KSKE 7 S 150/2011 - iSpis

Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/150/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201056 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201056.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu O. A. W. O. I. Q. , I. K. F., F. Č.. XX, zast. advokátom JUDr. Dušanom Antolom, Zbrojničná č.12, Košice, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 49353-2/2011-BA zo dňa 29.09.2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 29.11.2011 podanou na poštovú prepravu dňa 30.11.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 49353-2/2011-BA z 29.09.2011, ktorým žalovaná podľa § 218 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, č. 7794-13/2011-RV zo dňa 29.07.2011 (v znení opravy vykonanej oznámením žalovanej č. 49353-4/2011-BA zo dňa 07.11.2011) o nepriznaní nároku žalobcovi na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27.10.2010.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo vyslovené, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorú mal zistenú dňa 27.10.2010 na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného dňa 11.01.2011 a žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 28.01.2011. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca predložil lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený dňa 11.01.2011, podľa ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo hodnotené položkou č. 61 - porucha sluchu z hluku počtom 420 bodov. Lekársky posudok bol v súlade s ustanovením § 153 ods.4 písm.c/ zákona č. 461/2003 Z.z. predložený na kontrolu bodového hodnotenia posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava. Kontrolou vykonanou posudkovým lekárom bolo zistené, že u žalobcu ide o chorobu z povolania - porucha sluchu z hluku, pričom celková strata sluchu podľa Fowlera je 50,4 %, čiže ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť. V lekárskom posudku uvedená položka 61 - poruchu sluchu z hluku patrí pre ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu, pričom v danom prípade išlo o stredne ťažkú nedoslýchavosť. Správny orgán prvého stupňa poukázal na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 17.06.2011, na základe ktorého bolo zistené, že položka v lekárskom posudku bola stanovená nesprávne. Sadzby bodového hodnotenia za sťažené spoločenské uplatnenia z titulu choroby z povolania sú uvedené v prílohe č. 1 štvrtá časť zákona č. 437/2004 Z.z., pričom pod položkou č. 61 uvedená ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku v rozpätí

400 až 800 bodov. Pretože podľa tejto položky je možné hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia len pri stavoch, ktoré sa rovnajú ťažkej nedoslýchavosti až hluchote, kde je potrebný pokles sluchu viac ako 80 % podľa Fowlera, je hodnotenie poškodenia sluchu podľa položky č. 61 nesprávne.

