcu. Uviedla, že návrh podala v mimoriadne ťaživej životnej situácii a odporca od začiatku spôsoboval prieťahy v konaniach, prvého pojednávania sa nezúčastnil, pretože neprebral zásielku. V priebehu konania odporca spochybňoval jej zdravotný stav a nepatrične sa vyjadroval na jej adresu, pričom svoj stav zveličuje a zneužíva, pretože ľudia s podobnými diagnózami pracujú. Vyslovila názor, že z lekárskych správ bolo preukázané, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje vykonávať prácu a nedostatočne zohľadnil jej majetkové pomery, jej možnosti aj schopnosti odporcu. Nesúhlasila so záverom súdu ohľadne rekonštrukcie jej bytu a zostatku kúpnej ceny a navyše o nepravdepodobnosti, aby byt zakúpila v tak dezolátnom stave, že by vyžadoval až takú vysokú investíciu do rekonštrukcie. Hodnotenie majetkových pomerov, schopností a možností odporcu súdom prvého stupňa taktiež považuje za nesprávne, pretože príjem odporcu je síce vyšší a napriek tomu nemá zabezpečené bývanie a v dohľadnom čase bude musieť si zariaďovať novú domácnosť. Je dôvodná pochybnosť o tom, že má odporca zabezpečené bývanie a koľko za neho hradí. Nepovažuje za správny ani záver súdu o tom, že finančné prostriedky na účte odporcu, na ktorý opakovane poukazovala v priebehu konania sú podľa súdu zároveň aj peniazmi vyplatenými v rámci BSM, ktoré odporca nie je povinný vynakladať na poskytovanie príspevku navrhovateľke a navyše nevzal pri rozhodovaní do úvahy, že predmetom konania o vyporiadanie BSM, ktoré ešte prebieha, sú práve spoločné úspory a finančné prostriedky za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré jej boli vyplatené a uložené na spoločnej vkladnej knižke a neskôr do SAS Slovenska. Považuje za nedostatočné vysporiadanie sa súdu prvého stupňa aj s jej námietkami voči deklarovanej výške výdavkov odporcu, ktoré v konaní tvrdil, pretože sú nižšie a odporcom boli účelovo nadhodnotené. Súd v rámci dokazovania zistil, že odporca

je majiteľom jedného bankového účtu, pričom nejaké peniaze údajne má v hotovostiach doma, avšak ich výšku nezdokladoval. Odporca neustále v snahe znepriehľadniť svoju finančnú situáciu prevádzal finančné prostriedky na rôzne účty, prípadne na dcéru alebo družku, čo však súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Uviedla, že jej invalidita odporcovi vyhovovala, kým sa starala o spoločné deti a už počas choroby chodieval so svojou terajšou družkou na zahraničné dovolenky a znemožňoval jej pobyty na ich chalupe. Z dôchodku 319 € po vyplatení úhrad spojených s bývaním jej zostáva 138 €, čo predstavuje 4,50 € na deň, čo nezahŕňa jej nutné výdavky napríklad poistenie bytu, prípadne poplatky spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Za nesprávny považuje aj výrok o trovách konania, pretože rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom na to, že odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Čo sa týka náhrady trov štátu, súd rozhodol, že o nich rozhodne osobitným uznesením, avšak svoje rozhodnutie neodôvodnil, preto je v tejto časti nepreskúmateľné.

