KSKE 7 CoP 79/2012 - iSpis

Späť Otvoriť na Salvii Stiahnuť

iSpis Judikatúra – KSKE 7 CoP 79/2012

KS v Košiciach, dátum 30.07.2012, sp.zn. KSKE 7 CoP 79/2012

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511214627 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7511214627.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I.: 1. U. nar. XX.XX.XXXX a 2. Y. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov: Y.. E. I., T.. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo U. W. G.. Q. Č.. XX zastúpenej JUDr. Vladimírom Kotusom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Žižkovej č. 6 a K.. H. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcom vo O. L. X Q. W. za účasti starých rodičov: Y. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenej JUDr. Annou Lacovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Mikovíniho č. 9 a K.. H. I., Z.. nar. XX.X.XXXX obaja bývajúci v V. W. G.. Y. Č.. XX/XX v konaní o úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 9.12.2011 č.k. 19P 36/2011-31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk starých rodičov s mal. U. a mal. Y. každú prvú nedeľu v mesiaci od 17.00 do 18.30 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté deti pripraviť na styk so starými rodičmi, priviesť ich do priestorov detského ihriska obchodného centra I. v V.Š. a umožniť starým rodičom styk s maloletými deťmi v čase na styk určenom. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zamietol návrh, pretože v priebehu konania už počas výsluchov, resp. vyjadrení, ktoré neboli do zápisnice zaprotokolované, resp. boli preformulované, bolo zrejmé, že konanie evidentne smerovalo k určeniu práva styku a jej snahou bolo v podobe prezentovaného súhlasu so stykom vyhnúť sa ďalším konfliktným situáciám medzi ňou a starými rodičmi maloletých detí. Je presvedčená, že obava z prehĺbenia konfliktu medzi nimi spôsobená predovšetkým jej súčasnými nezhodami s manželom ktoré sú spojené so strachom o zdravie detí, najmä mal. U. a skutočnosťou, že ich manželstvo je v kríze, nemôže byť dôvodom pre určenie práva styku. Starí rodičia sa s maloletou do jej odchodu do W. stretávali maximálne trikrát do roka, počas ich návštev v W. alebo počas návštevy na Slovensku, pričom uvedený rozsah styku im vyhovoval a nikdy sa nedomáhali intenzívnejšieho styku. Stará matka sama uviedla na pojednávaní 9.12.2011, že sú pre deti cudzími ľuďmi, ktoré ich vôbec nepoznajú. Je evidentné, že maloleté deti, najmä U. si k nim doteraz nevybudovala taký citový vzťah, ktorého prerušenie by pre ňu znamenalo určitú citovú ujmu, prípadne aby absencia starých rodičov ju negatívne ovplyvňovala . Je

