KSKE 7 CoP 74/2012 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/74/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107224110 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107224110.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa R.. V. Š. nar. X.X.P. bývajúceho v N. I. U.. N. Č.. XX zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 proti odporkyni W. Š. nar. XX.X.P. bývajúcej v N. I. U.. W. Č.. XX zastúpenej JUDr. Dušanom Hudákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému X. Š. nar. X.X.P. a maloletému Y. Š. nar. XX.X.P. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 15.11.2011 č.k. 19C 210/2007-125

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. X. a mal. Y. na čas po rozvode.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne. Na čas po rozvode zveril mal. X. a mal. Y. do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu mal. X. 66,38 € a mal. Y. 60,- € mesačne, ktoré zaviazal navrhovateľa prispievať odporkyni vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval dohodu rodičov o úprave styku tak, že navrhovateľ je oprávnený mať u seba maloleté deti každý týždeň od pondelka 16.30 hod. do utorka rána 7.30 hod., v stredu od 16.30 hod. do štvrtka rána 7.30 hod. a každý párny týždeň v mesiaci od piatku 16.30 hod. do pondelka rána 7.30 hod. Vianočné, novoročné sviatky a prázdniny s tým, že navrhovateľ je oprávnený sa s deťmi stýkať po vzájomnej dohode rodičov. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, proti výroku o výchove a výžive tak, že navrhol ich zmeniť tak, že mal. X. a mal. Y. zverí do jeho osobnej starostlivosti a odporkyňu zaviaže prispievať na výživu mal. X. 70,- € mesačne a mal. Y. 60,- € mesačne. Vyslovil názor, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav ohľadne zverenia maloletých detí do starostlivosti odporkyne a na základe toho nesprávne rozhodol, pretože neúplne zistil skutkový stav a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože o výchove rozhodol v čase, keď ešte jeho manželstvo s odporkyňou trvalo, pričom súčasne prebiehalo na konajúcom súde konanie sp.zn. 21P 141/2006, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti odporkyne s nesprávnou konštatáciou, že doposiaľ nedošlo k podstatnej zmene pomerov, preto rozhodol rovnako. Uviedol, že konajúci súd nesprávne konštatoval, že odporkyňa sa snaží viac vytvárať priaznivé podmienky pre starostlivosť o maloleté deti s prihliadnutím na citovú väzbu a stabilitu výchovného prostredia, nevyhodnotil situáciu na jeho strane a nevzal do úvahy jeho argumenty. Poukázal na to, že o maloleté deti sa stará on, poskytuje im stravu,

finančné a citové zabezpečenie a matka nezabezpečuje deťom potrebnú výchovu ani starostlivosť v takom smere, v akom by mala. Počas prvostupňového konania uviedol, že zabezpečuje maloletým finančné prostriedky okrem osobnej starostlivosti, na bývanie, stravu, základné potreby a taktiež trávi s nimi čas, čo sa dá vydeliť na 80%, pričom matka s nimi trávi čas 20% a nezabezpečuje im žiadne finančné prostriedky a deti na ňu nie sú citovo naviazané. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že matka s nimi trávi čas maximálne 6 hodín, prípadne 12 hodín celý týždeň a počas toho nemôže im poskytnúť ani emocionálne, ani citové potreby. V čase voľna sa o deti vie lepšie postarať a zorganizovať aj ich mimoškolskú činnosť, zábavu a vyslovil názor, že je potrebné prihliadnuť na vôľu detí, ktoré chcú bývať u neho a chcú byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Dôkazom toho, že matka detí, teda odporkyňa opustila spoločnú domácnosť, dopustila sa manželskej nevery, čo malo vplyv na ich vývoj a výchovu, deti obrala o normálne detstvo s potrebným zázemím a bezpečnosť. Konštatoval, že pokiaľ deti sa vyjadrili, že chcú bývať s ním, majú na to svoje dôvody, hlavne citové väzby na jeho osobu, každodenné športové a záujmové aktivity, trávenie spoločných víkendov a prázdnin, v čase nosenia k lekárovi, každý deň do školy, škôlky, umeleckú školu, návštevu krúžkov, pretože matka na takéto aktivity nemá dostatok času a navyše nie je schopná sa o ne postarať počas dňa aj kvôli pracovnej činnosti.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že opätovne uvádza rovnaké dôvody a tvrdenia, ktoré boli predmetom náležite vykonaného dokazovania, ku ktorým sa vyjadrila v rámci konania na súde prvého stupňa. Jedná sa o tie isté dôvody, ktoré už navrhovateľ uvádzal v konaní a k týmto ona už niekoľkokrát zaujala stanovisko, ktoré je zrejmé zo spisového materiálu a ktoré si súd prvého stupňa osvojil, a preto opätovne sa k tvrdeniam navrhovateľa nebude vyjadrovať.