Žalovaná v napadnutom rozhodnutí doručenom žalobcovi dňa 10.10.2011 uviedla, že v súvislosti s podaním odvolania žalobcu posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove vyhotovil dňa 07.09.2011 kontrolu bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorej je hodnotenie nasledovné: položka č. 61 IV. - ťažká nedoslýchavosť až hluchota v rozsahu 0 bodov. V zdôvodnení posudkový lekár uviedol, že nesúhlasí s hodnotením sťaženého uplatnenia v posudku zo dňa 11.01.2011. U žalobcu nie je dokumentovaná ťažký nedoslýchavosť až hluchota (ide o celkovú stratu sluchu podľa Fowlera 50,4 % podľa odborného vyšetrenia zo dňa 04.11.2010, čo je stredne ťažká nedoslýchavosť) . Žalovaná ďalej uviedla, že podľa stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 08.06.2011 postup posudzovania stredne ťažkých, prípadne hraničných porúch sluchu klinikou bol nad rámec zákona č. 437/2004 Z.z., pretože tieto sluchové poruchy nie je možné zaradiť v súlade s prílohou č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., a teda nie je dôvodné ich hodnotiť na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia nie je možné priznať.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Uviedol, že nedostatkom rozhodnutia žalovanej je nesprávne skutkové a právne posúdenie spočívajúce v nesprávnom výklade a neprípustnom porovnávaní dvoch vzájomne neporovnateľných príloh, a to prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. (percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia; tzv. všeobecné ochorenie) a prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. (ktorou sa stanú jej výška bodového hodnotenia pre jednotlivé poškodenia na zdraví samostatne pre pracovné úrazy a samostatne pre choroby z povolania; tzv. profesionálne ochorenie) . V prípade poškodenia sluchu sa osobe priznáva tzv. profesionálne ochorenie podľa zákona č. 437/2004 Z.z. pri dosiahnutí veku 50 rokov a 50 % podľa Fowlera. Žalobca ďalej uviedol, že je diskriminovaný, mnoho rokov pracoval v ťažkom priemysle, kde sa bežne prekračovali hodnoty hluku aj cez 100 dB, pričom za takéto poškodenie sluchu iné osoby boli odškodnené. Uviedol, že správny orgán v prípade pochybností o správnosti vystaveného lekárskeho posudku mal v tejto veci ustanoviť znalca na zodpovedanie odbornej otázky, zvlášť za situácie, keď posudkoví lekári sú v zmluvnou vzťahu so správnym orgánom, a preto o ich objektivite a nezaujatosti možno mať vážne pochybnosti (R 62/2006) . Už túto samotnú skutočnosť považoval za dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžso/41/2011 zo dňa 25.09.2011 a navrhol, aby pred rozhodnutím vo veci samej súd nariadil znalecké dokazovanie, aby bol vo veci hodnotenia vypracovaného lekárskeho posudku odstránený rozpor, pričom spochybňovanie je na strane správneho orgánu, a aby na základe vykonaného odborného znaleckého posúdenia bolo vydané nové rozhodnutie. Poukázal na to, že pokiaľ žalovaná svojim výkladom znemožnila žalobcovi plnenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, znemožnila aj to, aby žalobca mohol získať úžitky zo svojho vlastníctva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka. Má za to, že žalovaná zasiahla do sféry jeho majetkových práv a do jeho práva na pokojné užívanie majetku. Vydané rozhodnutia považoval za nezákonné aj z dôvodu, že obsahovali tvrdenia o tom, že žalobca má chorobu z povolania odo dňa 27.10.2010, pretože žalobca má chorobu z povolania odo dňa 11.01.2011, a preto by mal byť odškodnený s hodnotou bodu platnou pre rok 2011 vo výške 15,38 eur za jeden bod. Tvrdenia žalovanej odvolávajúce sa na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR sú zo strany žalovanej zavádzajúce, pretože nemôžu byť v rozpore s odbornými poznatkami prezentovanými hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre choroby z povolania doc. MUDr. Legáthom, CSc.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.01.2012 navrhla žalobu zamietnuť z rovnakých dôvodov, ako ich uviedla v napadnutom rozhodnutí. Dodala, že sekcia zdravia Ministerstva zdravotníctva SR vo veci posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia pri profesionálnom poškodení sluchu v liste zo dňa 08.06.2011 vzhľadom na náročnosť posudzovania profesionálneho poškodenia sluchu zo strany lekárov špecializačného odboru Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia konštatovala, že ich závery pri hodnotení porúch sluchu boli nad rámec zákona č. 437/2004 Z.z., avšak postup smeroval jednoznačne v prospech pacienta. Preto usmerní lekárov s uvedenou špecializáciou o potrebe vypracovávať posudky

v súlade so súčasne platnými právnymi predpismi, najmä s prílohou č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., a klasifikáciou porúch sluchu podľa WHO.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívnych spisov súd zistil, že Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach bola dňa 11.01.2011 hlásená choroba z povolania u žalobcu s tým, že dátumom prvého zistenia choroby z povolania je 27.10.2010. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného už uvedenou klinikou pracovného lekárstva dňa 11.01.2011 bola u žalobcu porucha sluchu zvuku hodnotená v rozsahu 420 bodov.

Podľa zápisnice o kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťažené spoločenské uplatnenia pobočky Sociálnej poisťovne v Rožňave z 12.05.2011 posudkový lekár sociálneho poistenia nesúhlasil s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia z dôvodu, že u žalobcu ide o chorobu - porucha sluchu z hluku, pričom ide o celkovú stratu sluchu podľa Fowlera 50,4 %, čiže ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť. Položka 61 IV. časti prílohy č.1 zákona č. 437/2003 podľa posudkového lekára patrí pre ťažkú nedoslýchavosť až hluchotu, pričom v danom prípade ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť.