toho názoru, že súčasné väzby medzi starými rodičmi a maloletou nie sú také silné, aby si vyžadovali akúkoľvek úpravu styku. Maloletá nie je na starých rodičov citovo naviazaná a nedožaduje sa ich prítomnosti. Vo vzťahu k mal. Y. je toho názoru, že akákoľvek úprava styku je vzhľadom na jeho nízky vek nevhodná. Poukázala na to, že pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine (R63/1965) . Súčasná právna úprava plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom silné citové väzby, ak tieto osoby pomáhali pri jeho výchove už odmalička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by narušilo stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto príbuzných. Musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine. Úprava styku detí so starými rodičmi by mohla narušiť stabilitu výchovného prostredia detí, do ktorého v posledných rokoch nemali možnosť priamo, ani nepriamo zasahovať. Je nevhodná, pretože nie je v ich záujme, najmä v záujme maloletej, ktorá nemá v tomto veku dostatok vedomostných mechanizmov na zvládanie prípadného napätia a negatívnych pocitov starých rodičov ku nej, v dôsledku existujúcich nezhôd medzi ňou a jej manželom. Je presvedčená, že starí rodičia nemajú úprimný záujem o deti, o čom svedčí najmä správanie starého otca, ktorý o maloleté deti nejaví žiaden záujem. Dodatočne po rozhodnutí súdu sa dozvedela o navrhovateľke od jej blízkej osoby, ktorá ju opísala ako nezodpovednú, pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti, v minulosti opustila domácnosť, manžela aj obe deti a pol roka o sebe nedala vedieť, viedla neusporiadaný život a navrhovateľka je považovaná za psychicky labilnú, s náhlymi zmenami nálad, v dôsledku čoho mali byť samovražedné sklony a návštevy u psychologičky. Z uvedeného dôvodu navrhuje zmeniť rozsudok a návrh zamietnuť a rozhodnúť tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Konštatoval, že kontakt maloletých detí so starými rodičmi z otcovej strany je dôležitý najmä z dôvodu, že už vzťah maloletých detí s otcom je značne obmedzený, nakoľko otec maloletých detí žije a pracuje v zahraničí a vzhľadom na pracovnú vyťaženosť nemôže maloleté deti často navštevovať. Práve kontakt starých rodičov z jeho strany môže u detí upevniť nielen ich vzťah k starým rodičom, ale aj vzťah k otcovi, ktorý kvôli odlúčeniu maloletých detí od otca, môže taktiež zoslabnúť. Prítomnosť členov otcovej rodiny môže výrazne prispieť k vytváraniu vlastnej identity maloletých detí, ktorá bude pre ich ďalší život veľmi dôležitá. Matka vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že po ukončení konania vo veci zistila nové skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. Tie však v čase rozhodovania súdu neboli známe, a teda nemali vplyv na zmenu uvedeného rozsudku. Poukázal na citový vzťah medzi maloletými deťmi, najmä U., nakoľko mal. Y. mal len 7 mesiacov a nevznikol práve kvôli nízkej frekvencii stretávania sa starých rodičov s maloletými deťmi, z dôvodu pobytu rodiny v W.. Od príchodu matky s mal. U. na územie Slovenskej republiky a po narodení mal. Y. je záujem starej matky o stretávanie s maloletými deťmi intenzívny, čo dokazujú aj návštevy starej matky, ktorá sa na nich obrátila so žiadosťou o pomoc pri sprostredkovaní styku s maloletými deťmi.

Stará matka navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok, nakoľko ho považuje za správny po stránke vecnej, aj právnej. Tvrdenie matky detí o negatívnom správaní sa navrhovateľov voči nej, čo negatívne vplýva aj na mal. U., nie je ničím podložené a je to subjektívna jej myšlienka a má racionálny podklad v postoji k navrhovateľom. Starý otec od odsťahovania sa odporkyne od otca detí od novembra 2010 doposiaľ, maloleté deti nevidel. Navrhovateľka sa osobne stretla s mal. U. počas celej doby len raz v októbri 2011, keď jej matka detí povedala, že jej neumožní osobný kontakt s deťmi. Medzi navrhovateľmi a mal. U. je blízky citový vzťah, mal. U. je v ich prítomnosti rada, je spokojná, veselá, hravá, bez akýchkoľvek náznakov ostýchavosti, nepokoja, či strachu a navrhovateľka vzhľadom na intenzitu kontaktov má obavu, že sa u nej tento stav môže zmeniť. Je samozrejmé, že medzi nimi a vnukom Y. nie je žiaden vzťah, ale tento bez osobného kontaktu ani nebude. Vyslovila názor, že matka detí nemá morálne právo odopierať starým rodičom kontakt s vnúčatami a svojim deťom nedopriať možnosť spoznať starých