Kolízny opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, určiť výživné od matky podľa jej zárobkových a majetkových možností s poukázaním na odôvodnené potreby maloletých detí a upraviť styk s matkou na základe vzájomnej dohody rodičov.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.) .

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivosti prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi a odvolací súd stotožňuje. Na základe uvedeného je rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a na zvýraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia dodáva, že súd prvého stupňa správne porovnával pomery rozvodovej úpravy s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, ktoré sú totožné, nakoľko k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Matka - odporkyňa vytvára priaznivé podmienky pre starostlivosť o maloleté deti, ich citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Navrhovateľ, ako sám vypovedal v konaní, predal byt, vo svojej spoločnosti má v súčasnosti minimálnu mzdu, avšak má pripravené projekty, a preto je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletých detí súdom určeným výživným a zabezpečovať im právo podieľať sa na jeho životnej úrovni, ktorá je

vyššia ako odporkyne. Zároveň účastníci sa dohodli na úprave styku s maloletými deťmi a ich dohoda je uvedená vo výroku rozsudku a je súčasťou rozhodnutia o rozvode. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudok súdu prvého stupňa dodáva, že výchovné prostredie vytvárané matkou a jej doterajšou osobnou starostlivosťou o deti nebola spochybnená, je v ich záujme aby bola kontinuálne zabezpečená do budúcna, nakoľko k zmene pomerov na strane účastníkov nedošlo, aj s prihliadnutím na povinnosť, vyplývajúcu zo Zákona o rodine pre rodiča, ktorému boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti vychovávať ich k láske a úcte voči druhému rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, najmä s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania z ktorých vyplýva, že na strane matky neboli zistené žiadne negatívne ovplyvňovanie maloletých detí voči otcovi, ale na strane otca tieto tendencie neboli vylúčené, ilustroval to aj v priebehu spoločnej explorácie, kedy jeho argumentácia pre zverenie detí do jeho starostlivosti spočívala v odvolávaní sa na negatívne vlastnosti matky v prítomnosti oboch maloletých detí aj napriek opakovaným pokusom znalca znova pozastaviť jeho negatívne poznámky na adresu matky detí, z pedopsychologického hľadiska totiž ako obzvlášť nebezpečný a rizikový vývinový mechanizmus spôsobí situácia, v ktorej sa jeden z rodičov akýmkoľvek negatívnym, či dokonca znevažujúcim spôsobom vyjadruje na adresu druhého rodiča v prítomnosti dieťaťa, pričom podobne rizikovým mechanizmom je hoci len tolerovanie zo strany rodiča, ak v jeho prítomnosti sa dieťa negatívne vyjadruje na adresu druhého z rodičov, navyše tieto skutočnosti sú preukázané listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a ovplyvňovanie dieťaťa rodičmi za účelom dosiahnutia zmeny názoru dieťaťa nie je v záujme psychického zdravia dieťaťa a samotná skutočnosť, že maloleté deti uviedli, že chcú zostať u otca, nemožno považovať za relevantný prejav vôle dieťaťa, z ktorého by vyplývala potreba zmeny rozhodnutia o výchove maloletých detí. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol aj o výživnom a úprave styku, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo všetkých jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.