Odporca vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Konštatoval, že prieťahy v konaní nespôsoboval a prvého pojednávania sa nezúčastnil, pretože mu nebolo doručené predvolanie. Spochybňuje zlý zdravotný stav navrhovateľky, nakoľko vie, že svoje zdravotné problémy zveličuje a zneužíva. Z predaja 4-izbového bytu navrhovateľka získala viac finančných prostriedkov ako tvrdí, čo vyplýva z kúpno-predajných zmlúv. O jej mimoriadne ťaživej životnej situácii nemôže byť ani reč, pretože nevysvetlila, ako nakladala s úsporami v rokoch 2004 až 2007, kedy mala nadštandardné príjmy a on jej platil 4.000 Sk mesačne výživné, zároveň hradil všetky povinné poplatky súvisiace s bývaním. Vysporiadaním BSM bola značne zvýhodnená a využila jeho dôverčivosť. Zmluvu o budúcej zmluve a zmluvu o podnájme súdu predložil a zdokumentoval. Je v jeho záujme, aby navrhovateľka nevedela kde býva a aj preto hodlá kúpiť byt, nakoľko je schopná mu uškodiť, ako aj každému, kto je s ním v dobrom vzťahu. Svoje príjmy a výdavky pred prvostupňovým súdom zdokladoval. Sumu 995.000 Sk, ktoré mu navrhovateľka vyplatila pri vysporiadaní BSM má v prvom rade na zaistenie svojho trvalého bývania a značnú časť sumy vynaložil na opravu chalupy (drevenice) , ktorú vysporiadaním BSM získal a ktorá bola v dezolátnom stave, pretože ju napadla drevokazná huba a bez okamžitej pomoci by bola neodvratne zničená. Má za to, že spôsob, ako on s týmito peniazmi naloží a kde ich má uložené je len na ňom a nie je povinný o tejto skutočnosti navrhovateľku informovať a nepovažuje za dôvodné z týchto finančných prostriedkov hradiť navrhovateľke výživné. Dodal, že na zahraničné dovolenky chodieva na bicykli a pod stan.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom a jeho samostatnosť znamená aj to, že podmienky jeho vzniku a trvania, ako aj jeho rozsah sa líšia od podmienok vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na príspevok, ale nie hľadiskom určujúcim rozsah príspevku, ktorý zákon vymedzuje pojmom primeraná výživa. To znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza v úvahu len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného. Podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť, musí byť nepochybne preukázaná. Preto je vždy prioritnou povinnosťou súdu spoľahlivo zistiť podmienky pre posúdenie otázky, či a v akom rozsahu je rozvedený manžel schopný zo svojich príjmov uhradiť svoje nevyhnutné potreby. Schopnosti rozvedeného manžela sám sa živiť neovplyvňujú iba jeho zárobkové schopnosti a možnosti, ale aj jeho majetkové pomery v rámci úvahy, do akej miery je výživa oprávneného manžela krytá z jeho vlastného majetku, pričom nestačí iba zistenie, že oprávnený má majetok určitej hodnoty, ale je nevyhnutné posúdiť, do akej miery tento majetok celkovo ovplyvňuje jeho pomery a spôsob života, aké mu poskytuje výhody a o aký druh majetku ide. Rovnakou podstatnou podmienkou pre určenie rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela sú schopnosti a možnosti povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) , ktoré hľadisko však neovplyvní hornú hranicu príspevku, pretože podľa dikcie § 72 ods. 1 Zákona o rodine má povinný prispievať podľa svojich schopností a možností len na primeranú výživu oprávneného. Ak povinný nemá dostatočný príjem a ani ho nemôže získať, to znamená, že príspevok na výživu rozvedeného manžela bude nižší a v krajnom prípade na jeho priznanie nebude právny nárok.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s odvolacími námietkami navrhovateľky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa, navrhovateľka neuviedla ani v priebehu odvolacieho konania žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na určenie príspevku na rozvedeného manžela. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, pretože navrhovateľka ako invalidná dôchodkyňa má svoj príjem, ktorý pozostáva z invalidného dôchodku 319 € a v konaní bolo preukázané, že po vyporiadení BSM odpredala byt za 2.600.000 Sk, odporcovi vyplatila jeho podiel a zabezpečila pre seba 1-izbový byt, ktorý bol v dezolátnom stave, preto bola nútená zvyšok finančných prostriedkov v sume 305.000 Sk investovať do úpravy. Po vyplatení odporcovho podielu 995.000 Sk a po rekonštrukcii by jej mala zostať suma 255.000 Sk a aj v čase rekonštrukcie disponovala sumou 50.000 Sk je nepravdepodobné a v tom sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvého stupňa, že 1- izbový byt o výmere 42,10 m2 kupovaný za tvrdenú sumu 1.350.000 Sk bol v tak dezolátnom stave, že by vyžadoval investície navrhovateľkou tvrdené 305.000 Sk. Správne konajúci súd skonštatoval, že navrhovateľka, keďže bola oboznámená so stavom bytu a jeho vybavením, mala už v tom čase zvažovať, či vzhľadom na ňou tvrdenú nepriaznivú životnú a finančnú situáciu bude schopná zabezpečiť pre seba takú životnú úroveň, aby nemusela prenášať svoju životnú úroveň na bývalého manžela. Odvolací sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že náklady navrhovateľky ktoré má v súvislosti s bývaním, vynakladá aj odporca, ktorý je starobným dôchodcom, jeho príjem je síce vyšší, tým však nie je preukázaný návrh navrhovateľky, ktorá mala k dispozícii finančné prostriedky, s ktorými podľa vlastného rozhodnutia naložila. Príjem navrhovateľky umožňuje pokryť jej nevyhnutné životné náklady. Na druhej strane odporca nemá vyriešenú bytovú otázku a finančné prostriedky na účte odporcu, na ktorých výšku navrhovateľka poukazovala, sú zároveň aj peniazmi vyplatenými z vysporiadania BSM, ktoré nie je povinný odporca vynakladať na poskytnutie príspevku navrhovateľke. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a pretože sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku, obmedzil sa iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že žiaden z účastníkov konania si ich náhradu neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.