rodičov. Tvrdenie odporkyne, že nemajú úprimný záujem o deti je ničím nepodložený a subjektívny a v príkrom rozpore so skutočnosťou. Styku s maloletými deťmi sa domáhali, a aj v súčasnosti domáhajú a poslednou právnou možnosťou, ako dosiahnuť stretnutie s vnúčatami bolo prostredníctvom rozhodnutia súdu, pretože kontakt s vnúčatami im ich matkou bol odopieraný. Matka detí osobne v októbri 2011 je povedala, že jej vnúčatá dávať nebude. Dôkazom toho je aj konanie matky detí, ktorá darčeky pre vnúčatá od starého otca zasielané v balíku prostredníctvom pošty vracala späť, čo jednoznačne preukazuje jej nezáujem udržiavať kontakt medzi starými rodičmi a vnúčatami. Konštatáciu matky v závere odvolania o jej psychickom stave striktne odmieta, považuje ich za nepravdivé, postavené len na subjektívnych a ničím nepodložených tvrdeniach matky detí. V produktívnom veku pracovala s deťmi ako učiteľka na základnej škole, v súčasnosti je dôchodkyňou, ktorá aj v dôchodkovom veku naďalej pracuje v školstve ako učiteľka, nikdy nemala žiadne problémy označované matkou detí. V priebehu svojho života bola chorá, bola aj hospitalizovaná, ale v žiadnom prípade nebolo to z dôvodu psychickej lability, či samovražedným sklonom. Predložila aj lekársku správu zo 14.7.2000, potvrdenia odbornej lekárky, aj potvrdenie o výsledku preventívnej prehliadky pre výkon povolania a potvrdenia zo základných škôl, v ktorých ako učiteľka pracovala.

Starý otec sa vyjadril k odvolaniu matky a taktiež navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože je v záujme maloletých detí, aby sa budovalo osobné a citové puto so starými rodičmi, ktorý bude nepochybne pozitívny pre ich vývoj. Argumenty matky o tom, že mal. U. si doposiaľ nevybudovala s nimi silný citový vzťah neobstoja, pretože objektívne im to nebolo umožnené. Pri deformácii prirodzeného vývoja rodinných vzťahov zahrňujúce aj vzťahy so širšou rodinou podľa súdom určených pravidiel umožňuje zabezpečiť podmienky pre budovanie citových pút. Je toho názoru, že skutočný záujem dieťaťa v prípade absencie styku by znamenalo ďalšie zhoršovanie, ba dokonca úplne potlačenie jeho zdravého vývoja. Matka detí opustila manžela a premiestnila maloleté deti na Slovensko. V súčasnosti neexistuje žiadna vzájomná dohoda, ktorá by umožňovala realizáciu styku medzi starými rodičmi a vnúčatami. Od matkinho opustenia vybudovanej domácnosti v W. 26.11.2010, žijú vnúčatá s matkou a s jej rodičmi v dome vo U. a osobný styk s maloletými deťmi v tomto prostredí nie je realizovaný z dôvodu zákazu vstupu do domu a matka detí nepripúšťa uskutočniť styk v byte starých rodičov v V.. Syn dlhodobo žije v W. a aj jeho styk je realizovaný len sporadicky, počas jeho návštev na Slovensku. Zo strany matky sa jedná o účelové konanie, pretože prerušila kontakt so starými rodičmi, prestala s nimi komunikovať a pomery v rodine sa dostali do nežiaducej roviny. V tejto situácii je účelovo budovaný asymetrický model vzťahu starých rodičov s vnúčatami a to nielen v prospech jednej širšej rodiny, keď v skutočnosti starí rodičia z matkinej strany využívajú prakticky neobmedzený styk s vnúčatami, ide o nevyvážené uplatnenie práv dieťaťa voči starým rodičom zo strany otca. Matka neprejavila ústretový krok, ani minimum ochoty, aby ovplyvnila skutkový stav opačným smerom v prospech styku a dôvody matkou uvádzané, údajné konfliktné situácie medzi ňou a starými rodičmi, údajné napätie a negatívne pocity starých rodičov k nej, údajné narušenie stability výchovného prostredia detí sú podľa jeho názoru v pozícii nepodloženého vykonštruovaného názoru matky a nemôžu byť dôvodom pre obmedzenie maloletého dieťa v jeho práve stretávať sa so starými rodičmi a vybudovať si s nimi citový vzťah. Zo strany starých rodičov nejde o obmedzenie rodičovských práv, ako to mylne interpretuje matka detí, pretože ide o skutočnosť byť oporou pre vnúčatá a poskytnúť im vedomie širšej rodiny a vytvoriť si s nimi tesnejšie puto, ktoré bude v prospech ich zdravého fyzického a sociálneho vývoja. Ďalšie tvrdenia matky, že nemajú úprimný záujem o maloleté deti taktiež je nepravdivý, nepodložený a zavádzajúci, pretože pripája kópiu korešpondencie, ktoré matka odmietla preberať, takisto vracala späť balíky zasielané starými rodičmi poštou, ktoré sa vracali ako neprebraté zo strany adresáta a bola to matka, ktorá prerušila kontakt s nimi v dôsledku styku s maloletými deťmi a absentuje aj osobný kontakt cez skype, prípadne telefón. V súčasnom období získava informácie o vnúčatách jedine od svojho syna. Vyslovil názor, že reakcia matky detí je zarážajúca, pretože na pojednávaní vyslovila súhlas s dohodou a formuláciou rozsudku, potom po príchode do rodičovského domu si to rozmyslí a napadá to, na čom sa dohodla, avšak prostredníctvom odvolania sa evidentne domáha toho, aby bolo im zabránené ako starým rodičom budovať a udržiavať vzťahy so svojimi vnúčatami, pretože dôkazom toho je, že od augusta 2011 matka detí nedovolila komunikovať cez skype mal. U. a telefonáty sú taktiež veľmi sporadické a obmedzené na maximálnu dobu 5 minút. Matka detí dohovárania od kolízneho opatrovníka ignoruje, vnučka doteraz nenavštevuje materskú škôlku a je vychovávaná len doma svojou matkou a jej starými rodičmi. Pred neoprávneným premiestnením z W. v novembri 2009 bola mal. U. zdravá a veľmi vitálna, čo potvrdzuje aj lekárska správa z pravidelnej kontroly U. detským pediatrom v auguste 2010, problémy nastali od