Rovnaké stanovisko k posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.01.2011 zaujala aj posudková lekárka sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove v zápisnici o kontrole bodového hodnotenia zo dňa 07.09.2011.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Un. L.Pasteura v Košiciach v stanovisku zo dňa 04.05.2011 uviedla, že žiadna z kliník pracovného lekárstva pri hlásení chorôb z povolania nevychádza z prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. platnej pre posudzovanie invalidity. Preto, ak posudkoví lekári Sociálnej poisťovne tvrdia, že pri celkovej strate sluchu nad 50 % podľa Fowlera nejde o ťažkú poruchu sluchu z hluku a pacienta teda nie je možné odškodniť, ide o nesúlad medzi zákonom č. 461/2003 Z.z. a zákonom č. 437/2004 Z.z.

Žalovaný vo svojom usmernení zo dňa 13.05.2011 konštatuje, že svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1980 hodnotí sluchové poruchy výpočtom zo straty sluchu vo frekvenciách 500, 1000 a 2000 Hz vyjadrenú v dB (decibel) a výsledok hodnotí takto: normálny sluch 0 až 25 dB, ľahká nedoslýchavosť 26 až 40 dB, stredná nedoslýchavosť 41 až 55 dB, stredne ťažká nedoslýchavosť 56 až 70 dB, ťažká nedoslýchavosť 71 až 90 dB, veľmi ťažká nedoslýchavosť nad 91 dB, hluchota 100 dB. Profesionálne poškodenie sluchu sa odškodňuje formou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky č. 61 - ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku ( 400 až 800 bodov) časť IV. prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Znamená to, že ak stupeň poškodenia sluchu nedosiahol ťažký stupeň alebo nebola dokázaná hluchota, nie je možné súhlasiť s návrhom bodového hodnotenia pri ľahkých, stredne a stredne ťažkých poruchách sluchu. Posudkoví lekári v prípadoch pri vykonávaní kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nevychádzajú z prílohy č. IV k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorá je určená na posudzovanie invalidity. Aj táto príloha však spĺňa kritéria svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) .

Sekcia zdravia Ministerstva zdravotníctva SR vo svojom stanovisku zo dňa 08.06.2011 konštatuje, že uvedený záver Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie pri hodnotení poruchy sluchu bol nad rámec zákona č. 437/2004 Z.z., pričom postup smeroval jednoznačne v prospech pacienta. Preto sekcia zdravia Ministerstva zdravotníctva SR usmerní lekárov so špecializáciou v špecializačnom odbore Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia o potrebe vypracovávať posudky v súlade so súčasne platnými právnymi predpismi, najmä s prílohou č.1 zákona č. 437/2004 Z.z. a klasifikáciou porúch sluchu podľa WHO.

Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 4 ods.1,2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada z sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.1 v II. a IV. časti. Podľa časti IV. prílohy č.1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku sa hodnotí v rozsahu 400 až 800 bodov (položka č. 61) .

Žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v konaní v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bola dňom 11.01.2011 priznaná choroba z povolania - porucha sluchu z hluku podľa položky č. 38 zoznamu chorôb z povolania (príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z.) na základe audio vyšetrenia - celková strata sluchu 50,4 % podľa Fowlera. Spornou otázkou bolo, či poruchu sluchu z hluku v uvedenom rozsahu poškodenia sluchu možno bodovo ohodnotiť podľa IV. časti prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. a následne aj túto chorobu z povolania odškodniť vo forme náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa položky č. 61 IV. časti prílohy č.1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. možno bodovo hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia iba pri ťažkej nedoslýchavosti až hluchote, a to v rozsahu 400 až 800 bodov. Príloha č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. v položke č. 61 neklasifikuje ťažkú nedoslýchavosť a hluchotu. Preto je potrebné v tejto súvislosti vychádzať z klasifikácie sluchových porúch uznávanej svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) . Podľa tejto klasifikácie ťažkej nedoslýchavosti zodpovedá strata sluchu vyjadrená v decibeloch 71 až 90 dB, veľmi ťažkej nedoslýchavosti strata sluchu nad 91 dB a hluchote strata sluchu v rozsahu 100 dB. Klasifikácia straty sluchu podľa svetovej zdravotníckej organizácie bola prevzatá do prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitola 7, oddiel B - sluch. Pre ťažkú nedoslýchavosť v zmysle kapitoly 7 oddiel B, položka č.4 je predpokladom pre konštatovanie ťažkej nedoslýchavosti celková strata sluchu 80 % podľa Fowlera, praktická hluchota, resp. úplná hluchota predpokladajú celkovú stratu sluchu 85 % až 90 % podľa Fowlera, resp. 100 % podľa Fowlera. Pretože celková strata sluchu u žalobcu nedosiahla úroveň 80 % podľa Fowlera a viac, nebolo možné poškodenie sluchu chorobu z povolania z hluku hodnotiť na úrovni ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty. Z už uvedených zápisníc posudkových lekárov sociálneho poistenia o kontrole bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nevyplýva, aby posudkoví lekári pri kontrole bodového hodnotenia vychádzali z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Preto ako nedôvodnú súd hodnotí žalobnú námietku žalobcu, ktorý namietal použitie prílohy č.4 k zákonu o sociálnom poistení pre účely bodového hodnotenia choroby z povolania na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia . V tejto súvislosti súd dodáva, že časť IV. prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. neklasifikuje stupne - intenzitu poškodenia sluchu, len používa pojmy: ťažká nedoslýchavosť a hluchota.

Súd nemohol akceptovať návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania súdom, pretože tento procesný postup súdu neumožňuje ustanovenie § 250i ods.2 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia súd môže vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy O.s.p. len v prípadoch, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovnoprávnych, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.1 O.s.p.) alebo rozhodol o uložení sankcie. V danom prípade o takúto vec nešlo. Podľa názoru súdu ani v správnom konaní nebol dôvod na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom v zmysle § 7 ods.6 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti hodnotení bolestného alebo správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 až 4 (poškodený, zodpovedná osoba alebo poskytovateľ náhrady) požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Rozpor medzi lekárskym posudkom zo dňa 04.11.2010 a bodovými hodnoteniami posudkových lekárov spočíval nie v posudzovaní odborných otázok, ale v právnom posúdení veci. Intenzita poškodenia sluchu u žalobcu zistená odborným lekárskym vyšetrením - audio vyšetrenie v rámci hospitalizácie žalobcu na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie bola nesporná. Rozpory medzi lekárskym posudkom a bodovým hodnotením posudkových lekárov

sociálneho poistenia spočívali iba v posúdení otázky, či pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia možno bodovo hodnotiť aj poruchu sluchu nedosahujúcu intenzitu ťažkej nedoslýchavosti až hluchoty.

Nepriznaním nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania nedošlo k zásahu do majetkových práv navrhovateľa a do jeho práva na pokojné užívanie majetku, ako to žalobca namietal v podanej žalobe. Pokiaľ žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie uvedenej náhrad nevzniklo mu právo na jej priznanie ako aj na jej výplatu.

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, podľa ktorej žalovaná v napadnutom rozhodnutí tvrdila, že žalobca má chorobu z povolania odo dňa 27.10.2010. Správny orgán prvého stupňa vo svojom výroku svojho rozhodnutia v súlade s hlásením choroby z povolania uviedol, že žalobca mal chorobu z povolania zistenú dňa 27.10.2010 na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného dňa 11.01.2011 a žalovaná vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje nepriznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27.10.2010.

Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol podľa ustanovenia § 250j ods.1 O.s.p.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.) .

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.