kedy žije spolu v jednej domácnosti s matkou a jej rodičmi, hlavne od účelového podania predbežného opatrenia sp.zn. 9P 88/2011 z 1.6.2011.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok potvrdil ako vecne správny a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku v súlade s odsekom 2 cit. zák. ustanovenia a dodáva, že vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že je v záujme maloletých detí, aby bol upravený ich styk so starými rodičmi z otcovej strany, pretože ich to obohatí po citovej, zážitkovej, záujmovej a rodinnej stránke, najmä ak v útlom veku absentuje ich kontakt s otcom, ktorý dlhodobo žije a pracuje v W. a z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti otca ich vzájomný styk je sporadický. Samotná skutočnosť, že citové väzby medzi mal. Y. a starými rodičmi nie sú vytvorené, bez ďalšieho neosvedčuje, že nie je v záujme maloletých detí, aby bol upravený ich styk so starými rodičmi. Odvolací súd poznamenáva, že ak matka nezmení svoj názor na potrebu styku maloletých detí so starými rodičmi a na to, že ich vplyv môže nepochybne mať pre ich ďalší rozvoj pozitívny dopad, najviac tým uškodí práve maloletým deťom, ktoré potrebujú stabilné a všestranne stimulujúce výchovné prostredie, ktoré sú im schopní poskytnúť aj starí rodičia, najmä v neprítomnosti ich otca. Pokiaľ súd prvého stupňa za týchto okolností upravil styk starých rodičov s maloletými deťmi každú prvú nedeľu v mesiaci od 17.00 do 18.30 hod. za prítomnosti matky v priestoroch detského ihriska obchodného centra Optima, dostatočne rešpektoval vek a potreby maloletých detí a primerane zohľadnil aj rodičovské práva matky, ktoré jej zo zákona patria. A práve kontakt starých rodičov zo strany otca môže upevniť nielen ich vzťah k starým rodičom, ale aj vzťah k otcovi, ktorý kvôli odlúčeniu môže zoslabnúť a prítomnosť členov otcovej rodiny môže výrazne prispieť k vytváraniu vlastnej identity maloletých detí, ktorá bude pre ich ďalších vývoj veľmi dôležitá. Odvolacia námietka matky, že úpravou styku by boli obmedzené jej rodičovské práva, je právne irelevantná, pretože zverením maloletých detí predbežným opatrením do osobnej starostlivosti matky a úpravou styku otca s maloletými deťmi neobmedzene za prítomnosti matky, alebo matkiných rodičov za situácie, že otec sa s maloletými deťmi stretával sporadicky z dôvodov pracovnej zaneprázdnenosti v dôsledku výkonu prác v zahraničí, sú práve otcove rodičovské práva obmedzené. Súdom upravený styk každú prvú nedeľu počas 1,5 hodiny je určitou adaptačnou fázou, ktorá umožní maloletým deťom k starým rodičom vytvoriť si vzájomné citové puto a miesto stretnutia v priestoroch detského ihriska obchodného centra I. za prítomnosti matky, nemôže v žiadnom prípade narušiť stabilitu výchovného prostredia maloletých detí aj v prípade preukázania novej okolnosti, ktorú tvrdila matka o neusporiadanom živote starej matky a jej psychickej labilite, sú tieto irelevantné a preto odvolací súd sa pripojenými lekárskymi správami a potvrdeniami od základných škôl, v ktorých stará matka pracovala, nezaoberal, pretože nepovažoval za nutné vykonávať v tomto smere dokazovanie z dôvodu veľmi obmedzeného adaptačného styku v priestoroch detského ihriska za prítomnosti matky. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že styk maloletých detí so starými rodičmi je v súčasnosti bez ďalšieho v záujme maloletých detí a ich záujem je v tomto konaní prioritný. V konaní bolo preukázané, že matka stretávanie sa starých rodičov s maloletými deťmi neumožňovala, a preto úprava styku vyžaduje stabilizáciu a najmä s prihliadnutím na ich obmedzené stretávanie sa s ich otcom, ktorý má nesporne právo participovať na ich výchove a tráviť s nimi polovicu ich voľného času, čo mu však v súčasnosti jeho pracovné zaneprázdnenie neumožňuje, preto ich vzájomný vzťah môže ochladnúť, a

preto prítomnosť jeho rodičov môže výrazne prispieť k vytváraniu vlastnej identity maloletých detí, ktorá bude pre ich ďalší vývoj veľmi dôležitá. Odvolací súd poznamenáva, že matka maloletých detí, ktorá je k nim najbližšie, pretože sa o nich osobne stará, je povinná pripraviť maloleté deti na styk so starými rodičmi a to verbálnym aj neverbálnym prejavom ho v ich vzťahu k starým rodičom podporovať, aby sa styk maloletých detí so starými rodičmi mohol realizovať v súlade s právom dieťaťa na zachovanie vzťahov so starými rodičmi, ale aj právom na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom. Na záver odvolací súd poznamenáva, že je predovšetkým na matke a starých rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletých detí, ktoré sú ešte v útlom veku, v ktorom citlivo vnímajú akékoľvek negatívne emócie a pri správnom výchovnom postoji matky sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v záujme maloletých detí, aby sa odstránili pocity odcudzenosti medzi maloletými deťmi a starými rodičmi a obnovili sa vzájomné citové vzťahy medzi nimi, ktoré sa v budúcnosti budú môcť rozvíjať ako je to obvykle medzi deťmi a starými rodičmi.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s n§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie v starostlivosti súdu o maloletých môže byť začaté aj bez návrhu (§ 81 O.s.p.) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.